ROZPORUPLNÉ ALBUMY:
Avantasia – The Wicked Symphony – kvalitný album, kvalitné muzikantské výkony, počúvateľné skladby, ale akoby Tobias Sammet už strácal tvorčí dych.
Avantasia – Angel of Babylon – to isté sa dá napísať aj o dvojke Angel of Babylon, s tým, že predsa len je tu o niečo viac svetlejších momentov.
Blind Guardian – At the Edge of Time – typický album od týchto Krefelďanov, avšak, je až príliš rozťahaný a pôsobí rozporuplným dojmom.
Freedom Call – Legend of the Shadowking – veselý a dobre počúvateľný power metal, trpí koncepčným príbehom a blížiacim sa odchodom zakladateľa skupiny.
Iron Maiden – The Final Frontier – legenda legiend. Názory na ich novinku sa rôznia. Mne okrem kvalitných muzikantských vyhrávok a Dickinsonovho spevu príde album až príliš dlhý a zbytočne komplikovaný.
Kataklysm – Heavens Venom – klasická pocia deathu ala Kataklysm. Hmm, fajn, ale to hrajú už od roku 2002.
Melechesh – The Epigenesis – kvalitné muzikantské výkony, v ktorých sa mieša black metal s progresiou. Mňa to však nudilo.
Rotting Christ – Aealo – týchto grékov mám ozaj rád, avšak ich aktuálny album Aealo obsahuje až príliš veľa greéckych ľudových prvkov a nie je taký priamočiary, na aký sme boli zvyknutí. Celý album zachraňuje posledná skladba…
Soulfly – Omen – zabehnutá kapela okolo Maxa Cavaleru akoby zabudla v čom sa líšila od Maxovej predošlej kapely. Iba agresia a priamočiarosť sa nepočpvajú zle, ale nestačí to.

SKLAMANIA ROKA:
Annihilator – Annihilator – Jeff Waters robí hudbu Annihilator poctivo a s láskou. Mne však novinka prišla neuveriteľne nudná.
Apocalyptica – 7th Symphony – album bez nápadov a o mne prevládaq pocit, že už studnoca nápadov týchlo „cellistov“ pomaly, ale isto vyschýna.
Crematory – Infinity – žiť s niekdajšej slávy sa nedá večne. To by musela byť novinka oveľa viac zajímavejšia.
Equilibrium – ReKreatur – zbytočné haló okolo tejto nemeckej folkovej formácie. Nuda, nuda a ešte raz nuda.
Finntroll – Nifelvind – podľa mňa zbytočne nadhodnotený album a aj celá kapela.
Forbidden – Omega Wave – viacerí vraveli o thrashovom comebacku roka. Pánom to spieva a hrá ako za mladi, ale pre mňa to enstačí, príliš chaotické…
Helloween – The Unarmed – Best of 25th Anniversary – naozaj nevydarený pokus spojenia vážnej hudby a klasických tekvicových songov. Zaujať mohlo len dyňových maniakov.
Immolation – Majesty and Decay – Immoaltion hrajú poctivý death metal, ale s touto nahrávkou šliapli vedľa.
Keep of Kalessin – Reptilian – zbytočne veľký boom bol aj okolo novinky Keep of Kalessin, ktorý sa viac posúvajú do prijateľnejších blackových sfér…
Masterplan – Time To Be King – Roland Grapow sa vraj snažil prispôsopiť Jornovi Landemu. Album je zdĺhavý a chýbajú mu chytľavé a rýchlejšie songy, na aké sme boli pri tejto kapele zvyknutí.
Raunchy – A Discord Electric – naozaj skoro celé zle. Až príliš nudné a nezáživné prepojenie moderného metalu, hmm…s popom?!
Six Feet Under – Graveyard Classics III. – neviem, či to bolo nesprávnym výberom coverom, alebo už len opadlo čaro coverov v podaní SFU…?

Fiju

Serj Tankian – Imperfect Harmonies – u mňa jednoznačne najväčšie sklamanie roka. Po vydarenom, rytmicky našlapanom albume Elect the Dead prišila táto depresívna nahrávka, ktorá s predchodcom a s metalom toho veľa spoločného nemá.
Masterplan – Time to be King – očakávaný návrat Jornovi do Masterplanu nevyšiel. Jeho spevácke kvality sú nesporné, ale tomuto albumu chýba metalová iskra a skladby, ktoré by sa stali dlhoročnými hitmi ako to bolo v minulosti.

Bulljoe

Iron Maiden – The Final Frontier – tento album ma absolútne neuspokojil. Intenzívne som ho počúval pred písaním recenzie, niektorým momentom som aj prišiel časom na chuť, no od vtedy som sa k nemu nevrátil a ani tam tú potrebu necítim. Pre mňa jednoznačne najslabší album v histórií železnej panny.
Nevermore – Obsidian Conspiracy – až na pár skladieb ma tento album sklamal a vyslovene nudil. U Nevermore som bol zvyknutý na silnejší materiál.
Charred Walls Of The Damned – Charred Walls of the Damned – allstars band, ktorí nedokázal naplno využiť svoj potenciál.

Jabĺčko

Mellisa auf der Maur – Out of our Minds – aj napriek tomu (a možno práve preto), že je to moja obľúbenkyňa, musím povedať, že ma tento album sklamal. Očakávala som asi príliš veľa a tešila som sa naň veľmi.  Hudobne síce nie je zlý, ale jednoducho , neuspokojil ma, bohužiaľ.
As I Lay Dying- The Powerless Rise – neviem prečo, ale mňa týmto albumom veľmi neoslovili. Asi neprekonal Shadows Are Security z roku 2005, ktorý som mala dosť napočúvaný.
Godsmack – The Oracle

Agátočka

Často krát sa stáva, že po vyhlásení nahrávania albumu, už len dychtivo čakáme, kedy príde deň „D“, kedy uzrie album svetlo sveta. Hneď si ho vypočujeme a zistíme, že to nie je to, čo sme vlastne počuť chceli. Pre mňa takýmito albumami boli:

Finntroll – Nifelvind
Kataklysm – Heavens Venom

Darksinia:

Serj Tankian – Imperfect Harmonies – album síce nie je zlý, no prestane po pár počutiach baviť.

Scream

1, Rhapsody Of Fire – The Cold Embrace Of Fear /EP/
2, Masterplan – Time To Be King
3, Revolution Renaissance –Trinity
4, Gamma Ray – To The Metal!
5, Arthemis – Heroes