Najväčšia výzva pre umelca po vydaní fantastického diela je jednoznačná –  prekonať ho. Zrejme nebudem hovoriť iba za seba ak vyhlásim, že „Dualism“ sa radí medzi najlepšie albumy v rámci žánru, ktoré na poli progresívnej hudby za posledných niekoľko rokov vyšli. TEXTURES sú spať, avšak tým, či  „Dualism“ a „Phenotype“ zdieľajú tie isté vlastnosti a znaky od tohto prog/metalcoreového organizmu, si nie som celkom istý.

TEXTURES – Phenotype

Už po prvom vypočutí prichádza úsudok, ktorý sa mi v hlave nevytráca ani po dvadsiatom vypočutí nahrávky. TEXTURES totiž oproti predošlej placke pritvrdili. Možno je to iba môj osobný postreh, no tieto pocity sa s narastajúcim počtom „otočení“ albumu nevytrácajú  Najskôr  ma zachváti mierna panika, znamená to, že sklamali? Našťastie vôbec nie. K novinke však treba pristupovať trocha inak ako k jej predchodcovi.

Pribudlo viac breakdownov, netreba sa zľaknúť ani klepačiek a vlajkovou skladbou, ku ktorej bol natočený klip, nie je nostalgická oddychovka ako „Reaching Home“ pri vydaní „Dualism“, ale víchrica v podobe „Shaping a Single Grain of Sand“. Zvyšok však skutočne sedí, nechýbajú krkolomné pasáže a striedanie tvrdých riffov s melodickými linkami, ktorým svojím vokálom dodáva spevák Daniel de Jongh ešte jemnejší význam. Mimochodom, jeho výkon spolu s ostatnými spoluhráčmi je (ako inak) prvotriedny.

TEXTURES

Všetko to, čo mi však na „Phenotype“ pri  prvom skúmaní chýbalo, bolo akoby  mávnutím čarovného prútika vykompenzované v posledných dvoch skladbách albumu.  „Zman“ a „Timeless“ sú vyjasnením po nekompromisnej búrke sekačiek a rýchlych sypačiek. Prvá zmienená predstavuje akési intro, v ktorom sa klávesový motív stáva vlajkovým nápadom aj v nasledujúcej skladbe, ktorá sa vám istotne dostane pod kožu už po prvom vypočutí. Veľmi vydarené zakončenie podarenej nahrávky.

Odpoveď na otázku, či TEXTURES svojou novinkou prekonali svojho predchodcu, je z mojej strany naozaj neistá. Nemyslím si, že obe nahrávky je možné si zaľúbiť rovnakým spôsobom. Nemyslím si však ani to, že by pre niektorého fanúšika TEXTURES mohol byť „Phenotype“ sklamaním. Ak sa totižto do všetkých ukrytých krás tohto diela ponoríte naozaj pozorne, čaká vás neobyčajný hudobný zážitok, ktorý je spomínanou „Timeless“ zakončený priam dokonale. Prajem vám ho!

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk