Dvadsiaty ročník veruže ubehol veľmi rýchlo. Na jednej strane si isto viacerí z vás kvôli neznesiteľnému teplu vraveli, aj konečne. No, na strane dostavovala aj nostalgia, že pomaly nám letná dovolenka menom Brutal Assault končí.

Keďže sobota bola posledným dňom, rozhodli sme sa, že sa z ubytovne vyhrabeme skôr a užijeme si teda areál naposledy a najviac ako sa dá. Ako prvých sme si pozreli Američanov ROSETTA hrajúcich post metal. Bola som prekvapená, koľko fanúšikov si ich hudbu pod pódiom už vychutnávalo (bolo približne 13:45). Istotne aj kapela bola veľmi rada, koľko ľudí bolo na nich zvedavých, pretože si hranie zjavne užívali.

Ako ďalších sme odsledovali Brazílčanov RATOS DE PORAO, ktorí sú na scéne už od roku 1981. Kapela, ako to má vždy vo zvyku to na pódiu poriadne odpálila. Tanečné kreácie speváka Joao Gorda spolu s besnosťou gitaristov nemali chybu a boli na správnom mieste. Parádny koncert, tvrdé a rezké.

Spevák RATOS DE PORAO

RATOS DE PORAO

Po tomto koncerte som sa aj s foťákom porúčala na odporúčanie kamaráta na Metalgate Stage, kde to rozbalili Holanďania CARACH ANGREN. Symfonický black metal v ich podaní mi chutil, avšak ich imidž mi už prišiel trocha prehnaný a nasilu a celkovo aj šou počas celého koncertu. Skupina však mala na Brutale dosť veľkú fanúšikovskú základňu. CARACH ANGREN by sa mi však skôr hodila do klubu.

CARACH ANGREN

Frontman Seregor

Medzi ďalšie lahôdky patrili aj Kanaďania CRYPTOPSY a ich technický death metal. Vynikajúci a krásny (áno, som baba) spevák Matt McGachy spolu s celou kapelou predviedli super koncert a zažili sme fajnú podívanú.

CRYPTOPSY

Ako ďalšiu skupinu sme videli SUICIDE SILENCE a hneď v úvode sa musím priznať, že voči tejto bande mám akoby nejaký blok. Vždy bolo o nich počuť, iba tam, kde sa mihli nejakí „emáci“ a podobní. A vždy sa mi to bude s tým spájať, nemôžem si pomôcť. Ale, aby som nebola povrchná, ich deathcore má niečo do seba a jednoducho to vedia. V dave samé moshpity a doslova tornáda. Ale, aby som potvrdila svoje úvodné slová, ich koncert mi prerušil fanúšiko s ofinkou a obrovskou čiapkou, ktorý mi počas prežívania koncertu, tak stupil na nohu, že som pospomínala všetkých svätých aj nesvätých a radšej odišla.

SUICIDE SILENCE

SUICIDE SILENCE

Neskôr som musela odbehnúť na ubytovňu, kde som skoro zaspala, nuž doľahla na mňa teplo, únava a tri dvadsiatky v Octagone. Zle som si to vypočítala a žiaľ zmeškala som SÓLSTAFIR, čo doteraz veľmi ľutujem. Od pár ľudí som sa dozvedela, že predviedli perfektnú a charizmatickú šou plnú emócií, na ktorú sa tešila snáď polovica účastníkov festivalu.

Medzi hlavné lákadlá posledného dňa nepochybne patrili aj CRADLE OF FILTH, s už dvoma Čechmi v zostave, bubeníkom marthusom a gitaristom Ashokom z ROOT. Zo zvedavosti a nostalgie som si ich nemohla nechať ujsť ani ja. Už po vybehnutý nízkeho Daniho na pódium sa mi vynorili mnohé spomienky. Po zahratí „Nymphetamine“ som si predstavila seba, keď som mala 15 rokov, ako sedím na základnej škole a na všetkých zazerám a z discmanu mi znie práve táto pesnička. Mega! Ja som bola nadšená, klasický Daniho upišťaný vokál bol stále silný. Nová česká posila v radoch tejto britskej kapely Ashok, prehovoril v rodnom jazyku na publikum, bolo to veľmi príjemné. CRADLE OF FILTH boli pre mňa milým prekvapením a zanechali veľmi dobrý dojem. Moje obavy z ich koncertu sa rozplynuli.

Dani Filth v tme

CRADLE OF FILTH. V zábere Dani a Ashok

Už počas setu CRADLE OF FILTH bol v Octagone v prevádzke Oriental Stage, kde sa chystala zahrať dvojhodinový koncert skupina PURPHA, aspoň na chvíľu som tam zašla aj ja. Hneď po vojdení k oriental Stage vám dala „facku“ všadeprítomná vôňa marihuany. Naskytol sa mi aj zaujímavý pohľad na kopec ležiacich ľudí, ktorí boli zjavne vo svojom svete. Koncert začal zaujímavým trúbením… Fanúšikovia sa okamžite rozdelili na dva tábory. Prvá skupinka sa dostáva do tranzu a druhá odchádza a nechápavo krúti hlavami. Ja som chvíľu ostala a čakala na nejaký „rozbeh“. Ale keď sme zistili, že toto asi iné nebude, pobrali sme sa preč aj my. Nejdem tvrdiť, že hudba PURPHA bola zlá, ale asi som nebola na tej správnej vlne.

PURPHA

V hlavnej časti pevnosti to však na pódiu u rozbalili AT THE GATES. Priznám sa, že som s touto ikonou melodic death metalu mala česť prvýkrát. Skupina na čele s výborným frontmanom Tomasom Lindbergom dohrala až 14 skladieb. Mne sa to páčilo a spokojne sa tvárilo aj ďalších mnoho fanúšikov.

AT THE GATES

Tomas Lindberg

Pozrieť po AT THE GATES som sa zašla aj na Vikingov EINHERJER, ktorí až tak často nekoncertujú. Žiaľ, mňa ich koncert vôbec neoslovil, doslova ma to nudilo, možno nabudúce.

EINHERJER

To, legendárne poľské zoskupenie VADER, bola už iná šálka kávy, pardon, death metalu. Kapela odpálila koncert peckou „Wings“ a ukončila ju ďalšou „Halleluyah (God is Dead)“. Parádny a energický koncert.

Gitarista a vokalista Peter

VADER

Koncert CULT OF FIRE sa odohral v Octagone a ako som predpokladala, bola na nich plnka. Dokonca Octagon bol vlastne aj limitovaný kapacitou. Takže, tí ktorí sa tam vybrali neskôr, mali v podstate smolu. Celý koncert vyzeral akoby ozaj prebiehal kult ohňa. Na pódiu dva veľké veľké oltáre plné sviečok a k tomu ďalšie vybuchujúce ohne. Celé to bolo naozaj skvelé! Black metal v podaní CULT OF FIRE sa perfektne hodil do týchto priestorov. Na moju veľkú radosť zahrala domáca kapela aj skladbu „Vltava“. Pre mnohých bol tento koncert silným zážitkom, nechýbala ani zapálená vatra s telom, ktorá dodávala celému vystúpeniu ešte lepšiu atmosféru.

Ako poslednú kapelu 20. ročníka som si pozrela ANAAL NATHRAKH, na ktorých som sa nesmierna tešila. Doteraz sa mi túto zostavu naživo videť nepodarilo, konečne až teraz. A dojmy? Veľmi som spokojná, zazneli skladby ako „Idol“, „Unleash“ alebo „Forging Towards the Sunset“. Celý koncert ukončili „Do Not Speak“. Vynikajúca bodka za celým Brutalom!

Mick Kenney

Dave Hunt

Po skončení programu, akoby uťalo a veľa predávajúcich, jednoducho svoje stánky zavrelo. Keďže sa kupóny nevykupovali späť, bolo logické, že ľudia ich budú chcieť minúť. A ako som už spomínala v úplne prvej časti tohtoročného reportu, tie ceny. Asi im bolo všetkým ľahšie povyhadzovať jedlo, ako ho dať za lacnejšie. Divné.

Dvadsiaty ročník Brutal Assaultu ubehol rýchlo ako voda. Budeme mať kopu spomienok, postretávala som mnoho skvelých priateľov, s ktorými sa často nevidím. Taktiež som videla mnoho kapiel, na ktoré som sa tešila, takže nemôžem moju časť hodnotiť inak, ako pozitívne. Ďakujem a vidíme sa o rok, priatelia.

Najlepší: MAYHEM, DECAPITATED, WALLS OF JERICHO, SEPULTURA, MARDUK
Potešili: CARNIFEX, TRIPTYKON, VILDHJARTA, ENSLAVED, KATAKLYSM, BRUJERIA, NAPALM DEATH, ANAAL NATHRAKH, CULT OF FIRE, CRADLE OF FILTH, CRYPTOPSY, VADER, Octagon, zväčšenie areálu, výstavy v Octagone, atmosféra, ubytovňa, vyvážený line-up, merch, hasičské auto, pivo dvadsiatka, Metalgate Stage
Rozpačité dojmy: SUNN O))), PRIMORDIAL
Sklamania: SOULFLY, EINHERJER, nestihnutie SÓLSTAFIR, ukrutné horúčavy, často chýbajúca voda v Press Tente, dlhé rady, takmer na všetko, prach, počas posledného dňa „ryža“ na jedle a zakaždým iné ceny

Luss

Fotografka Valhalla.sk