Matt Harvey je známy ako vokalista a gitarista u kalifornských death/grinderov EXHUMED. Taktiež ho metaloví fanúšikovia istotne poznajú aj z kapely DEKAPITATOR. Po novom pôsobí už aj v zoskupení GRUESOME.

V našej rubrike „Pod kožu“  je prvou zahraničnou a doteraz určite aj najznámejšou postavou, ktorú sme vyspovedali. V ďalších riadkoch sa vám bližšie predstaví samotný Matt.

Vizitka

Matt Harvey

Matt na pódiu

Všeobecný úvod

Aká si osobnosť, skús sa opísať vlastnými slovami, ako keby si zadával inzerát…
Haha, cítim sa ako na zoznamovacej stránke. Som celkom tichý človek, teda pokým sa so mnou nezačneš rozprávať o niečom, čo ma naozaj zaujíma a začnem mať pocit, že chceš počúvať. V takom prípade dokážem rozprávať hodiny. Myslím, že väčšinou som pohodový a milý týpek. Píšem veľa riffov a mám rád dlhý spánok.

Akým si bol dieťaťom?
Bol som síce jedináčik, ale bol som celkom šťastný. Veľa času som strávil tvorením dramatických scén s mojimi figúrkami akčných hrdinov a väčšinu detstva som kreslil obrázky superhrdinov. Vždy som sa v podstate vedel zabaviť aj sám a mal som takpovediac svoj svet.

Koľko si mal rokov, kedy si si kúpil alebo dostal prvý hudobný nástroj a aký to bol?
Mal som 13, keď som sa začal zaujímať o hudbu a vzal som si otcovu starú akustickú gitaru Hofner z roku 1968. Stále ju mám a stále si na nej raz za čas zahrám.

Máš priateľku alebo ženu?
Som šťastne zasnúbený s nádhernou ženou

Kde momentálne žiješ?
Žijem na strednom pobreží Kalifornie, južne od mestečka San Luis Obispo.

Koľko máš súrodencov a ako s nimi vychádzaš?
Vyrastal som ako jedináčik, ale mám troch skvelých nevlastných bratov a úžasnú nevlastnú sestru z maminej strany. Všetci sú skvelí, no bohužiaľ s nimi netrávim dostatok času.

A čo rodičia, aký máte vzťah?
Obidvaja rodičia sú mi blízky. S otcom sa vidím prakticky stále, mama žije na druhom konci krajiny, na juhu, ale snažím sa stretnúť sa s ňou aspoň 1-2 krát za rok.

V akom oblečení sa cítiš najlepšie?
Džíny a krátke tričká. Neznášam topánky a ponožky.

Ako si na tom s varením? Tvoj recept, na ktorý si hrdý?
Varím rád. Často varím tacos a šaláty a myslím, že moje guacamole je sakramentsky výborné. Taktiež celkom často varím ryby. Keď sa necítim zdravo, tak varím stupídne veci ako hrianky s mäsovou zmesou a slaninou, alebo šalát s makarónmi, slaninou a jalapeno a podobnými blbosťami.

Líder EXHUMED si koncerty užíva naplno

Hudobné kolo

Prezraď, akú hudbu okrem rockovej alebo metalovej si doma púšťaš a nedáš na ňu dopustiť?
Mám rád takmer všetky štýly okrem reggae a opery. Milujem garážový rock 60. rokov, pár rokov som počúval iba to – CHOCOLATE WATCHBAND, LOVE THE SEEDS. Potom neskôr post-rockové veci ako MOGVAI, SIGUR ROS a podobne. Milujem veci ako SMOKEY ROBINSON, SUPREMES, MARVIN GAYE. Taktiež sa nemôžem nabažiť popovej hudby 80. rokov. Ak chcete vidieť ako šaliem, tak pustite MADONNU, HALL AND OATES alebo DURAN DURAN. Keď som bol mladší, mal som rád depresívnejšiu a experimentálnu hudbu ako napríklad SWANS AND THROBBING GRISTLE alebo OXBOW. Teraz, keď som starší, tak sa už tak nezaujímam o hudbu s pochmúrnym zvukom, ale stále sa v tom vyžívam. A nikdy neprestanem počúvať THE CURE a SIOUXSIE AND THE BANSHEES a veci im podobné. Keď som bol dieťa, tak som tiež počúval klasický hip-hop, veci ako N. W. A., PUBLIC ENEMY, GETO BOYS a nejaké politicky zamerané veci ako napríklad PARIS. Teraz už veľa hip-hopu nepočúvam, ale albumy, ktoré som ako dieťa miloval, budú mať navždy miesto v mojom srdci. Taktiež mám rád crust a punk, napríklad AMEBIX a ANTI-CIMEX, no a samozrejme DISCHARGE. Asi tak pred desiatimi rokmi som si prešiel veľkou hardcoreovou fázou, kedy som hrával FINAL CONFLICT, CRO-MAGS a veci tomu podobné celý čas. Nikdy ma neomrzí počúvanie klasického hard rocku ako LED ZEPPELIN alebo BLUE OYSTER GREAT a všetkých tých skvelých hard rockových vecí zo 70. rokov. To proste nikdy nezostarne. V poslednej dobe počúvam synthwave a veci ako MIAMI NIGHTS 1984 a LEUR VERTE. Prešiel som od DAFT PUNK až po PERTURBATOR. Jednoducho milujem hudbu a počúvanie nových vecí. Aj keď čo sa metalových žánrov týka som dosť uzavretý, na druhej strane som veľmi otvorený ostatým hudobným žánrom.

Čo ťa viedlo k tomu, že chceš byť hudobníkom a hrať v kapele?
Jednoducho som miloval METALLICU a ideu toho, že štyria týpkovia vezmú svoje hudobné náčinie, zavrú sa do garáže kde skúšajú, skúšajú a skúšajú, a stanú sa skvelými. To bola vec, ktorá ma naozaj povzbudila. Keď som mal dvanásť rokov, tak som začal chodiť do novej školy, kde som nikoho nepoznal. Cítil som sa veľmi izolovaný a to ma štvalo. A práve v tej dobe ma začal zaujímať heavy metal. Bolo to v roku 1987 a bola to proste perfektná súhra okolností.

Najlepší koncert, na ktorom si bol a budeš na neho stále spomínať? (Kedy to bolo a prečo?)
VENOM, Milwaukee Metalfest 1997. To bolo proste perfektné vystúpenie, perfektný setlist, perfektná stage show. Stále je to najlepšia šou akú som zažil. METALLICA v roku 1989 počas „…And Justice For All“ a vystúpenie DEATH/PESTILENCE/CARCASS 14. októbra 1990 sa tomu veľmi približujú.

A naopak, najhorší koncert, na ktorý by si najradšej zabudol…
Myslím, že to bolo vtedy, keď sme s EXHUMED hrali v New Orleans po asi 8 hodinovej nepretržitej chlastačke. Polovica kapely sa nedokázala udržať na nohách. Je nutné povedať, že to bolo poriadne zahanbujúce.

Popri muzike pracuješ?
Práve teraz vediem jednu reštauráciu. Nie je to síce moje povolanie snov, ale (väčšinu času) je to v pohode. Len mi to zaberá dosť veľa môjho času.

Ako je to s trémou… Mávaš ju ešte pred vystúpením?
Raz za čas, záleží na situácii. Som si ale istý, že ju budem mať pred prvou GRUESOME šou budúci mesiac. A určite som ju mal pred prvými vystúpeniami DEATH TO ALL.

Mávaš nejaký rituál pred koncertom, ktorý stále dodržiavaš?
Za ideálnych okolností si rád zacvičím, napríklad dvadsať klikov a dám si pár pív.

Koľko máš doma hudobných cd a pamätáš si, ktoré bolo tvoje prvé?
Neviem, či vôbec nejaké CD mám, ale mám okolo 1 400 LP a stále mám 300 – 400 kaziet. Prvý album, ktorý som si kúpil za vlastné peniaze bol „Licensed To Ill“ od BEASTIE BOYS. To bol skvelý album! Predtým mi pár nahrávok kúpili rodičia, väčšinou to boli filmové soundtracky ako „Footloose“, „Ghostbusters“, „Star Wars“ a podobne.

Aký album má podľa teba najkrajší obal a prečo?
Hmm… Mám rád artworky, ktoré hudobne reprezentujú album, sú s ním v súlade a sú okamžite rozpoznatelné. Môj obľúbený je asi „Morbid Tales“ od CELTIC FROST. Je to proste temné a dobre vyzerajúce, k ich hudbe to pasuje perfektne.

Kapela, vďaka ktorej si prepadol metalu?
Načali ma veci ako Ozzy, WASP, Dio a podobne, ale skutočne ma do metalu vtiahol album „Master of Puppets“ od METALLICY, ktorý je dodnes mojim najobľúbenejším.

Prvý koncert, ktorý si navštívil?
Bolo to v roku 1989, mal som 13 rokov – ANTHRAX, EXODUS a HELLOWEEN v Henry J. Kaiser Convention Center v Oakladne v Kalifornii. Tá atmosféra ma neskutočne dostala!

Aká pieseň musí hrať na tvojom pohrebe?
„Wasted Years“ od IRON MAIDEN, „The Crown and the Ring“ od MANOWAR.

Matt so svojou zbierkou platní

Súkromné kolo

Kedy si mal prvý sex?
Bol som trochu oneskorený opeľovač. Mal som 17.

Na akom najnetradičnejšom mieste si mal sex?
Haha! Na pláži počas noci, v botanickej záhrade počas dňa, v kancelárii v mojej bývalej práci,… Neviem, pár takých divných miest by sa ešte našlo…

Je nejaká osoba, ktorá je tvojím vzorom?
Určite. Osoba, ktorú považujem za svojho osobného hrdinu je autor komiksových kníh Jack Kirby. Bol to najplodnejší autor v komiksovej histórii, tvorba a spolutvorba „Captain America“, „Thor“, „The Fantastic Four“, „The Challengers of the Unknown“, „The New Gods“, „The Eternals“, „Iron Man“, „Nick Fury“ a „S. H. I. E. L. D.“, ako aj práca na kriminálnych, romantických a vojnových komiksoch, vynájdenie rôznych formátov, ako magazíny s komiksovými antológiami, použitie fotokoláží v komiksoch a podobne. Taktiež pracoval na fantastickej rozprávke „Thundarr the Barbarian“, ktorá je jedna z mojich najobľúbenejších. Bol veteránom druhej svetovej vojny a skvelým človekom po každej stránke. Jeho typ práce a neobmedzená predstavivosť sú veci, ku ktorým vzhliadam.

Máš nejaké deti alebo ich plánuješ?
Žiadne, o ktorom by som vedel (smiech). Ale spoločne s mojou snúbenicou plánujeme mať nejaké v nie vzdialenej budúcnosti.

Čo si myslíš, aká je tvoja najlepšia a aká najhoršia vlastnosť?
Hmmm… Myslím, že medzi moje najlepšie vlastnosti patrí, že sa so mnou ľahko vychádza. Som otvorený novým nápadom, veciam a ľuďom, až pokým mi nedajú dôvod na opak. Mojou najhoršou vlastnosťou je, že nevyjadrujem svoje pocity, ale veci v sebe dusím a odkladám a potom som občas pasívno-agresívny.

Čoho sa najviac bojíš?
Tak to naozaj neviem… Možno odmietnutí v mojom živote.

Čo ťa naposledy rozplakalo?
Smrť môjho švagra Roberta Chaveza. Mal len 40 rokov a zostala po ňom moja skvelá nevlastná sestra Rebecca a ich tri nádherné deti, Bencio, Lina a Carlos.

Pamätáš si svoje sny? Mávaš nočné mory?
Niekedy áno. Zvykol som často mávať veľmi živé a jasné sny, to musím spať deväť a viac hodín, aby som si moje sny mohol detailne pamätať. Nemám nočné mory, ale často mávam veľmi komplexné sny, ktoré obsahujú tvorbu rôznych scenárov. Počas niekoľkých rokov som mával sny o tom, že som bol v armáde v post-apokalyptickej budúcnosti. Keď som tieto sny opisoval ostatným, ich reakcia bola, že ide o nočné mory, ale mne nepripadali strašidelné, práveže boli zaujímavé a vzrušujúce.

Aká je najhoršia vymyslená historka o Tebe, o ktorej si sa dozvedel?
Keď som pred dávnymi rokmi odišiel z kapely NOOTHGRUSH pre nezhody s ich bubeníkom, povedali ľuďom z crust/punkovej scény, že som bol rasista a sexista, čo je v tejto komunite neprípustné. Bolo to síce veľké klamstvo, ale vtipnejšie ako čokoľvek iné. Stalo sa to pred mnohými rokmi a dnes sme všetci dobrí kamaráti.

Čo ťa dokáže najviac potešiť a naopak naštvať?
Šťastným? To je jednoduché. Dobrí priatelia, smiech, dobré jedlo, pivo, pekné počasie, môj pes, moja rodina, dobré tóny, písanie, písanie hudby, spánok, čítanie, učenie sa, cestovanie, objavovanie, nahrávanie vecí, cvičenie na gitare, veľa vecí. A čo ma robí nahnevaným? Občas je to tvrdohlavosť mojich kolegov, ktorá ma vytáča, ale neplytvám energiou na to, aby som bol negatívny, alebo nahnevaný. Na to je život príliš krátky. Sústredím sa na veci, ktoré ma robia šťastným.

Aká je tvoja životná filozofia, alebo výrok, ktorým sa riadiš?
Verím v šťastie. Stres a podobné veci sú vecou výberu. Aj keď to nemusí byť vždy pravda (napríklad v prípade, že niekto trpí depresiami, klinickými úzkosťami, atď), ak v to verím, je to možnosť, čo znamená, že mám nad tým kontrolu, takže si vyberiem byť šťastný a užívam si to tak často ako len môžem. Mojou ďalšou filozofiou je „Death to False Metal“.

Čo nikdy nesmieš zabudnúť, keď ideš von a máš to stále so sebou?
Môj mobil. Bez neho som úplne stratený.

Čo by si chcel v živote dosiahnuť…?
Po kreatívnej stránke sa cítim celkom naplnený v tom, čo práve robím. Vážne by som sa chcel profesionálne venovať písaniu komiksov, to je momentálne môj cieľ. Rád by som zarobil viac peňazí v hudobnom priemysle, aby som mohol lepšie zabezpečiť moju budúcu manželku a naše hypotetické deti.

Čo by si na sebe zmenil?
Mohol by som prokrastinovať a vykašlať sa na veci, ktoré zaberajú príliš veľa času. Ale to je sprostosť. Posledné roky som pracoval na zhodení váhy. Občas to bol pomalý a veľmi frustrujúci proces. Podarilo sa mi zhodiť asi 9 kíl za posledný rok a pol, rád by som v tom pokračoval a zhodil ešte aspoň sedem.

Harvey sa chce venovať aj písaniu vlastných komiksov

Všeobecné témy

Koľkokrát si bol na Slovensku? Ako sa ti u nás páči?
Na Slovensku som bol párkrát, asi štyri alebo päťkrát. Slovensko mám veľmi rád, všetci boli vždy veľmi milí a cítili sme sa vždy veľmi príjemne, či už vďaka fanúšikom, alebo vďaka promotérom.

Aký je tvoj názor na homosexuálov a ich registrované partnerstvá?
Som jednoznačne za legalizáciu manželstiev párov rovnakého pohlavia. Som rád, že Spojené štáty sa konečne pridali k väčšine civilizovaného sveta. Na svete nie je dostatok lásky a bránenie ľuďom v milovaní jeden druhého je hlúposť.

Čo si myslíš o živote v USA?
Milujem Spojené štáty, aj keď veľa rozhodnutí, ktoré urobila vláda ide proti mojim osobným presvedčeniam, ale krajina je to nádherná a plná skvelých a príjemných ľudí. Niektoré aspekty života sú tu síce šialené a nedávajú zmysel, ale vždy keď sa turné v zahraničí blíži ku koncu, tak sa už teším domov.

A čo politika, sleduješ ju?
Som skôr ľavicovo orientovaný. Bol by som rád, keby si Spojené štáty osvojili viacero rozumných zákonov, ako je to vo väčšine Európy. Napríklad zákaz dotovania kampaní veľkými korporáciami, väčšie a lepšie odborové združenia zamestnancov a chápanie poskytovania zdravotnej starostlivosti ako ľudského práva, nie privilégia bohatých.

Veríš v Boha?
Nie, vôbec.

Čo si myslíš o súčasnej všeobecne vyhrotenej situácii vo svete? (islám vs. svet, hrozby teroristických útokov, konflikt na Ukrajine a podobne)?
Myslím, že navzdory konfliktom, o ktorých počúvame každý deň je svet lepším miesto pre život od druhej svetovej vojny a za to som veľmi rád. Islamský terorizmus ohrozuje stabilitu na Strednom východe, ale myslím, že som mal extrémne šťastie, že som sa narodil do jednej z najpokojnejších dôb v histórii civilizácie. Samozrejme sa musíme ďalej usilovať o udržovanie mieru a zmierňovať rôzne potreby vytvárať konflikty na celom svete, ale som v tom optimista. Verím, že pomocou technológií a obchodu bude ľudstvo pokračovať vo väčšom vzájomnom prepájaní a pochopíme, že násilie nás zbytočne ohrozuje.

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk