To je presne prípad pätice chalanov z Košíc, ktorí si hovoria WASTAGE a pôsobia na scéne od roku 2013.  Deň 19. október bol pre nich tým špeciálnym dňom D, kde si všetci mohli s čistým svedomím a najmä hrdosťou povedať „dokázali sme to“. Práve v ten deň vychádza ich úvodný štúdiový zárez v ešte tak trochu chudobnej diskografií s názvom „Slave to the System“. To všetko, ako už bolo spomínané o niečo vyššie, pod hlavičkou síce menšieho, ale o to agilnejšieho  amerického vydavateľstva Sliptrick Records. Tomu sa vskutku hovorí úspech ako hrom, lenže ako všetci dobre vieme – jedna lastovička ešte leto nerobí.

WASTAGE – Slave to the System

Jedenásť ďalších „operených krídel“ sa skrýva v útrobách novučičkého cd, a tie by ako také leto spraviť mohli. V každom prípade ide totiž o vcelku zaujímavý mix deväťdesiatkového thrash metalu a HC (bez problémov môžeme použiť výraz „thrashcore“), kde hrá hlavnú úlohu hlavne hutnosť, priamočiarosť a cit pre poriadne mäsitý riff. Gitaristi Roman Madej a Jozef Daraš sami o sebe hrajú v tomto predstavení takmer hlavnú úlohu – ak práve nedrvia struny, tak je tu čas pre psycho-vyhrávku v štýle MESHUGGAH. Sólami sa v podstate dosť šetrí, avšak ak k nejakému kratučkému predsa len dôjde, plní svoju úlohu dostatočne.

Točilo sa v bzeneckom, dnes už ostrieľanom štúdiu Shark, a o mastering sa naopak postarali naši severní susedia. Poliaci to s metalom jednoducho vedia a o „Slave to the System“ je toho ozajstným dôkazom. Zvuk je totiž vo všetkých smeroch vynikajúci, nástroje čitateľné (najmä basgitara v pozadí krásne „vyšíva“) a celkovo  výsledný sound sedí k produkcií Košičanov ako riť na šerbeľ.

WASTAGE

Priaznivci starších FEAR FACTORY, MACHINE HEAD či SOULFLY, by mali rozhodne zbystriť pozornosť, v ešte lepšom prípade si zadovážiť tento kotúčik. WASTAGE totiž v častokrát nechýbajú ozaj kvalitné nápady, zmysel pre zapamätateľnú pecku, to všetko okorenené veľmi solídnou inštrumentálnou stránkou. Aj napriek tomu, že sú dnes chalani už ostrieľaní borci (ex členovia XIBALBA, THE WEED, ETERNITY a pod.) a na aktuálnom debute v drvivej väčšine prevažujú pozitíva, je skutočne ešte čo zlepšovať.

Určite by nebolo na škodu sa o niečo viac vyhrať s aranžmánmi a skúsiť skladby okoreniť niečím netypickým (akustická gitara, elektro prvky, netradičný nástroj, poprípade zaradiť na album inštrumentálku), alebo sa pohrať s ich dĺžkou, ktorá sa na novinke striktne drží hranice troch minút.

Síce tu nájdeme viacero výborných kúskov (úvodné trio, „Ham-let“, „Right Now“, „Confidence“), avšak niektoré piesne tým pádom nepríjemne splývajú dohromady. Do budúcnosti by som taktiež popracoval na vokáloch (revaná poloha Burtona C.Bella je síce zaujímavá, no rozhodne jej chýba charizma) a hlavne na lyrickej stránke. Samotné texty v inak veľmi pekne vyvedenom booklete citeľne chýbajú, lenže i napriek tomu z nich (to sa týka i názvov) smrdí silná prvoplánovosť.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.