Reč je samozrejme o víťaznej kapele RENAISSENSE z Rožňavy, ktorá s kľudným svedomím napíšem, sa stala prekvapujúcim víťazom štvrtého ročníka Wacken Metal Battle Slovakia. VCeľké pódium si tak po RUST2DUST, MIDNIGHT SCREAM a ANSTRATUS vyskúša power progressive kapela z Východu Slovenska. Na naše zvedavé otázky odpovedala jediná žena v skupine, klávesistka a doprovodná vokalistka Petra Bangóová (25).

RENAISSENSE

S akými ambíciami ste sa prihlasovali do súťaže Wacken Metal Battle? Vlani ste nepostúpili ani do semifinálových kôl, verili ste vo vaše víťazstvo a takýto úspech od začiatku?
V predstavách o víťazstve sme boli od začiatku do poslednej chvíle opatrní, pretože konkurencia bola veľká. Našou ambíciou bolo dostať sa v súťaži čo najďalej a v tomto bola naša vôľa naozaj silná. Každá takáto skúsenosť nám poskytuje príležitosť dostať sa viac do povedomia ľudí, rozvíjať sa a zlepšovať. Naši fanúšikovia nám od začiatku súťaže verili a plne nás podporovali, ale myšlienkami o víťazstve sme sa príliš neopíjali.

Osobne si myslím, že nielen vo finále ste mali veľmi silnú konkurenciu. Kto podľa Teba , mal okrem vás ešte vo finále veľké šance na postup a prečo?
Verím, že všetky kapely v súťaži vydali zo seba maximum, ale za najväčších konkurentov som osobne považovala kapely MORNA a MEREDITH. Skupina MORNA má vynikajúco zvládnutú hudobnú architektúru. Ich muzika dáva zmysel, vyžaruje z nej energia, je krásne dynamická a má atmosféru. MEREDITH hrajú energickú, tiež veľmi inteligentne skomponovanú muziku. Ich live šou je strhujúca a chalani dbajú aj na vizuálnu stránku, takže to je tiež pozitívum. Ostatné kapely veľmi nezapadajú do môjho vkusu, ale verím, že svojmu žánru určite nerobia hanbu a že sa do finále dostali zo správneho dôvodu. Ako v ten večer povedala porota, už podľa výkonu by si každá kapela zaslúžila vyhrať. S tým v kapele súhlasíme a výhru by sme dopriali hocikomu z finálového kola, aj keď (bohužiaľ) nám to od niektorých skupín nebolo dopriate. Porota však svojimi bodmi rozhodla a my s čistým svedomím môžeme prehlásiť, že okrem nášho výkonu na pódiu sme ich neovplyvňovali žiadnym iným spôsobom. Ani psychickým nátlakom, ani úplatkami (smiech).

Keďže som aj ja bol jedným z porotcov, tak sa priznám, že v Košiciach ste ma zaujali o čosi viac ako vo finále. Bolo tam viacero chybičiek a ani prejav už nebol taký suverénny, ako počas semifinále. Pociťovali ste možno väčšiu trému alebo vám zväzoval ruky aj fakt, že ste hrali ako poslední a po semifinále ste mali najväčší počet bodov?
Počas košického semifinále sa nám hralo vynikajúco, na pódiu sme sa cítili fantasticky, energia by sa dala krájať. Hrali sme ako prví, boli sme oddýchnutí a v kapele panovala dobrá nálada. Očividne sa to prejavilo aj na našom výkone. Vo finále boli nejaké chybičky, ktoré by sa možno dali pripísať väčšiemu tlaku. Možno sme nedokázali správne spracovať a odoslať energiu fanúšikov. Možno nás otupilo práve to čakanie. V každom prípade sme cítili, že sme podali solídny výkon a asi to tak cítila aj porota a publikum. Problémy s väčším tlakom odpadnú nadobudnutím koncertnej formy po tom, čo sa náš spevák, basák a flautista Marko v júni vráti z polročného pobytu v Nórsku.

RENAISSENSE promo

Verím, že áno. V predchádzajúcej odpovedi si sa vyjadrila, že výhra vám od niektorých kapiel nebola dopriata. Čo konkrétne máš na mysli?
Nechceme to rozmazávať len nás trochu mrzelo, že po finále sa objavili ohlasy na spôsob, že sme to mali vybavené, lebo sme dobrí kamaráti s porotcami, že to ohľadne výsledkov bolo „choré“ a že si v Nemecku pomyslia, že sme sa na Slovensku zbláznili. V tomto smere naozaj nezávidíme vám, porotcom, pretože akýkoľvek verdikt môže mať aj negatívne ohlasy. My tieto ohlasy berieme ako každého vlastný názor a už sme to predýchali. Nemali sme ani veľa času zamýšľať sa nad tým, pretože naše mysle sú zamestnané plánovaní a prípravami na našu cestu na Wacken.

Jasné, som rád, že aspoň viete, že to jednoduché nemáme vôbec ani my. Taktiež kategoricky odmietam podobné drísty, že je niekto s niekým dobrý kamarát a podobne. A aké boli oslavy po víťazstve v Banskej Bystrici? Bola cesta do Rožňavy bujará a dlhá?
To, že porota musela vyberať z množstva silných a pomerne vyrovnaných kapiel, je na jednej strane dobré znamenie, pretože to vypovedá o úrovni kvality našej scény. Na druhej strane je tu riziko otvorenej nespokojnosti kapiel, ktoré sa na Wacken nedostanú a s tým sa bohužiaľ, nedá nič robiť. Víťazstvo sme ešte v Banskej Bystrici zapili šampanským od nášho veľmi dobrého kamaráta a fanúšika, potom sme v oslavách pokračovali cestou do Rožňavy v mikrobuse. V Rožňave oslavy pokračovali v bare nášho gitaristu Ľuba. Bol to výnimočný večer a zaslúžil si poriadnu oslavu. V ten deň a večer padli legendárne hlášky, takže na túto noc budeme ešte veľmi dlho spomínať. Samozrejme v dobrom.

Poďme už pomaly k Wackenu samotnému. Keď ste pred pár rokmi začínali, vedeli ste si predstaviť, že onedlho si zahráte na jednom festivale s takými veličinami ako JUDAS PRIEST, EUROPE, IN FLAMES, OPETH, ROB ZOMBIE, WITHIN TEMPTATION alebo SEPULTURA? Čo to pre vás znamená?
Ešte stále si to tak celkom nedokážeme uvedomiť. Sú to všetko obrovské legendy, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v dejinách rocku a metalu. Pred pár rokmi sme o niečom takom mohli akurát zbožne fantazírovať a robiť si srandu z toho, akoby náš gitarista Norbi pokrikoval na AVANTASIU, že aký bordel to nechali na pódiu a že on v takom neporiadku hrať nebude (smiech). Ako pre mladú kapelu je pre nás ešte aj teraz veľmi ťažké dostať sa na nejaký serióznejší festival na Slovensku, nehovoriac o zahraničí. To, že sme sa dostali práve na ten najväčší a najprestížnejší festival v Európe, je pre nás obrovská pocta, ale zároveň to myslím hovorí niečo o našej trojročnej snaživej práci. Je to pre nás obrovské zadosťučinenie a znamenie, že to, čo robíme, má aj nejaký širší zmysel, okrem toho, že nás to neskutočne baví a našli sme v tom zmysel nášho života. Veríme, že nám Wacken otvorí dvere aj na iné festivaly a akcie na Slovensku a v zahraničí a že si nás všimnú nielen potenciálni fanúšikovia, ale aj ľudia priamo z fachu.

Tak to bude v najväčšej miere záležať len a len na vašom výkone… Budete sa pripravovať na toto vystúpenie nejako špeciálne alebo tak, ako na každé iné? Čím si myslíte, že by ste mohli zaujať zahraničné publikum?
My si veľmi dobre uvedomujeme, že ten koncert za nás nikto iný neodohrá (smiech). Vždy sme sa spoliehali len a len na náš výkon. Len na naše schopnosti a silu našej hudby. Nikdy sme však nezabudli na to užívať si koncert a vnímať našu energiu a energiu publika. Samozrejme, od momentu, keď sa vráti Marko z Nórska, budeme intenzívne skúšať a odohráme nejaký ten počet koncertov, aby sme sa dostali do koncertnej formy. Ten tlak bude určite väčší ako pred tradičným koncertom, ale budeme sa snažiť byť čo najviac oddýchnutí a udržať si dobrú náladu. Nedovolíme, aby nás niekto alebo niečo rozhodilo.

Petra Bangóová

A čím si teda myslíte, že by ste mohli zaujať zahraničné publikum?
Hudba je univerzálny jazyk. Zaujať ich môžeme len tým istým, čím by sme mohli zaujať aj to domáce. Teda našou hudbou, prejavom a snáď aj zjavom. Hráme skutočne od srdca a podľa spätnej väzby to vyzerá tak, že sa naša hudba ľudí dotýka. S tým pôjdeme aj do Nemecka.

Budem držať palce. Viete už aj aké skladby zahráte za tých približne 20 minút, ktoré máte k dispozícii alebo je ešte o tom predčasné hovoriť?
Ďakujeme. Ešte presne nevieme, ktoré skladby budeme hrať, ale vieme, že stavíme na osvedčenú klasiku. To znamená piesne, ktoré máme dobre natrénované a ktoré majú potenciál zaujať čo najširšie spektrum publika. Určite si ohľadom toho ešte spolu sadneme keď sa Marko vráti z Nórska a prediskutujeme to.

Predstav si, že váš koncert zaujme ľudí z vydavateľstiev a promo agentúr. Vedeli by ste sa vzdať svojich doterajších životov a pokúsiť sa preraziť len a len hudbou?
Ja osobne si takúto alternatívu dokážem predstaviť, ale tiež tvrdím, že nesmieme byť naivní. V dnešnej dobe a v našich zemepisných šírkach je mimoriadne ťažké byť výnimočný a zaujať masy ľudí do takej miery, že z toho kapela normálne vyžije. V budúcnosti by sme si veľmi radi založili rodiny a všetci veľmi dobre vieme, že kapelný život túto sféru dosť zaťažuje. Viem však, že venovať sa hudbe na profesionálnej úrovni je snom každého z nás a urobíme všetko pre to, aby sme si takýto život mohli vyskúšať a ak sa nám bude dariť, tak aj prežiť.

Sami svoju hudbu označujete ako power progressive metal. To, čo hráte aj počúvate alebo si pustíte každý doma aj niečo iné?
Rozsah toho čo počúvame je dosť široký. Od extrémnych žánrov ako black, death, cez viac progresívne žánre ako alternatívny metal, djent, metalcore, cez heavy, power, speed, hard rock, až po mierny mainstream, jazz a klasickú vážnu hudbu. Snažíme sa z každého žánru vytiahnuť to najlepšie. Power/progressive sme zvolili z toho dôvodu, že nám najviac sadol v zmysle nášho hudobného vyjadrenia.

Sympatická Peťa v akcii za svojimi klávesami

Ešte ostanem pri vašej hudbe. Markova píšťalka je veľkým oživením, čí to bol nápad?
Už si to úplne presne nepamätám, ale mám taký pocit, že to bol Markov nápad a vznikol približne v tom čase, keď sme dávali dohromady skladbu „Steny od krvi“. Už od začiatku sme boli otvorení možnosti pridania iných nástrojov do našej hudby. Aj v budúcnosti plánujeme jednu pieseň nahrať s priečnou flautou a uvažujeme aj o nejakom tom husľovom sóle. Je to naozaj zaujímavá súčasť našej tvorby, pretože proces aranžovania takej skladby je trošku náročnejší, ale celkom si ho užívame.

Isto je to veľké oživenie, na ktoré sa chytajú aj fanúšikovia. A ako to vyzerá u vás s novým albumom? Debut vyšiel v roku 2013…
Väčšinu skladieb na nový album už máme zloženú. Marko ale v Nórsku nelenil a počas dlhých severských večerov vymýšľal ďalšie nové piesne. Zatiaľ to vyzerá tak, že v letných mesiacoch absolvujeme také dlhšie sústredenia, kde sa budeme venovať aranžovaniu a skúšaniu. Je ešte predčasné hovoriť o tom kedy asi vydáme ďalší album, pretože v tejto chvíli netušíme ani kedy sa nám podarí dostať do štúdia. Materiálu máme dosť aj na dva albumy, ale potrebujeme sa mu poriadne povenovať, čo môže trvať aj pekných pár mesiacov, hlavne keď Marko donesie novú várku nápadov a skladieb.

Tebou spomínané nové veci odznejú v dohľadnej dobe aj naživo?
Myslím, že áno. Niektoré z nových vecí potrebujeme vyskúšať naživo a zistiť ako pôsobia na publikum. Dve-tri piesne z novej várky sme už takto vyskúšali a dostali sa ku nám pozitívne ohlasy. Na Wackene však pravdepodobne neodznejú.

To je vcelku logické, keď ich ešte nemáte stopro odskúšané naživo. Plánujete tým pádom vydať aj váš druhý album? Dá sa už povedať o nejakom termíne, alebo je to predčasné?
Je ešte veľmi skoro hovoriť o termíne. Pre nás je dlhodobé plánovanie pomerne náročné, keďže veci sa neustále menia. Zatiaľ sa nám vyplatilo plánovanie v rozmedzí blízkej budúcnosti, a tak sa krôčik po krôčiku posúvame bližšie k ďalšiemu albumu. Budeme sa snažiť stihnúť to do konca roka 2015 a ak nie, tak aspoň v prvej polovici 2016. Stať sa môže čokoľvek.

Počas jedného z koncertov

Jasné, chápem. Blížime sa už k záveru. prezraď nám ty, aké kapely máš rada a čím ťa uchvátili klávesy, na ktoré hráš v RENAISSENSE?
Mojou srdcovkou sú power metalové kapely ako EDGUY, KAMELOT, AVANTASIA, UNISONIC, PATHFINDER, SAVATAGE alebo STRATOVARIUS. No momentálne fičím na možno trošičku temnejšej muzike, ako napríklad BLUT AUS NORD, ENSLAVED, OPETH, AMORPHIS alebo SEPTICFLESH. Zbožňujem tiež progresívne kapely ako DREAM THEATER, ANIMALS AS LEADERS, THANK YOU SCIENTIST, DROPSHARD, ANATHEMA, PAIN OF SALVATION, PERIPHERY, TESSERACT, THE MARS CHRONICLES, MYRATH a tiež vynikajúcu slovenskú kapelu PERSONA GRATA. Prekvapivo by sa dalo povedať, že som vychovaná na vážnej hudbe, z väčšej časti na tvorbe Fryderyka Chopina, ktorá ma mimoriadne ovplyvňuje a formuje môj vkus už pekných pár rokov. V hudbe potrebujem proste nájsť bohatú, rozvinutú, zmysluplne a inteligentne skomponovanú melódiu, harmóniu a hlavne strhujúce emócie. Všetky tieto podmienky spĺňa aj hudba Thomasa Bergersena a jeho TWO STEPS FROM HELL,  takže keď mám náladu na niečo extra epické alebo naopak minimalistické a intímne, tak si pustím jeden z ich albumov. A samozrejme soundtracky z filmov, seriálov a PC hier. Klávesy sú nástroj, ktorý v metale dopĺňa, umocňuje emócie a atmosféru, rozvíja architektúru, čím robí hudbu sýtejšiu a hlbšiu. Sú proste geniálny nástroj. Klávesy ponúkajú nekonečné množstvo možností. Skrotiť ich a vyťažiť z nich maximum je výzvou pre každého klávesáka.

Vďaka za obsiahlu odpoveď. A čo spev…, v RENAISSENSE máš na starosti backing vocals, trénuješ ho nejako, alebo ako si sa k nemu dostala?
Rado sa stalo. V roku 2012 sme sa zúčastnili na jednej súťaži, kde nám porota vytkla, že nám chýbajú backing vocals a tak sme sa zamysleli nad tým, či by naozaj nepomohlo, keby sme pridali ešte aspoň jeden spev. Vyskúšali sme a nakoniec to fungovalo. Najprv sme rozmýšľali, že kto by to asi tak mohol zvládnuť popri svojom hlavnom nástroji a vyšlo to na mňa. Rozhodujúcou vecou na koncertoch je, aby som sa zreteľne počula, čo vôbec nie je v našom žánri jednoduché. Situácia je taká, že na 90 % koncertoch nemám vlastný odposluch a delím sa oň s gitaristom. Vtedy to nefunguje ako by malo. Mieša sa nám dohromady gitara, klávesy a spev. Na spev som chodila približne pol roka, takže nejaký základ tam určite je. Koniec koncov spev ma baví a určite sa v ňom chcem a budem zlepšovať. Možno mi v tom pomôže aj zainvestovanie do kvalitného in-ear monitoru.

Čiže vlastne náhoda to, že spievaš v RENAISSENSE zariadila náhoda… Vravíš, že nemáš vlastný odposluch, ako tomu mám rozumieť?
Áno. Padlo to na človeka, ktorý bol v tej situácii buď mimoriadne odvážny alebo mimoriadne hlúpy (smiech). Väčšinou má odposluch prvá gitara, spevák, druhá gitara a bubeník. Bohužiaľ, v kluboch a na menších stageoch nie je dosť priestoru, aby som sa tam ku chlapcom vôbec vošla ešte ja s celým gearom, nieto ešte ďalší odposluch.

RENAISSENSE „kráčajú“ na Wacken

Na Wackene to budeš mať luxusné. Rozmýšľal som od začiatku na jednou otázkou, potom som ju zavrhol, no nakoniec, keď sa bavíme o speve musím s ňou na svetlo sveta. Hlavne počas finále, boli tvoje spevy dosť falošné a nevýrazné smerom k publiku. Si si toho vedomá alebo počuješ takúto kritiku teraz prvýkrát? V Košiciach to nebolo také citeľné…. V mojom prípade to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som vás dával až na tretie miesto…
Nie každý deň je nedeľa. V Banskej Bystrici bol monitor pomerne ďaleko a nebol natočený priamo na mňa. Bola to smola, nedalo sa nič robiť. Takéto veci sa stávajú profesionálom na iných stageoch s luxusnou technikou, takže mi to žily netrhá. Som toho názoru, že musím trošku okabátiť tento slovenský systém malých klubových stageov a zabezpečiť si vlastný odposluch, či už vo forme in-ear alebo vlastného kapelného monitoru.

Veru, nie každý deň sa dá svietiť… Ďakujem za vyčerpávajúce odpovede, na Wackene budem držať palce a vidíme sa tam!
Rado sa stalo. Na Wackene sa budeme snažiť zasvietiť čo najjasnejšie. Ďakujem aj ja a teším sa na pokec na Wackene.

Foto: archív kapely a P. Bangóovej (Andrea Gašparová, Tomáš Puškáš, Miriama Fenciková)

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk