TEQUILA  – 04.09.2010 – Piatok úspešne prežitý s ôsmimi, či vlastne koľkými to nealko pivami, tak šup šup poriadne vyspať a večer pracovať. Ale najskôr nejaký ten obed…, ehm asi jediné jedlo okrem praženice, ktoré dokážem spraviť je cestovina. Dnes som sa trochu hecla a spravila som úžasnú zapekanú cestovinu, z ktorej jedla dokonca aj mama a to už je čo povedať. Okej ham ham a potom šup šup do krčmy. Krčmu som začala riadiť o pol šiestej, čiže za 10 minút som bola hotová a mohla som otvoriť (tento pojem času je čisto expresívny), a tak som mohla opäť zasadnúť za notebook a nič nerobiť – čiže venovala som sa práci, ktorú dokážem bez pomoci a "najsamlepšie".  Večer bol nudný uspávajúci, už by som aj zatvárala, ale zrazu o polnoci sa nahrnuli ožraté hovadá, ktoré zjavne vyhodila kolegyňa z jednej nemenovanej krčmy. Za tých pár, alebo pár párov rokov som sa naučila, že keď človek vstupuje do krčmy, nerád počuje, že je záverečná. Ani nie, že nerád, priam zúri (vedecky dokázané). To sa stalo aj teraz a samozrejme, že ja ako dobrá duša, som im ponalievala a keď ma prestali baviť tak som ich jednoducho vyhnala. Niektorí ľudia alebo skôr ožraté hovadá sa nevedia správať. Už dávno som rozmýšľala, že vytvorím  nejakú, minimálne brožúru, v ktorej sa návštevníci dozvedia niečo o krčmovom bontóne. Viete, keď niekto na vás bľačí cez štyri stoly, že chce pivo, vy si akurát zapálite a z druhej strany zrazu letia na zem tri poháre… no čo sa mám rozkrájať keď fajčím?

MAGOR – 05.09.2010 – Tak, robota začína ako obyčajne až vo večerných hodinách, čiže môžem sa venovať rodičovským, respektíve otcovským povinnostiam. Trochu psa vyvetrať, pohrabať sa v garáži a potom pokosiť záhradu. Proste klasické ženské práce. Žiaľ po troch pohladkaniach trávy kosačkou sa trošku do…kašlala a tak hybáj pre vercajch do garáže. Asi to bola chyba. Keď som prišla do garáže, ležal tam na papieroch môj nádherný papagáj, druhom Alexander Veľký, menom Magor. Chudáčik ani poriadne nedýchal, zobrala som ho do náruče a rýchlo zavolala zverolekára. Žiaľ prišiel neskôr, Magor zomrel. No čo už, zahrala som sa na pohrebnú službu a zahrabala som ho k ostatným psíkom, andulkám škrečkom, myšiam… Spravila som mu pekný pomníček a pobrala som sa do roboty. Každý kto došiel musel si dať na jeho počesť buď horalku alebo kávu – jeho obľúbené pochutiny. Samozrejme v takejto situácií by som sa za normálnych okolností opila, ale žiaľ…tento deň som mohla zasadnúť za svoju kofolotinu s višňovým sirupom a minerálkou (moja žhavá novinka). Podvečer som si našla novú zábavku a to riešenie neuveriteľných úloh pre prvý stupeň základnej školy. Už sa neviem dočkať kedy to budem riešiť pod vplyvom mojej obľúbenej „drogy“… v noci zúčtovanie s pánom šéfom (asi sa bál že všetko vypijem). Magora sme teda pochovali, no záhradu nepokosili… nevadí, dá sa inokedy. Dnes by som vás rada poprosila, aby ste si aj vy spomenuli na svoje zvieratká, ktoré máte alebo už ste o ne prišli. Žiaľ u mňa ich už zdochlo veľa, čiže môžem spomínať veľmi, veľmi dlho…

KURÍN – 06.09.2010 – Áno, správne kurín, to je to správne slovo na moju školu. Tento deň sa koná môj zápis. Obyčajne prídem naň buď po veľkej ožieračke, alebo nevyspatá z práce. Teraz ma nečakalo ani jedno a na slepice som sa musela pozerať triezvo a vyspato – veľmi, veľmi zlá kombinácia. Aby ste vedeli, dokončila som bakalára, ak som ešte nespomínala, odbor Predškolská a elementárna pedagogika a pokračujem magistra na odbore Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie. Án,o veľmi dobrá grind kombinácia, ale deti, či učitelia si už zvykli… Žiaľ spolužiačky ani nie, ale nejako ma to netankuje. Samozrejme, ako každý rok, tak ani tento nebol výnimočný vo vybavovaní papierovačiek – čiže všetko na poslednú chvíľu a samozrejme aj neskôr. Po príchode do školy nič neprekvapujúce, celá sála prepchatá, ba až praskala vo švíkoch, proste bola plná slepíc. Otázky typu, ako dať na papier fotky rôzneho formátu, ako sa objednáva káva z automatu, či ako sa dá vo Worde zmenšiť písmo na 3,5 aj keď to nie je v ponuke, som sa snažila ignorovať. Po úspešnom zapísaní nasledovala ešte úspešnejšia káva a pobyt doma. Konečne zavesená celý večer na sieti a sledovanie seriálov. Niekedy treba odolať krčmovému, či kamarátskemu pokušeniu a treba posedieť aj doma… Však?

07.09.2010 – ANAKONDA – Posledný deň voľna, v stredu nástup do práce, potom piatok kus voľna a v sobotu vytúžená grilovačka. Z rána (12:00 a.m) úžasný kúpeľ, spojený s rozčesaním mojich, takmer metrových vlasov. Verte či nie, keď hrebeň nepovažujete ako súčasť svojho života ako ja, je dosť ťažké sa s ním skamarátiť. Ale tak na deň sa mi to podarilo… Aj to je úspech! Keď už bol ten deň voľna, tak ma maminka zneužila na opatrovanie malého suseda. Zaiste to urobila kvôli tomu, že mám na to školu. Keby som študovala patológiu, tam mi dieťa do rúk nezveria. Našťastie toto je jedno z tých lepších detí, čiže problém nebol. Poväčšine sa všetkého, pod 5 rokov bojím, lebo to v okamihu začne plakať, niečo tomu chýba, prípadne má o niečo viac v nohaviciach a podobne. Dokonca som sa dočkala aj tej úžasnej chvíle a chtiac nechtiac som sa musela chytiť jeho obrovskej anakondy v medzinožných partiách. Veru, všeličo sa dá zažiť s dvojročným susedom na záchode. Nasledovala Ratina (pre nezainteresovaných, môj potkan) návšteva šiestej krčmy. Ako odborníci na pajzle sme s manželom vybrali miestnu krčmu s nádychom dediny, nech sa dieťa naučí ,že je aj horšie, ako keď ja robím. Túto krčmu sme zvolili hlavne preto, lebo v ponuke obsahovala aj televízor a futbal s rusmi som si predsa nemohla nechať ujsť ! Áno, pasívny šport, hlavne niečo ako hokej, či futbal, je jedna z vecí, ktorú dokážem pozerať maximálne 10 minút a aj to si potom pýtam od spolusediacich odškodné (aj keď posprávnosti, by som to odškodné mala hradiť ja, keďže som hlavný narušiteľ takmer každého športového prenosu). Nakoniec pasívny šport prerástol do športu, ehm, ehm, že aktívneho. Šípky. Áno, aj to je šport a ešte aký úžasný. Môžeš pri ňom piť aj fajčiť, nezničíš si takmer vôbec kĺby a ani nenamáhaš telo…, výborné (vrcholový športovci porozmýšľajte). Tak a to bola Ratina siedma krčma ( a to mám Ratu od štvrtku – lepšia ako ja! ), ale ako sa vraví, jablko nepadá ďaleko od stromu..väčšinou.

DNES OTVORENÉ DO 22:00 – 08.09.2010 – Och, áno, pracovný deň je tady. To značí pol dňa nudenia, večer trochu behačiek okolo stolov. A tak to samozrejme aj bolo, ako obyčajne. Keďže vonku bola veľká zima, ľudstva v meste od šiestej nikde, tak som si suverénne povedala: „Dnes otvorené do 22:00.“ Chyba! Deti, zapamätajte si nikdy, ale naozaj nikdy, keď robíte v krčme nehovorte,že zatvoríte v určitej hodine. Ja už som to vravela veľakrát a nikdy mi to nevyšlo a teraz to bolo tak nápodobne. Radšej si povedzte, že bude toho neuveriteľne veľa a že budete až do rána (varujem možno táto teória platí iba na mňa, nieže mi potom niekto vyhubuje, že sa stalo presne tak, ako sa povedalo!). 

HOT CHOCOLATE – 09.09.2010 – Magický dátum, bez žiadnych magických udalostí. Ráno, ešte pred príchodom do roboty, som obdržala telefón od šéfa, že kedy prídem, lebo ma čaká pred vchodom zákazník. Trošku ma to dostalo, lebo väčšinou sa to nestáva, respektíve, keď nad tým rozmýšľam, nestalo sa to v tejto robote asi nikdy. Pamätám na časy, keď som robila ešte v jednom mini obchode, alebo skôr v búde a robotníci už čakávali na borovičku o pol piatej ráno. No čo, niekto sa vie zobudiť aj iným spôsobom, ako len obyčajnou vodou či kávou. Samozrejme, ako obyčajne ľudia sa zastavovali iba náhodou. Žiaľ jeden stôl ma veľmi ehm „milo“ prekvapil a objednal si 5 horúcich čokolád. V krčme to funguje aj ako v reštaurácií, vždy chceš to, na čo slintáš na stole od vedľa… a tak som za deň spravila čokolád asi 15. Poteší. Keď som konečne celá za..hov..teda začokoládovaná dokončila svoju hnedú líniu prešlo sa konečne na niečo normálnejšie, čiže alkohol. Tri mini párty za večer, no nič nepoteší viac, keď chceš ísť domov spať! Ale všetko zlé je na niečo dobré a tak som konečne po dlhšom čase videla magické oko a mohla som pospomínať na mladé časy keď sme vedeli za 89 korunový stravný lístok zohnať celé „menu“ (2x pivo + 2x zelená). Ech, škoda, že ešte necelé tri týždne musím spomínať len mysľou a nie chuťou.

HOKEJ – 10.09.2010 – Áno, no jasné… na čo by mne bol deň voľna. Čapovanie je úžasná vec a keď sa dá čapovať aj v inom prostredí, noo, nedaj sa prehovoriť. A tak som sa dala opäť, ako aj sezónu predtým, nahovoriť na prácu v bufete na hokejovom štadióne. Samozrejme vstala som tesne pred odchodom do roboty, čiže som vykúzlila úplne úžasné polotovarové, ehm, že jedlo a mohla som šprintovať na „vyhriaty“ štadión. Ako som už spomínala, na naháňanie za čiernou gumou sa dívať nemusím a tak som sa mohla o to lepšie venovať svojím obľúbeným činnostiam, čiže napĺňaniu božského nápoja a ohnivej vody do umelej hmoty.  Po robote je celkom milé zistiť, že ste vyčapovali božských nápojov alebo pre niekoho pív,  presnú stovku (okej presne sa to nedá ale tak 50 litrov). Potom šprinty do nákupného centra, na grilovačku sa treba pripraviť no nie? Kopa piva, kopa fliaš, dáke to mäso, tým sa nič nepokazí. Samozrejme k tomu množstvo Agátočkiných maličkostí ako farebné poháriky, či obrúsky, party čiapočky, či konfety, aby to malo efekt! Keďže deň ešte nekončí treba spraviť inšekciu po okolitých baroch a potom kľude zaľahnúť. A tak aj bolo. S kamošom sme urobili mini rozruch v čerstvo otvorenom podniku a mohla som ísť spokojne spať. No čo vy ste sa ešte nehrali na holubov, keď ste stáli pri bare a neobjednávali ste si pomocou citoslovcom hrkú? Zamyslite sa nad sebou!  Alebo my nad sebou?

GRIL PARTY vol. 2 v.s NOVINY – 11.09.2010 – Načo by som ja sedela doma, keď vždy je čo robiť? Aj dnes sa niečo nájde. Šup šup na zvolenské „mašinky“ robiť anketky so staršou pospolitosťou, ktorá ledva počuje a občas predať dáke tie novinky. Ale stálo mi to zato, veď keď dostanete plyšové myšky, visačky, či pištaľky zadarmo a ešte k tomu to máte aj zaplatené.. no nechoď. Nášmu pánovi šéfredaktorovi sa ušla gumená antistres loptička (ehm nie, neviem prečo). Nasledovali dokupovačky ďalších (len podľa Agátočky) na párty potrebných vecí, návšteva chatovačky na Kováčovej spojená s hádzaním mobilov do trávy, či zariaďovanie hudby na grilovačku. Potom zaslúžené dvadsaťminútové slintanie vankúša, ktoré malo nahradiť dve noci 2 hodinového spánku (naivka). A príprava mohla začať. Dobre vyzeralo to, ako keby išlo oslavovať 6 ročné dieťa narodeniny, ale keď si opitý, tak ťa veľmi poteší píšťalka z krepového papiera, ktorá sa rozvinie a ešte aj priblblo píska.. A navyše pri pedagogickej škole…, čo iné treba čakať! Vedela som, že tento deň bude pre mňa zaťažkávajúca, asi najväčšia skúška, ale ja sa viem aklimatizovať aj medzi opice, čiže som zaiste nesklamala. Keby ma niekto nepoznal, tak si myslí, že mám v sebe minimálne čistý lieh, ale zjavne mi stačia ku šťastiu aj alkoholové opary. Samozrejme, moja rodina hneď nesklamala, od prvého okamihu bolo vidieť kto je môj – bratranec ledva zatvoril dvere na aute a už držal pohár s citruštekom… no čo narobíš? Tance s chlebom, či citrusom v ruke, divadelno-tanečné vystúpenie na pieseň Barbie Girl, hranie sa na boha, dirigentské vystúpenie na pieseň Sky Is Over Od Serja Tankiana…a mnoho ďalšieho. Ano, aj takto môže niekedy dopadnúť, keď si na grilovačke u Agátočky.  

Poznámka autora: Touto glosou ide čisto iba o oživenie stránky, o recesiu, alebo ak chcete tak o denníček,.V článku nejde o žiadne zhodenie nejakého človeka, či podniku. Ak sa niekomu nepáči, nech jednoducho nečíta.