V MAGRUDERGRIND sa udiala zásadná zmena s vydavateľstvom, keď urobili výrazný posun. Opustili Willowtip Records a upísali sa veľmi dobre známym Relapse Records. Novinku tvorí 15 zásekov, vo väčšine trvajúcich, tak do dvoch minút, a ide o klasický počin tejto formácie mixujúcej grindcore, powerviolence, ale aj hardcore/punk. Na novom albume by som predsa len nálepku poweviolence v porovnaní s ich staršími nahrávkami už nepoužíval.

MAGRUDERGRIND – II

Oproti predchodcovi pristúpili na o čosi menej špinavý a agresívny sound. Čítal som viacero nespokojných reakcií na to ako znie tento album, no ja na albume „II“ rušivé elementy nevnímam. Aj keď musím uznať, že činely, by mohli znieť určite inak, ich zvuk je priam až „nevinný“. Dá sa povedať, že nový materiál pôsobí oproti tým predošlým o dosť učesanejšie. Samozrejme, ide stále o muziku, pri ktorej by bežného smrteľníka trafil šľak, ale akoby MAGRUDERGRIND nešli na tejto fošni úplne na doraz.

Hudobná zložka pôsobí po kompozičnej stránke pestro. Väzbiace gitary sprevádzané intenzívnymi klepačkovými uragánmi, časté zmeny tempa a aj pomalšie pasáže („Black Banner“, „Unit 731“). Toto všetko tu nájdeme. Kapela netlačí za každú cenu na pílu, aby to bol neustály zvukový teror.

MAGRUDERGRIND

Ďalším dôkazom učesanejšieho štýlu je badateľná zmena vokálneho prejavu. Kriklúň Avi Kulawy chŕli jed a šteká aj naďalej veľmi slušne, no predsa len ubral na intenzite. Pri počúvaní albumu máte pocit, akoby ste boli na húsenkovej dráhe. Raz je to strmý zjazd, potom pomalé stúpanie s rastúcou gradáciou, aby opäť mohla nasledovať ukrutná jazda strmhlav nadol.

Hráčsky je album zvládnutý výborne, bubeník Casey Moore to ženie ako má (vlastne tak intenzívne, ako musí v tomto žánri) a gitarista R.J. Ober predvádza hru, ktorá určite nenudí a je obohatená o niekoľko zaujímavých momentov. Mínusom celej nahrávky je, že po dopočúvaní vám neostane v hlave výraznejší moment, ktorý by utkvel v pamäti a to žiaľ ani po viacnásobnom vypočutí.

Je pravda, že v diskografii MAGRUDERGRIND nájdete extrémnejšie nátresky, ale kapela to nahrala tentokrát takto „slušnejšie“, Podstatné však, že svoju tvár si zachovávajú aj naďalej.

Hodnotenie autora: 7 / 10

 1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk