Keď si odmyslím úvodné minútové intro, tak musím skonštatovať, že album začína priam famózne. Pilotná Arising Thunder vtiahne poslucháča priamo do diania. Pravé speedové riffy a perfektný rytmus je to, čo vás správne naladí. Úvod je obstaraný naozaj výborne a túto eufóriu umocňuje aj nasledujúca Awake From Darkness, ktorá okrem iného zaujme aj „mini introm“, ktoré obstarali bicie. Vokál Eda Falaschiho je priam až návykový od prvého vypočutia. Jednoznačne mu k tomu dopomáhajú aj výborné hrané časti medzi jednotlivými slohami – po každej jednej sa dá hovoriť o malom gitarovom skvoste a balzamom pre power metalové uši. Po dvoch skladbách brazilčánia trochu spomalili a na rad prišla pomalá Lease Of Lie, ktorá opäť zaujme aj introm, tento krát na  klavíri. Po pomalých, priam až recitovaných štyroch minútach vyťahuje Edu svoje výšky a majestátne skladbu končí. Druhú polovicu otvára Spirit Of The Air, kde  sa striedajú pomalé hrané časti medzi slohami s opäť vysokým a hlavne chytľavým refrénom. Všeobecne, druhá polovica síce nie je pomalá, ale neprekračuje nasadenú latku z úvodu. Hlavne hrané pasáže trochu upadli do stereotypu, lenže Aqua je power metalový album, ktorý vás dostane aj bez šialeného tempa v každej skladbe. Neviem, ako to Edu robí, ale aj pri pomalších skladbách akou je napríklad aj A Monster In Her Eyes som sa dokázal vyblázniť a dočerpať energiu zároveň. Weakness Of A Man tiež nie je rýchla vypalovačka, ale každý si počas šiestich minút určite nájde to svoje.

Slabší záver albumu vôbec neuškodil. Zázračné sú hlavne Eduove refrény, ktorý keby podľa mňa spieval aj „Medveďku daj labku“, znelo by to ako skvelá vec. Pozitívne hodnotím aj dĺžku jednotlivých skladieb, drvivá väčšina z nich totiž presahuje päť minút a garantujem vám, že ani pri jednej sa nebudete nudiť. Raz darmo, dlhoročná skúsenosť sa pozná hneď.