Po dlhšom čase opäť pokračujeme v rubrike Pod kožu. Tentokrát sme nazreli do súkromia Romana Pavluva, známeho pod pseudonymom Nihil Nix. Poodhalenie jeho súkromia berte aj ako pozvánku k druhému albumu jeho kapely KHADAVER, ktorý uzrie svetlo sveta už čoskoro.

Vizitka

Roman Pavluv alias Nihil Nix

Nihil Nix počas nahrávania vokálov na nový album

Všeobecný úvod

Aká si osobnosť, skús sa opísať vlastnými slovami, ako keby si zadával inzerát…
Človek veľmi zakladajúci si na osobnej slobode s tvrdohlavou povahou, idúci si za svojím cieľom. Zároveň však aj nápomocný a milý k ľudom, ktorých mám rad. Veľký snílek. A milujem mačky.

Akým si bol dieťaťom?
Mama vždy vraví, že pokiaľ som nezačal chodiť, bol som najlepšie dieťa na svete. Potom sa to všetko zmenilo a bol som malý čert (smiech).

Koľko si mal rokov, kedy si si kúpil alebo dostal prvý hudobný nástroj a aký to bol?
Od detstva bola skôr moja sestra tá, ktorá chcela hrať na hudobný nástroj, takže prvý, ktorý sme v rodine mali, boli elektrické klávesy. Ja som na nich väčšinou robil rôzne pazvuky pomocou efektov (smiech). Mali sme doma aj drevenú flautu a fúkaciu harmoniku. Reálny nástroj, ktorý som si kúpil bola elektrická gitara, keď som mal 19 rokov.

Máš priateľku?
Som čerstvo ženatý, takže priateľku som musel pustiť k vode (smiech).

Kde teraz žiješ?
Žijem s manželkou vo vlastnom byte v Prešove.

Koľko máš súrodencov a ako s nimi vychádzaš?
Mám jednu staršiu sestru, s ktorou som síce ako puberťák nemal dobrý vzťah, ale časom, keď sme dospeli, sa to nejako vykryštalizovalo. Aj keď niekedy to medzi nami ešte zaškrípe, je to celkovo fajn.

A čo rodičia, aký máte vzťah?
V puberte sme k sebe nemali veľmi blízko, hlavne kvôli mojim známkam v škole, ale v neskoršom veku sme si k sebe našli cestu. Nemajú až taký pozitívny vzťah k tomu, čo robím hudobne, ale snažia sa ma viac-menej podporovať. Otec viac a mama menej.

V akom oblečení sa cítiš najlepšie?
V žiadnom (smiech). Ale keď nie je iná možnosť, tak tričko, nohavice a tramky. Nemám rad košele, polo-košele a obleky, brrr.

Ako si na tom s varením? Tvoj recept, na ktorý si hrdý?
Že vraj viem dobre variť, ale som na to príliš lenivý. Väčšinou v domácnosti grilujem už pripravené mäso (neznášam sa dotýkať surového mäsa) a viem robiť skvelé andantne cestoviny. Takisto mi neprihorí čaj.

Roman s kapelou počas finále Wacken Metal Battle 2014

Hudobné kolo

Prezraď, akú hudbu okrem rockovej alebo metalovej si doma púšťaš a nedáš na ňu dopustiť?
Mám rad Michaela Jacksona, hlavne jeho staršiu tvorbu. Nevadí mi ani jeho nasledovník Justin Timberlake, hoci toho si doma nepúšťam. Okrem klasického rocku a metalu ešte sem tam počúvam gothic rock (nie pseudo gothic sračky typu LACUNA COIL, ale poctivú gotiku 80. rokov alebo ich súčasných nasledovníkov) alebo EBM.

Čo ťa viedlo k tomu, že chceš byť hudobníkom a hrať v kapele?
Odmalička ma fascinovala interakcia medzi hudobníkmi a publikom. To, že hudobník vie so svojím hlasom alebo nástrojom vylúdiť melódie a publikum ho za to odmení energiou. Keď som bol malý, v telke som sledoval koncerty alebo klipy TEAM, TUBLATANKA, Peter Nagy, Láďa Křížek, METALINDA a páčila sa mi aj energia a atmosféra, ktorá z takej hudby sálala. Vždy som po byte pobehoval buď s fixkou (akože mikrofón) alebo tenisovou raketou (akože gitara).

Najlepší koncert, ktorý si odohral a budeš na neho stále spomínať? (Kedy to bolo a prečo?)
Odohrali sme viac koncertov, ktoré stoja za spomenutie. Z posledných, ešte v starej zostave, musím vypichnúť festival na Zelenej Vode, kde sme predskakovali KREATOR. Prvýkrát som sa cítil ako veľký  hudobník, pretože sme stáli na obrovskom pódiu, boli tam profesionálni zvukári, mali sme dokonca vlastných techov pri aparatúre, profi svetlá (síce tak 10% z toho, čo mali KREATOR) a celkovo to bola úplne iná úroveň, než klasické klubové koncerty alebo malé festivaly.

A naopak, najhorší koncert, na ktorý by si najradšej zabudol…
Bol to koncert, ktorý sme odohrali v Košiciach. Náš bývalý spevák tam bol tak opitý, že celý koncert bol trápny a neskutočná fraška. Bola to veľká hanba.

Popri muzike študuješ alebo pracuješ?
Pracujem už šiesty rok v jednej IT firme.

Ako je to s trémou… Mávaš ju ešte pred vystúpením?
Tréma ani nie, skôr napätie a očakávanie. Možno teraz, keď som už aj vokalista, tá tréma pred prvým koncertom v novej zostave príde.

Mávaš nejaký rituál pred koncertom, ktorý stále dodržiavaš?
Snažím sa uvoľniť, zažiť dobrý čas so spoluhráčmi, vtipkovať, nech je pred koncertom dobrá nálada. Celkom sa mi overilo dať si 1-2 pivá alebo 1-2 poldeci, nech sa tak prirodzene uvoľním.

Koľko máš doma hudobných cd a pamätáš si, ktoré bolo tvoje prvé?
Začal som ich zbierať len niekoľko rokov dozadu, ale môže ich byť okolo 60. Moje úplne prvé hudobné CD bol soundtrack k filmu „Mortal Kombat: Annihilation“, kde som objavil kapely ako KMFDM, RAMMSTEIN a celkovo elektronickú a industrial metalovú scénu. Mal som vtedy 12 rokov.

Aký album má podľa teba najkrajší obal a prečo?
Ak berieme do úvahy len predný obal, tak to je DVD od „Evangelia Heretika“ od BEHEMOTH, tá rytinová grafika je veľmi pekná, páči sa mi taký štýl. Ak by som mal brať do úvahy celý booklet, tak to bude „Death Cult Armageddon“ od DIMMU BORGIR, Luetke vie robiť perfektné veci.

Kapela, vďaka ktorej si prepadol metalu?
Začalo to tým, keď mi sestra ako 14-ročnému priniesla z tábora CD „Significant Other“ od LIMP BIZKIT. Cez to som sa prepracoval k LINKIN PARK, KORN, potom SLIPKNOT. To mi otvorilo dvere k black metalu. Prvé black metalové kapely, ktoré som počul boli DIMMU BORGIR (album „Puritanical Euphoric Misanthropia“), SATYRICON („Nemesis Divina“) a CRADLE OF FILTH (nejaká výberovka). Keď som videl video z vystúpenia DIMMU BORGIR na Dynamo 97, tak ma to úplne odrovnalo.

Prvý koncert, ktorý si navštívil?
Od strednej školy som chodil na koncerty rôznych lokálnych metalových alebo HC kapiel. Ak by sme mali brať prvý koncert veľkej kapely, tak to bol BEHEMOTH v roku 2004 vo Vrútkach, pamätný koncert z veľa dôvodov. Po prvé prišla vtedy veľká kalamita, takže všade bol sneh a prudký vietor, po druhé kvôli tomu vtedy meškali BEHEMOTH pár hodín a hrozilo, že ani nezahrajú a po tretie som robil rozhovor s Nergalom.

