Od poslednej nahrávky „Sväté zlo“, ktorá vyšla ešte v roku 2011, došlo v ATTACK OF RAGE k viacerým personálnym zmenám. Kapela sa však stabilizovala a pomaly chystá nový štúdiový album. Snažili sme sa preto nahliadnuť do kuchyne tejto skupiny a od toho najpovolanejšieho zstiť potrebné informácie. Dámy a páni, slovo už má bubeník Hoyas.

Posledná štúdiová nahrávka „Sväté zlo“ vyšla ešte v roku 2011. Odvtedy ste si síce prispeli novým materiálom na splitko s kapelou CONTRASTIC, ale kedy sa dočkáme vášho v poradí tretieho štúdiového albumu? Máte už niečo rozpracované? Názov, prípadne približný termín vydania?
Áno, na nových skladbách samozrejme usilovne makáme a v súčasnosti máme hotových 5 nových songov. Vlastne máme pripraveného viac hudobného materiálu, ale ten ešte len čaká na spoločné zohratie. A dátum ? Tak na to je ešte veľmi skoro, vysloviť nejaký presný dátum. Máme čas, nie je kam sa ponáhľať. Nič nás netlačí.

ATTACK OF RAGE na festivale Brutal Assault

Ešte sa vrátim k spomínanému splitku s CONTRASTIC, kde ste dodali päť veľmi kvalitných skladieb. Môžeme teda očakávať niečo v podobnom duchu aj na novom albume?
Ďakujeme, snažíme sa! V podstate áno, no objavia sa tam aj prvky, ktoré možno ešte v našej hudobnej tvorbe nezazneli. Nepôjde o žiadne radikálne zmeny, skôr o nezvyčajnejšie tempá a melódie. Ale nebojte, stále to bude grindcore a lá ATTACK OF RAGE.

Opäť budú na novom albume figurovať len slovenské texty? Myslíš, že je v extrémnej muzike dôležitá práve táto stránka?
Texty určite zostanú opäť rýdzo slovenské, na tom nemienime určite nič zmeniť. Máme krásnu reč, tak prečo sa s ňou nepopýšiť vo svojich textoch?! Myslím, že v „extrémnej“ hudbe texty veľmi dôležité nie sú. Skôr ide o farbu vokálu speváka, predsa len v týchto žánroch je spev považovaný, skôr ako „ďalší nástroj“. My si však na textoch, ktoré majú svoj zmysel, „trošku“ potrpíme. Je fajn, keď to potom aj ľudia ocenia a spoločne si s nami na koncerte zanôtia (úsmev).

V posledných rokoch ste často riešili problémy s vokalistami. Hlavne Denisov (ex-DIFTERY) odchod sa udial za zvláštnych okolností…
Nevidím to tak, že by sme riešili problémy s vokalistami. Jednoducho, po odchode nášho prvého speváka Lukáša, nastúpil na jeho miesto Denis. Je pravdou, že ten sa voči kapele nezachoval férovo, ale to už je minulosť a ja sa nerád zaoberám tým, čo bolo. Hladím predovšetkým vpred a predsa – všetko zlé je na niečo dobré. Nebyť tejto situácie, nepridal by sa k nám Michal a to by teda bola veľmi veľká škoda, pretože si myslím, že lepšieho speváka sme ešte nemali. A tiež si myslím, že na kapelu s takmer 15 – ročnou existenciou, nie sú tri výmeny na poste speváka takou veľkou tragédiou. Ľudia a ich priority sa „holt“ menia, to je proste život.

Zdá sa, že situácia sa konečne ustálila s príchodom známeho chroptiča Michala z kapely EMBOLISM, s ktorým ste už spáchali aj nové veci. Zaujímalo by ma do akej miery sa zapája do tvorby nových skladieb. Prichádza aj s hudobnými nápadmi alebo si stará hlavne o texty a vokálne linky?
Michal si rieši hlavne vokálne partie, ale samozrejme je prítomný aj pri tvorbe nových songov a sem – tam od neho zaznie nejaký poznatok, aj k samotnej hudbe. No toto poväčšine necháva na nás, asi aj vie prečo (úsmev).

Boli práve personálne zmeny dôvodom toho, že na nový album sa čaká už dlhší čas?
To nie, ako som už predtým spomenul, my sa nikam „vyššie“ neponáhľame. Nie sme typ kapely, ktorá predáva tisíce CD a firma ich tým pádom núti tvoriť aktívne, aby z toho prežili obe zainteresované strany. My sme predovšetkým „live show“ kapela, koncertujeme, skúšame a bavíme sa hudbou. Máme aj svoje zamestnania, súkromné životy a mnoho ďalších vecí, ktoré sú pre nás dôležité. Nesedíme stále iba v skúšobni a následne potom v štúdiu. Kebyže sa hudbou živíme, tak to by bolo už „iné kafe“. No to je však v dnešnej dobe úplný nonsens. Predaj hudby už takmer skoro zomrel, takže škoda sa o tejto téme vôbec naďalej baviť.

Promo foto ATTACK OF RAGE

Ako u vás prebieha proces písania nového materiálu?
(Smiech), teraz neskutočne hladko. Náš basák Daniel je neskutočne kvalitný gitarista a nevyčerpateľná studňa nápadov. Prinesie skladbu, následne ju naučí gitaristov, ja si do tohto spravím bicie, Michal svoju spevácku časť… a je hotovo. Pochopiteľne to ešte spoločne dolaďujeme, ale to sú už iba detaily.

Ako by si popísal vývoj kapely od vašej prvej nahrávky „Grindpeace“ po dnešok?
Po „Dne – Shock“? (narážka na jednu z ich skladieb, pozn. autora). Ako jedno veľké dobrodružstvo so splnenými snami a neskutočnými situáciami. Stalo sa toho za ten čas naozaj toľko, že podrobnejšie sa o tom rozpísať, by mi zabralo neskutočne veľa hodín. A aj tak si z toho veľa nepamätám, takže by mi museli chalani pomôcť (úsmev).

Ste pod domácim vydavateľstvom Metal Age Productions, čo je pre vás dôležité, aby label, ktorý vás vydáva spĺňal?
No, v dnešnej dobe, kedy je predaj hudobných nosičov naozaj takmer nulový, vlastne obdivujem takýchto nadšencov, ktorí majú rôzne malé vydavateľstvá a podporujú tak kapely. Pre nás je najdôležitejšie hudbu šíriť medzi ľudí , ale to asi pre každú kapelu. Metal Age mení a predáva nahrávky do celého sveta. Takže v tomto vidím hlavnú výhodu. Koncerty si riešime sami, takže na pomoc takéhoto formátu sme neboli nikdy odkázaní.

Niekoľko rokov už pomáhaš dobrej veci v rámci Celestial Help Festu, kde vyzbierané prostriedky investuješ do prístrojov pre detskú kliniku v Bánovciach nad Bebravou. Okrem hlavného účelu tohto festivalu by sa dalo povedať, že týmto počínaním, by si mohol zmeniť vnímanie nás „zlých“ metalistov pred širšou verejnosťou…
Áno, to si vystihol úplne presne, festival má trošku „osvetliť“ ľuďom myseľ. Musia si uvedomiť, že je 21. storočie a aj „okrajové žánre“ a móda s nimi spojená, jednoducho do tejto doby patrí. Pochopiteľne ale hlavný zmysel festivalu je ten, aby sme čo najviac pomohli detskému nemocničnému oddeleniu u nás v Bánovciach nad Bebravou.

Kedy si začal s hrou na bicie a prečo padla voľba práve na tento nástroj? Si samouk alebo máš aj nejaké hudobné vzdelanie?
„Búcham“ už od roku 2000, ak ma teda pamäť neklame. Chodil som si vlastne sem – tam „zatrieskať“, pretože to sa bubnovaním nazývať nedá. Aj predtým to ale bola skutočne iba zábavka a objavovanie tohto nástroja. A vzdelanie nemám žiadne. Všetko som odpozoroval na koncertoch alebo potom postupom času na rôznych videách.

Relax kapely pri pive 🙂

Pred dvoma rokmi si absolvoval mexické turné s českou grind úderkou GUTALAX, podeľ sa s nami o nejaké zaujímavé zážitky. Inak čo vravíš na ten rapídny vzrast záujmu o túto kapelu?
Tak…, za tých 14 dní bolo mnoho zážitkov. Najväčší bol práve ten pocit, že to bolo ozajstné tour, tvorené ľuďmi, ktorí tam organizovali turné kapelám ako VADER, DARK FUNERAL a podobne, takže skutočne naozajstná šnúra. Ráno ťa vyzdvihli v hoteli, nasadol si do dodávky a cestoval si na koncert. Tam bolo jedlo, potom samostatný koncert, párty a opäť hotel. Servis bol vážne super. Ďalšia úžasná vec na latinskej Amerike bola tá, že gore grind kapely z Európy tam majú neskutočné meno. A to platilo aj o samotnom zoskupení GUTALAX. Takže som sa chvíľu vážne cítil, ako z METALLICY. Podpisovanie a fotenie na koncertoch nemalo konca kraja a ľudia boli neskutočne milí. Zostalo mi tam zopár kamošov, s ktorými dodnes udržiavam kontakt a pevne dúfam, že sa tam ešte niekedy vrátim. Čo sa týka súčasnej popularity GUTALAX, tak im to hrozne prajem! Sú to úžasne skromní, priateľskí chalani, akých len tak niekde nestretneš. Som nesmierne rád, že som mal tú možnosť ich počas tohto turné lepšie spoznať a stali sa z nás naozaj dobrí kamoši. Na špici gore grindu sú oprávnene. Hrajú to, čo majú radi a hrajú tak, ako to naozaj cítia. Je to muzika, ktorá „núti“ ľudí baviť sa a fanúšikovia sa chodia na koncerty predovšetkým baviť! Som teda veľmi rád, že sa im takto darí, mám z toho úprimnú radosť.

Niektorí ľudia pohybujúci sa v grindovej scéne zvyknú nadávať na tieto „tupa-tupa“ gore grindové spolky, že to už nie je o grinde, ktorý má byť o nasratosti a agresivite a kazia tomuto žánru meno. Aký je tvoj vzťah k týmto kapelám?
Pozri, ľudia nadávajú na všetko, na to si treba jednoducho zvyknúť a srať na to. Tento štýl som osobne ja objavil koncom 90. rokov, kedy sa mi do rúk dostal album od kapely GUT s názvom „Odour of the Torture“. A musím povedať, že mi hneď učaroval. Potom prišli ďalšie pecky ako C.B.T, AHUMADO GRANUJO atď, atď. Mne tento štýl absolútne nevadí. Je faktom, že dnes zažíva vcelku boom, ale je to v podstate tak, ako som to opísal vyššie. Nazvime to jednoducho „tanečný“ gore grind, ľudia proste radi tancujú a bavia sa. Prečo im to teda kaziť a „hejtovať“ tento štýl?! Veď, keď sa mi to nepáči, tak to jednoducho nepočúvam…, to je predsa primitívna rovnica.

Je o tebe známe, že si aj veľkým fanúšikom black metalu. Ako to bolo v tvojich začiatkoch s tvrdou hudbou? Bol to najskôr grindcore a až potom temný black metal?
Som predovšetkým veľkým fanúšikom hudby celkovo ako takej. Je mi jedno čo to je, keď sa mi to páči, jednoducho si to vypočujem. A je mi taktiež jedno, čo si o tom kto myslí. Kebyže ti ukážem obsah môjho mp3 prehrávača, tak v ňom nájdeš záležitosti od MARDUK, cez PINK FLOYD, ROTTEN SOUND až po ROXETTE. Ale áno, black metal a grindcore sú také moje najväčšie srdcovky. V samotných začiatkoch, keď som začínal s extrémnou hudbou, fungovalo to tak, že sme si posielali nahrávať kazety za peniaze do iných väčších miest, kde sa nachádzali zas ľudia, ktorí vlastnili nahrávky kapiel, o ktorých sme počuli alebo sme sa dočítali, že by sa nám vôbec mohli páčiť. Tak som si zakúpil kazetu, podľa jeho zoznamu som si vybral 2 kapely (ktoré som chcel na ňu nahrať), priložil som 20 korún slovenských za nahratie jednej kapely a následne poslal poštou. Poväčšine som si nechal vždy posielať na jednu stranu grindovú alebo deathovú kapelu a na druhú stranu kapelu blackovú alebo doomovú. Boli to naozaj krásne časy, ktoré pochopia asi už iba veteráni (úsmev). Ale dodnes rovnako milujem všetky tieto spomenuté hudobné žánre.

Logo ATTACK OF RAGE

Keby si mal určiť čisto subjektívne top nahrávky slovenskej a takisto celosvetovej grindcore scény, ktoré by to boli?
Čo sa Slovenska týka, tak my sme tu toho grindu mali poskromnejšie. Mám rád úplne všetko od IDIOTS PARADE, EMBOLISM, HUMAN HUMUS a novšiu tvorbu od OBLITERATE. Pri svetovej scéne musím začať albumom „Scum“ od NAPALM DEATH, nakoľko to je prvý grindcore album na tejto planéte vôbec. Ďalej sú to napríklad nahrávky „Exit“ od ROTTEN SOUND, „A Chapter of Accidents“ od DEAD INFECTION, „Grume od HAEMORRHAGE, „Sunrape“ od INGROWING, „Contrastic“ od CONTRASTIC, „Str8outtanorthcote“ od BLOOD DUSTER, „Helvete“ od NASUM, „Opus(sy) VI“ od C.B.T., „Splatter-Tekk“ od AHUMADO GRANUJO… a dúfam, že aj stačí (úsmev).

Foto: archív ATTACK OF RAGE a Hoyasa

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk