Stillborn: Môj príchod do Bratislavy bol vďaka pracovným povinnostiam trošku neskorší, ale v podstate presne načasovaný. Ku zvyšku osadenstva som sa pridal priamo na mieste. Teda pred Majesticom.

Po tom, ako sme obehli všetky podniky, sme sa vybrali po vstupné pásky a pre vypočutie či prepláchnutie si bubienkov dobrou hudbou. Trošku ma zarazilo, že „sbskári“ si až príliš plnili svoju pracovnú povinnosť a prehľadávali nás minimálne päť krát. Taktiež bolo trošku divné, že pivo sa nemohlo z Randálu nosiť do koncertnej sály v Majesticu… Ale poďme už ku koncertu. Ako prvá nás uvítala kapelka Godnr. Universe projekt ženičiek z Eluveitie. Hudba podobná, podobajúca sa Eluveitie, ale tak kto by to čakal však? Samozrejme nechýbalo množstvo hudobných nástrojov a konečne sa predviedli aj žienky v plnej kráse.

Stillborn: S Godnr. Universe som sa stretol prvýkrát a moje prvé stretnutie s nimi bolo viac ako príjemné. Hudba Godnr. Universe sa podobala tej, ktorú hrajú Eluveitie iba použitými folkovými prvkami. Ich hudba bola značne pokľudnejšia. Viac vynikal spev Anny Murphy. Ich komunikácia s publikom bola strohejšia, ale o to milšia. Godnr. Universe milo prekvapili a svojími folkovými prvkami kombinovanými s rockom dostali do varu aj ostatných fanúšikov.

Trošku prekvapenie, ďalšou kapelkou bolo Eluveitie. Predpokladala som, že to tak nebude, pretože, tak bolo aj sľúbené a netušila som, že žienky z Godnr. Universe  hneď budú pokračovať s Eluveitie. Ako som tak pozerala, množstvo ľudstva už až tak Korpiklaani nevnímala, pretože ich zjavne zaujala pieseň Vodka a behali potom ako takí malí Happy Little Boozer-i. Ale samozrejme nie všetci! Ja som si pekne užila už po štvrtýkrát Eluveitie priamo z prvého radu. Trošku ma mrzí, že aj keď za rok 2009 a 2010 vydali dva nové a celkom odlišné albumy, ich playlist sa veľmi nezmenil. Musím však uznať, že vždy hrajú dobre, aj keď zvuk nebol najlepší, stále sa ráta, že je to koncertná atmosféra. Charizmatický spevák Christian „Chrigel“ Glanzmann vydal zo seba ako vždy maximum a nielen ja, ale väčšina dievčat na ňom oči nechala. Samozrejme vystriedalo sa množstvo hudobných nástrojov, nielen v jeho rukách, ale aj v rukách ostatných. Píšťalky, bendžá, flauty a všeličo iné…tak ako sa na pravú folkovú kapelku patrí.

Stillborn: Presne tak, ako spomína kolegyňa Eluveitie žiaľ málo obmieňajú playlist. Ich energická show však strhla každého jedného prítomného v Majesticu. Skákalo sa, kričalo sa, spievalo sa a dokonca na „Chrigelov“ pokyn  sme mali možnosť vidieť celkom solídny Wall of Death.  Z nového albumu odzneli napríklad Thousandfold, Nil, (Do)minion alebo Kingdom Come Undone. No najväčšiu radosť spravili aspoň mne osobne pomalšou skladbou Quoth the Raven. Pre mňa vrchol ich vystúpenia. Pre iných to bola určite Iris Mona. Škoda, že nezahrali aj úvodnú pecku Everything Remains As Its Never Was, ale tak zahrať sa všetko nedá. Aj keď pôvodne bolo avizované, že Eluveitie majú ten večer uzatvárať, pretože na co—headlinerskom turné s Korpiklaanmi si pozíciu hlavnej hviezdy kapely striedajú, nestalo sa tak. A to bolo na škodu, pretože ja som bol narozdiel od kolegyne spokojný aj so zvukom. Eluveitie jednoznačne dominovali.   

Po Eluveitie sme pozreli, čo nám kapelky zanechali v merchu. Ženské veci v „mojich normálnych“ veľkostiach, ťažko, alebo skôr vôbec nenájditeľné. Možno o pár rokov, alebo asi treba navštíviť poriadne e-shopy. Tak pódium sa trošku pomenilo, povestný mikrofón z rohov bol pripravený, mohlo sa začať hrať na fínsku nôtu. Korpiklaani som videla síce len druhýkrát, ale nemôžem si pomôcť pred rokom na Masters of Rock pod holým nebom, s kvapkami dažďa vo vlasoch a pršiplášťom na sebe to bolo o čomsi inom. A možno to bolo tou festivalovou atmosférou. Nevadí, hudba začala, čiže šup šup dopredu. Po čase som zistila, že s batohom a s Anežkou sa do poga ísť neoplatí. No čo už, máme poučenie pre budúcnosť. Rozflákaná peňaženka, nájdená len čiastka dokladov a Anežka stratená v pogujúcom dave… Nešlo o peňaženku, skôr išlo o Anežku. Počula som, že skončila s „korpíkmi“ na pódiu, tak dúfam, že sa raz vráti späť ku svojej majiteľke. Moja nálada sa trochu zmenila, ale musím uznať, cesta do Bratislavy aj tak stála za to. Žiaľ playlist opäť podobný, ale to zarytím fanúšikom určite nevadilo.

Stillborn:  Priznám sa, že Korpiklaanov som mal rád po ich tretí album Tales Along This Road. Odvtedy ich tvorba ide mimo mňa. Aj keď som si posledné tri albumy vypočul, absolútne ničím ma nezaujali. Po úvodnom intre to Fíni hneď odpálili z ostra. Jonne Järvelä zahlásil Vodka a mohlo sa pogovať, tancovať. Mnohým vôbec nevadilo, že Korpiklaani vidia v priebehu polroka druhý raz. Ja sa priznám, že pomaly, ale isto prestávam chápať, čo ľudia vidia na tejto kapele. Stále o tom istom. Tie isté melódie, riffy a postupy skladieb. A to folk metal mám celkom rád. Dav ľudí zobal Korpiklaanom z ruky, no nemôžem sa ubrániť dojmu, že Eluveitie mali o čosi väčšiu odozvu. Nedá sa však povedať, že by fínski mužíci z lesov mali atmosféru komornú, to určite nie. Pokus o Wall of Death bol aj na Korpiklaanoch, ale tento zrovna vydarený nebol. Všeobecne klobúk dole pred publikom, ktoré sa počas druhého pondelka v októbri zišlo v Bratislave. Aj v neznesiteľnom teple, ktoré bolo v sále, sa nezastavilo a bavilo sa veselo ďalej. Nové skladby od Korpiklaanov podrobne nepoznám a ani ich tu nechcem rozoberať, pretože poväčšine boli vo fínštine, ktorá mi časom začala liezť na nervy. Samozrejme, že sa neabudlo ani na staršie hity, ako boli Happy Little Boozer, alebo Beer Beer.  No, z ich vystúpenia mi to rozpačité dojmy nezmenilo. Na obranu kapely musím však povedať, že po koncerte boli veľmi ústretoví a milí. Počas „fajčiarskej“ ich odchytilo viacero fanúšikov, s ktorými sa ochotne pofotili a prehodili pár viet. Jedna fotka sa ušla aj nášmu kolegovi Fijovi. Agátočkina Anežka je s najväčšou pravdepodobnosťou na cestách práve s Korpiklaanmi, tak hádam sa jej vodí dobre.

O pár dokladov ľahšia a bez „dieťaťa“ som sa mohla pobrať domov. Z počutia viem, že na Pagan feste to vyzeralo o dosť lepšie, ale tak bol v tom značný cenový rozdiel. Myslím, že tieto kapelky stáli za tých pár euráčov. Celkovo koncert hodnotím pozitívne, aj keď zniesla by som tam zaiste ešte kombináciu s Finntrollom a s Arkonou, ale to som už asi veľmi náročná…, ale vlastne veď to už bolo na Paganfeste, teda až na Korpiklaani.

Stillborn: Celú akciu môžem hodnotiť, len a len pozitívne, aj keď malé nedostatky sa nájdu všade. Nebolo to však nič podstatné. Mrzí ma len to, že Eluveitie neuzatvárali večer, pretože oni boli tí, ktorí v ten večer jednoznačne kraľovali.

PLUSY:
Dobrá koncertná atmosféra  a umiestnenie koncertu
Správna chémia medzi publikom a kapelami
Množstvo barov, čiže žiadne čakanie na pivo…

MÍNUSY:
Sbskári obzerajúci viackrát ten istý vak a zdržiavajúci davy ľudí
Shop s oblečením s malým počtom tričiek, búnd…
Zmena v programe – presun Korpiklaani namiesto Eluveitie

Autor: Agátočka

Postrehy a foto: Stillborn