Aká pieseň musí hrať na tvojom pohrebe?
Vždy som trval na tom, aby to bola pieseň „In Death’s Embrace“ od DIMMU BORGIR, pretože má skvelý text, ale možno by to niektorí ľudia nepredýchali (smiech).

Romanova fotka zo súkromia

Súkromné kolo

Kedy si mal prvý sex?
Prvý sex som mohol mať už v 17-tich, keby som nezabudol doma kondómy. Takže som si potom musel počkať rok s inou frajerkou. Poučenie do života, decká: keď vám nejaká slečna oznámi, že s vami bude mať na oslave sex, nezabudnite si doma ochranu.

Na akom najnetradičnejšom mieste si mal sex?
V kúpeľni u kámoša, keď robil na dome párty.

Je nejaká osoba, ktorá je tvojím vzorom?
Ak máme brať hudobné vzory, tak je to veľa hudobníkov. Menovite Nergal z BEHEMOTH, Pzy Clone z THE KOVENANT, Peter Tägtgren, Richard Kruspe z RAMMSTEIN, Nikki Sixx z MÖTLEY CRUE. Tí všetci sú výborní skladatelia, hráči, textári, tvoria koncepty kapely a tak ďalej. Vokálne som sa vždy odvíjal od Shagratha z DIMMU BORGIR a Legiona z MARDUK  a pridal k tomu svoje vlastné zafarbenie. Som aj amatérsky grafik, robil som pre našu kapelu všetky obaly a tam sú zas mojimi vzormi Joachim Luetke a Fabio Timpanaro. Čo sa týka ľudí z môjho najbližšieho okolia, tak niekedy podvedome a niekedy aj vedome bol vždy mojim vzorom otec. Veľa vecí som od neho pochytil. Aj dobrých, ale žiaľ aj tých zlých. No čo už, taká je výchova a genetika.

Máš nejaké deti alebo ich plánuješ?
Nemám, ale raz plánujem. Jedno stačí.

Čo si myslíš, aká je tvoja najlepšia a aká najhoršia vlastnosť?
Viem byť veľmi lojálny, ale očakávam to isté aj od ostatných ľudí. Najhoršia vlastnosť bude to, že som veľký nervák a viem sa ľahko rozčúliť.

Čoho sa najviac bojíš?
Žeby som musel kvôli ťažkému úrazu alebo psychickému ochoreniu prestať robiť všetky veci, ktoré teraz robím a stala by sa zo mňa troska.

Čo ťa naposledy rozplakalo?
Keď po dlhom a vyčerpávajúcom boji so skurvenou chorobou umrel môj svokor. Stalo sa to len pár týždňov dozadu.

Pamätáš si svoje sny? Mávaš nočné mory?
Dosť veľa snov si pamätám, mávam aj nočné mory. Veď aj koncept nášho nadchádzajúceho albumu „Exstinctio Mundi“ vznikol tak, že sa mi skoro celý príbeh prisnil. Zvyšok som si už potom podoplňoval. Niekedy som dokonca aj úspešne sníval vedome, tzv. lucídne sny.

Aká je najhoršia vymyslená historka o Tebe, o ktorej si sa dozvedel?
Nezaujímam sa o také veci, pretože mi je ukradnuté, kto si o mne čo myslí. Viem ale, že po jednom rozchode moja bývalá frajerka o mne rozhlasovala kadejaké sprostosti, ale nejak som to neriešil.

Čo ťa dokáže najviac potešiť a naopak naštvať?
Najviac ma poteší, keď veci fungujú tak, ako majú. Najviac ma dokáže naštvať hlavne ľudská hlúposť a obmedzenosť. A neschopní šoféri.

Aká je tvoja životná filozofia, alebo výrok, ktorým sa riadiš?
Počas svojho dospievania som sa riadil Nietzscheho výrokom „Become what you are“. Neskôr som ho nahradil Nergalovým „Conquer all“. Takisto neverím na spravodlivosť, či už tú štátnu alebo pomyselnú kozmickú. Ani na osud.

Čo nikdy nesmieš zabudnúť, keď ideš von a máš to stále so sebou?
Mobil, kľúče od bytu a auta a peňaženka s dokladmi.

Čo by si chcel v živote dosiahnuť…?
Pokoj. A úspech s kapelou.

Čo by si na sebe zmenil?
Tie nervy. Nerobí to dobre na srdce a na pleť (smiech).

Nové promo foto KHADAVER z dielne Mariusa Sachtikusa

Všeobecné témy

Aký je tvoj názor na homosexuálov a ich registrované partnerstvá?
Nikto – žiaden štát, žiadna posratá cirkev, žiadne indivíduá by sa nemali starať do vzťahu dvoch dospelých ľudí. Každý bez ohľadu na orientáciu by mal mať možnosť spečatiť svoj vzťah oficiálne.

Čo si myslíš o živote na Slovensku?
Slovensko je veľmi pekná krajina, vždy keď cestujem na Západ, tak výhľad z diaľnice na naše veľhory a lesy je úžasný. Žijú tu však veľmi zatrpknutí ľudia. A ľudia, ktorí si neveria. A skurvení politici.

A čo politika, sleduješ ju?
Sledujem, aj keď ma rozčuľuje. Ale myslím si, že každý mladý človek by sa mal o politiku zaujímať, pretože mladí ľudia sú to, čo neskôr bude tvoriť gro štátu. Ľudia, ktorí to ignorujú u mňa nie sú na vysokom mieste.

Veríš v Boha?
Nie, z rozprávok som už dávno vyrástol. Verím len v seba a sebe.

Čo si myslíš o súčasnej všeobecne vyhrotenej situácii vo svete? (islám vs. svet, hrozby teroristických útokov, konflikt na Ukrajine, príliv utečencov do Európy)?
Vojna na Ukrajine je tragická a mám k tomu svoj postoj, ktorý by sa Rusofilom isto nepáčil. V skratke len napíšem, že okupáciu sme tu mali aj my od 1968 a poznačila nás na dlhé desaťročia. Čo sa týka súčasnej situácie vo svete ohľadom islamu a utečencov, nie je to ľahké a čiernobiele. Nesúhlasím s povinným diktátom EU ohľadom kvót, ale zároveň si uvedomujem, že medzi utečencami sú ľudia, ktorí naozaj potrebujú pomoc a utekajú pred vojnou. Len nerozumiem tomu, prečo potrebujú utekať až do Nemecka a Dánska, keď záchytné tábory majú hneď za hranicami. Hra, ktorú rozohrala Merkelová s vyhrážkami členským štátom sa mi nepáči takisto. Viem si predstaviť aj inú spoluprácu štátov EU a NATO priamo v územiach postihnutými vojnou. Tak či tak, my s tým nič nespravíme, sú to hračky mocných ľudí hore, na ktoré doplácame aj my a aj utečenci. Propaganda funguje na všetkých frontoch a človek sa len veľmi veľmi ťažko môže zorientovať. Nemyslím si však, že situácia je vyhrotená až tak, aby sme sa toho mali obávať. Veľa ľudí, ktorí majú malé ega, sa trasú na to, kedy by si mohli už do jednej, druhej či tretej skupiny kopnúť, poprípade sa zakopať niekde do krytu a hrať sa na survivalistu. Avšak konflikty tu boli vždy a vždy tu aj budú. Dokonca si myslím, že v dnešnej dobe sú politici opatrnejší, než to bolo desiatky rokov dozadu a nikto nemá v pláne vyhubiť ľudstvo. Snáď len my v príbehu nášho nového albumu.

Foto: Marius Sachtikus, archív Nihila Nixa

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk