Nový materiál a prvý oficiálny živák „Live at the Opera“ vydala nórska kapela SATYRICON v prvý májový deň roku 2015. Recenziu na tento počin z pera Demonicka, ste už mali možnosť čítať. Bola by škoda nevyužiť túto príležitosť za obhliadnutím v bohatej albumovej diskografii pánov Satyra a Frosta.

SATYRICON

SATYRICON vznikli v roku 1991, na scéne sú teda už takmer 25 rokov, počas ktorých vydali 8 štúdiových dlhohrajúcich albumov. V nasledujúcich riadkoch nejdeme rozoberať známe fakty o tomto zoskupení, ktoré už boli popísané takmer všade. Nejdeme písať ani o hudobnom smerovaní SATYRICON. Ideme sa venovať jednotlivým albumom v histórii kapely. Ale nemajte obavy, nepôjde o žiadne siahlodlhé recenzie.

V krátkosti vám chceme priblížiť jednotlivé albumy a prezentovať najlepšiu skladbu z neho. Fanúšikovia SATYRICON si tak môžu porovnať náš vkus so svojim, komentovať, kritizovať, alebo nebodaj súhlasiť. Treba však brať do úvahy, že ide o subjektívny názor, koniec koncov, ako to pri muzike vždy býva. Prípadne to bude pre nich príjemná prechádzka časom. Tí, ktorí tvorbu Satyra a Frosta nepoznajú detailne sa s ňou môžu zoznámiť. Takže, začíname.

„Dark Medieval Times“ (1994)
Debutový album vydali SATYRICON v roku 1994, nachádzalo sa na ňom 7 skladieb, jeho stopáž sa zmestila do trištvrtehodinky. Doska sa vyznačuje ešte starým klasickým „špinavým“ black metalovým zvukom. Už na debute si však SATYRICON začali vytvárať svoj typický zvuk gitár, ktorý zdobí ich tvorbu prakticky dodnes. Z prvotiny nórskeho zoskupenia sme vybrali rovnomennú skladbu „Dark Medieval Times“.

„The Shadowthrone“ (1994)
Kapela mala nápadov na rozdávanie a ešte v tom istom roku vydávajú v septembri druhý album nazvaný „Shadowthrone“. Taktiež sa na ňom nachádzalo 7 skladieb, stopáž bola už takmer 50-minútová. Z druhej radovky sme vybrali 9-minútový opus „Dominions of Satyricon“.

„Nemesis Divina“ (1996)
Až týmto albumom sa dá povedať, že SATYRICON poriadne prerazili v metalovom svete. „Nemesis Divina“ sa dá nazvať dne už kultovou nahrávkou. Skupina pokračuje v trende siedmich piesní. Na albume nenájdeme slabšiu skladbu, od úvodnej „The Dawn of a New Age“ až po poslednú „Transcendental Requiem of Slaves“. Dalo sa čakať, že ako najlepšiu vyberieme ich hymnu „Mother North“.

„Rebel Extravaganza“ (1999)
Štvrtý album  v poradí sa dodnes považuje za najmenej docenenú nahrávku pánov Satyra a Frosta. SATYRICON na doske mierne zaexperimentovali , na album dali až 10 skladieb s hodinovou stopážou. Nie každému to bolo po chuti, no album je veruže geniálny. Ukázali ním, že kapela nestojí na mieste a dokáže sa hudobne vyvíjať, čo potvrdzujú dodnes. Ako najlepšiu vyberáme „Havoc Vulture“.

„Volcano“ (2002)
Ďalší album prichádza po troch rokoch. Na ňom sa už začínajú skladby čoraz viac podobať na aktuálnejšiu tvorbu. Osem výborných piesní, podporených skvelým artworkom, zakončených štrnásťminútovým veľdielom „Black Lava“. Za najlepšiu skladbu vyberáme „Repined Bastard Nation“.

„Now, Diabolical“ (2006)
To, čo SATYRICON pilovali počas predchádzajúcich dvoch albumov, dotiahli do dokonalosti práve na „Now, Diabolical“. Album zaznamenal velikánsky úspech. Skupina podporila album aj viacerými klipmi. Nahrávka vychádza po prvýkrát pod iným vydavateľstvom ako Moonfog Productions, upísali sa veľkej firme Roadrunner Records. Viacerí fanúšikovia staršej tvorby im to vyčítali, ale kapela sa aj týmto krokom posunula ďalej. Samozrejme, že ťažko je vyberať spomedzi piesní na tomto albume, tentokrát nevyberieme žiadnu klipovku, ale záverečnú „To the Mountains“.

„The Age of Nero“ (2008)
„The Age of Nero“ je ďalší výborný album v podaní SATYRICON. Osem skladieb sa parádne počúva a čas pri nich plynie skutočne veľmi rýchlo. Na albume podľa nášho názoru opäť nenájdete slabšiu vecičku a tak po dlhšom rozhodovaní vyberáme skladbu „Die by My Hand“.

„Satyricon“ (2013)
Nateraz posledná štúdiovka vyšla po najdhšej pauze medzi albumami, bolo to až 5 rokov. Už po „The Age of Nero“ Satyr vyhlásil, že si potrebujú oddýchnuť a načerpať nové sily. Album s rovnakým názvom ako kapela sama je veruže najviac „iný“ z celej ich diskografie. Ich typické gitary a vokál tam počujeme, ale predsa len je album o niečo miernejší a nazval by som ho aj viac oddychovým. Kapela sa opäť posunula ďalej. Album sa možno viacerým fanúšikom nezapáčil, ale to neznamená, že nie je kvalitný. Akoby sme mali dočinenia s vyvrcholením toho, čo začali na albume „Volcano“ alebo ak chcete, tak s dospelejšou verziou SATYRICON. Najhitovejší potenciál má jednoznačne pieseň „Nekrohaven“, ale vyberáme ako najlepší song „Our World, It Rumbles Tonight“.

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk