Predposledná októbrová sobota patrila všetkým milovníkom progresívnej hudby a určite nehovorím iba za seba ak poviem, že som sa na ňu dlho tešil. V sprievode svojej družiny (ktorú srdečne pozdravujem!) prichádzam na miesto určenia veľmi skoro, takmer 2 hodiny pred začiatkom akcie. Udalosť avizovala jej otvorenie na 20:00, avšak dobre spravil každý, kto do Majesticu prišiel o hodinu skôr, podľa mojich zistených informácií chceli organizátori časový priebeh koncertu prispôsobiť posledným spojom bratislavskej MHD.

RENDEZVOUS POINT

„Prúser“ večera som si spravil, keď som zakecaný pred klubom odignoroval začiatok setu pre mňa (dovtedy) neznámych RENDEZVOUS POINT. Ako sa neskôr ukázalo, za dvojkopákovou zostavou umiestnenou v prednej časti pódia nesedel nik iný, než sám Baard Kolstad, talentovaný bubeník headlinerov dnešného večera LEPROUS, ktorých žánrovo RENDEZVOUS POINT aj dosť pripomínali. Spoločným znakom oboch kapiel sú hlavne arytmické postupy a vysoké vokály, úvodný support večera však znel predsa len trocha „jemnejšie“. Štyrom pánom a jednej dáme z RENDEZVOUS POINT sa podarilo prilákať do sály značný počet návštevníkov. Veľmi príjemný začiatok večera, po ktorom ľutujem, že som celý set kapely nevidel od prvej skladby.

SPHERE

Pred samotnou akciou som si povedal, že si predkapely nevypočujem a nechám sa prekvapiť až na koncerte samotnom. Preto bol pre mňa support v podobe nórskych SPHERE vcelku veľkým prekvapením. Ich progresívnemu death/thrashu miestami evokujúcemu MESHUGGAH v podstate nebolo čo vytknúť, reakcia publika však bola o niečo vlažnejšia ako v prípade prvej kapely. Osobne sa mi zdá, že aj ľudí dosť ubudlo. SPHERE si však svoju úlohu predkapely splnili poctivo, ľudia v sále zrejme boli predsa len žánrovo naladení inde, teda smerom h hlavnému ťaháku večera – LEPROUS. Na môj vkus uvrešťaný zvuk celého setu kapele tiež veľmi neprial.

LEPROUS

Úprava pódia, po ktorej zmizla veľká dvojkopáková súprava, dávala tušiť, že nastáva čas pre headlinerov, na ktorých všetci v sále netrpezlivo čakali. LEPROUS to síce na avizovaný začiatok 21:30 nestihli presne, avšak v porovnaní s tým, čo nastalo, ide skutočne o  ospravedlniteľný detail. Úvodná „The Flood“ z novinky sa postarala o hypnotizujúcu klímu hneď v prvých sekundách vystúpenia, ktorú dopĺňala videoprojekcia na štyroch monitoroch umiestnených na pódiu. Takáto atmosféra v klube pokračovala skladbou „Foe“ z predposledného albumu „Coal“.

LEPROUS sa skrátka rozhodli svoj set každou skladbou vygradovať, čo sa im aj podarilo. Playlist pokračoval skladbami skôr „svižnejšími“ („Rewind“, „Red“, „The Price“, „Moon“), hitový refrén „The Valley“ spieval už takmer celý Majestic a pri prídavku „Forced Entry“ sa strhla absolútna víchrica. Kto čakal skladby z prvých albumov, bol sklamaný. Zrejme veľa fanúšikov v sále by uvítalo viac starších vecí z albumu „Tall Poppy Syndrome“,  najväčší dôraz sa však predsa len kládol na aktuálny album „The Congregation“, zopár kúskov zaznelo z predchádzajúceho „Coal“ a iba dve skladby z „Bilateral“. Nemyslím si ale, že z vystúpenia LEPROUS odchádzal niekto sklamaný. Páni svoj set odohrali výborne a vystúpenie si spolu s ľuďmi patrične užili.

Vcelku zaujímavým javom celého večera bola skutočnosť, že o „o patro níž“ mali koncert české metalové legendy ROOT a TÖRR. Kým sa v MMC odohrávala akcia metalovej moderny, v Randal clube zase mali svoj večer všetci vyznávači čierneho kovu starej školy. Zaujímalo by ma, ktorá akcia mala (čo sa návštevnosti týka) väčší úspech.

Isté však je, že tí, ktorí zavítali do Bratislavy za porciou progresívnej hudby, museli odísť spokojní.  Snáď do skorého videnia!

Kompletnú galériu z koncertu nájdete na TOMTO ODKAZE.

PLUSY:
Výkon všetkých kapiel, svetlá a projekcia počas LEPROUS, množstvo známych

MÍNUSY:
Občas zlý zvuk (zrejme závisí od miesta v klube)

Foto: Martin Mayer (fotené pre Hellmagazine.eu)

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk