Jedinečný, „patentovaný“ štýl kombinujúci orchestrálnu hudbu s death metalom v podaní FLESHGOD APOCALYPSE má na tejto úrovni len málo súputníkov (možno len SEPTICFLESH robia niečo podobné). Ako je to teda s novým albumom, podarilo sa špinavým frakom udržať si nastavenú latku ? Vážení priatelia dobrej hudby, áno! Z albumu som úprimne nadšený.

FLESHGOD APOCALYPSE – King

Ako už samotný názov albumu prezrádza, tematicky a textovo sa páni z FLESHGOD APOCALYPSE venujú životným udalostiam istého panovníka, jeho strastiam, vojnám, chorobám a samozrejme láske. Aj kráľ je predsa len človek. Album je v podstate koncepčný, aj keď nesleduje súvislý príbeh. Jednotlivé skladby sú venované postavám z kráľovho dvora – samotný panovník, kráľovná, princ, princezná, minister vojny, biskup a iné osoby, pričom, ako iste tušíte, neprezentujú práve svetlé stránky ľudského bytia. Artwork albumu kreslil Eliran Kantor, ktorý ma naposledy uchvátil na „Dark Roots of Earth“ od TESTAMENT.

Úvodné intro „Marche Royale“ nás veľmi vhodne uvedie do danej problematiky a ukáže nám, kadiaľ pre tentokrát povedie cesta. Celým albumom sa následne nesie kráľovský marš. Skladby sa striedajú v strednom a rýchlom tempe, okrem dvoch výnimiek. Polčasová „Paramour“, s klavírom a operným prednesom na Goetheho verše a záverečná klavírová „King“, kde má poslucháč možnosť rozjímania, uvažovania a reflexie nad nahrávkou. Zvyšok skladieb by som následne opísal slovami „búrková smršť“.

Piesne sú neskutočne epické, presne podľa môjho gusta. Mohutné zbory alebo samostatné ženské vokály vyskakujú presne tam, kde majú, a vytvárajú mohutnú, dobovú atmosféru. Chce sa mi napísať až neoklasicistickú. Čo je hádam najdôležitejšie, asi po prvý raz mám pocit, že orchester a drvivá hudba FLESHGOD APOCALYPSE fungujú ako jeden nedeliteľný celok, nemôžu bez seba existovať a to mi chýbalo na všetkých doterajších albumoch týchto Talianov.

FLESHGOD APOCALYPSE

Zvuk nahrávky je výborný, vadí mi len basa príliš v úzadí. Vokál Tomassa Riccardiho je výživný, počas growlingu i v čistých výškach. Album vás síce nezakope do zeme, na to tu sú iní špecialisti, svojim vyznením vás však minimálne zrazí na zem. Nápadov na nahrávke je totiž viac než dosť a je ťažké predvídať alebo očakávať, čo na vás páni práve vysypú z rukávov frakov. Zopakujem, že kombinácia orchestrálnych nástrojov (v skladbe „The Fool“ počuť dokonca spinet – predchodcu klavíra) a death metalovej kapely tu funguje výborne.

Zo všetkých piesní mi v mojom pomyslenom rebríčku najviac vyskakovali „In Aeternum“ a „And the Vultures Beholds“, ktoré som si najviac užíval pri každom počúvaní tohto albumu.

P.S. : Počas počúvania som mal k dispozícii deluxe verziu, kde sa v druhej časti nachádza takmer celý album len v orchestrálnej verzii a táto časť by si zaslúžila asi samostatnú recenziu. Iný pohľad a iný zážitok z albumu.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Lukáš „Majo“ Majerčák

Redaktor Valhalla.sk