Tisíckrát preklínaný bývalý spevák „železnej panny“ je skutočným mužom na svojom mieste. Ustál všetky možné nepriazne osudu (vyhadzov od spomínaných IRON MAIDEN, nečakaná smrť manželky, odchody spoluhráčov), čo z neho urobilo mnohokrát silnejšiu persónu a človeka, ktorý sa len tak poľahky nevzdá.

BLAZE BAYLEY – Infinite Entanglement

Akýmsi dôkazovým materiálom je aj aktuálny album „Infinite Entanglement“ dostupný na cd, aj digitálnou formou. Opäť obklopený úplne novými spoluhráčmi, sa Blaze premiérovo púšťa do zaujímavej story, kde sa na ploche trištvrte hodiny stretávame s postavou kyborga, žijúceho v mylnej domienke, že je ozajstným smrteľníkom. Pochyby však na sebe nenechávajú čakať pridlho…

Rozhodne teda je o čom nôtiť, no priznajme si úprimne – práve hudba je to hlavné, kvôli čomu tu dnes sme. Blaze, hoc nie je žiadne spevácke eso, neraz dokázal vyrukovať s výnimočnou muzikou, či už sa bavíme o staručičkom opuse „Silicon Messiah“ alebo mladšom súrodencovi, bezchybnom „The Man Who Would Not Die“.

Krok ešte vedel držať pomocou „Promise and Terror“, no minulý zásek „King of Metal“ ukázal, že Blaze mierne stráca pôdu pod nohami. Kvalitné nápady zľahka rednú, produkcia je akosi priemerná a sound slabší než kedykoľvek predtým. Absolútna novinka žiaľ pokračuje v nastolenom trende, najmä v posledných dvoch ukazovateľoch.

Zostava okolo Balzea Bayleyho

A to je veru škoda, vzhľadom na pomerne sviežu hudobnú náplň. Dokonca sa dočkáme ženského vokálu, akustických gitár, klavírnych plôch i klasických nástrojov. Samozrejme, nechýba nejaký ten heroický nápev a chytľavé „mejdenovské“ melódie, kde sa strunobíjec Chris Appleton vyhral do sýtosti.

Album „Infinite Entanglement“ je po gitarovej stránke tým najmelodickejším počinom Blazea Bayleyho za dlhé roky. Silno tomu dopomáha i výsledný, trochu uhladený zvuk, no tu sa pomaly dostávame k podstate problému.

Chápem, že početné „chechtáky“ z pôsobenia v IRON MAIDEN sa asi dávno rozkotúľali kade tam a Blaze občas musí chtiac či nechtiac prepnúť na šetrný mód, viď. videoklip k skladbe „Human“. Tým ale trpí hlavne samotná produkcia, ktorá je pri novinke jedným veľkým sklamaním.

Už predchodca nedisponoval žiadnym závratným zvukovým ošetrením, no tu sa kráča ešte ďalej a výsledný sound je nebezpečný asi tak ako africkí hokejisti. K tomu prispieva aj finálny mix s bolestivo vytiahnutým spevom (heh, veď Blaze ani z ďaleka nie je Freddy Mercury), čím sú ostatné nástroje zbytočne utopené v pozadí. To je dosť výrazná škvrna na inak celkom solídnej porcii heavy metalovej muziky, čomu odpovedá aj naše záverečné hodnotenie.

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.