Oficiálne logo súťaže

Bolo by hriechom nevrátiť sa ešte k finálovému večeru Wacken Metal Battle Slovakia 2015, ktoré sa konalo v banskobystrickom klube RC Tartaros. Rozhodli sme sa vám ho priblížiť ešte formou reportu, avšak, nie možno až takého klasického, keďže som bol členom poroty, ktorá rozhodovala o postupujúcom na Wacken Open Air. Okrem krátkeho reportážneho zhrnutia sú v texte zahrnuté aj slová porotcov, ktoré odzneli na jednotlivé vystúpenia všetkých skupín. Už hneď na začiatku napíšem, že konkurencia bola veľmi silná a kebyže vyhrá hociktorá kapela, tak hanbu vo svete nám neurobí. Ale nejde o to, len neurobiť hanbu. Chceli sme aj to, aby prerazila.

Finálový večer sa mal začať o 18:00, nakoniec sa úvod posunul na 19:00, čo bolo aj ku prospechu veci, pretože fanúšikovia začali do klubu prúdiť až trošku neskôr. Dôvod posunu, boli neočakávané technické problémy hlavného organizátora a jeho tímu. Však to poznáte, človek mieni, život mení…

MORNA

Kapely vystupovali v poradí ako sa umiestnili počas semifinálových kôl od tretieho po prvé miesta a dve divízie sa striedali. Začala divízia Západ, keďže z tejto časti mala kapela na treťom mieste menej bodov ako tá z Východu. Na pódiu to odštartovali teda prog deatheri MORNA z Novej Dubnice. Hneď od začiatku ich setu bolo vidieť, že od semifinálového kola na sebe neuveriteľne zapracovali. Začalo sa to plachtou, ktorú mali za bubeníkom a končilo to pódiovým prejavom. O tom, že chalani sú výborní hudobníci netreba mať pochýb a konečne tomu pridali aj čerešničku na torte. Spevák Robo ukázal, že aj v ňom je frontmanstvo, vie uviesť kapelu, vie strhnúť ľudí. Priznám sa, že ešte trošku viac sebavedomia v úlohe lídra skupiny by nebolo na škodu.

Všetci štyria chalani sú vskutku talentovaní hudobníci, vidieť, že na sebe makajú a napredujú. Ich hudba vychádza zo skupín OPETH alebo CYNIC. Avšak je tam poriadna dávka vlastnej originality. Mierna inšpirácia nikdy nie je na škodu. Osobitou kapitolou tejto formácie je bubeník Jakub, na ktorom už teraz vidieť obrovské kvality. Oproti bratislavskému semifinálovému vystúpeniu zmenili playlist, ostala v ňom iba pieseň „Awake“. Aj táto zmena prospela, pretože MORNA ukázali, že vedia umne zostaviť playlist a pracovať s ním. Zostavený bol tak, že tempo postupne gradovalo a fanúšikov nechávalo stále v napätí. Všetci porotcovia sa zhodli, že spravili veľký krok vpred a úvod večera to teda bol ako hrom.

WASTAGE

Na pódiu sa bez zbytočných dlhých príprav „usadili“ (v prípade thrashcore kapely je to prirovnanie nanajvýš vtipné) košickí matadori WASTAGE. Taktiež bolo vidieť, že od semifinále v Košiciach urobili posun vpred, čoraz viac koncertujú, chystajú krst nového albumu. Kapela jednoducho žije, tvorí koncertuje. Nástup počas intra má pätica hudobníkov dobre vymyslený. Bohuš je rodený frontman a hardcore peklo reznuté thrashom sa mohlo začať. Pravda, nebolo by na škodu, keby sa trošku viac chytili fanúšikovia, ktorých v klube ešte v tomto momente nebolo veľa.

Hralo sa aj z pripravovanej nahrávky, ale došlo aj na staré osvedčené veci. Najväčšou istotou a skladbou ako stvorenou na koncerty je skákačka „No Way Out“. Kapele ako porota sme po hudobnej stránke, ale aj nehudobnej stránke nemali čo vytknúť. Vo mne osobne trošku rezonovali riffy alá FEAR FACTORY. Zamerali sme sa na hudbu, ktorú produkujú a hrajú, ako celok. A po videní ich koncertov v Košiciach a aj počas finále v Banskej Bystrici je jasné, že dav na Wackene by zabavili, koncert by si užili aj členovia samotní, ale aspoň za seba budem hovoriť, tam by to asi žiaľ skončilo. Samozrejme, nie sme veštci ani veštkyňa, ale napokon toto bol jeden z hlavných aspektov ich nepostupu.

FISHFACE

Nasledovala tretia formácia večera, ktorou bolo azda najväčšie prekvapenie semifinálového večera v Bratislave. Trenčania FISHFACE. Sami sa nazývajú ako alternative metal, spájajú rôzne žánre dokopy. Stavajú najmä na nespútanom pódiovom prejave, ktorý majú zmáknutý úplne perfektne. Ich hudba je vskutku zaujímavá a ťažko zaraditeľná. Každý jeden z členov si svoje hranie užíva a to je to najhlavnejšie. Frontman Kubo je nezastaviteľný, dokonca (akoby po vzore Peťa Hiju z FISHARTCOLLECTION) počas setu aj skočil medzi fanúšikov.

Ďalšou silnou zbraňou je basák Maxoš, ktorého zaujímavý štýl a najmä pohyby zaujali porotu už v Bratislave. Teraz to všetko ešte vyšperkoval nezaraditeľným tanečkom v úvode jednej zo skladieb. A ak by sme polemizovali, či to patrí k metalovej hudbe alebo nie, môžeme. Ale nikdy by sme sa nezhodli, jednoducho, bolo to oživením koncertu a klobúk dole. Osobne toto odporúčam FISHFACE zaradiť na každom koncerte, môže sa z toho stať kultová Maxošova vsuvka. O nič však nezaostáva ani gitarista Vlado a bubeník Maťo. Ak som správne rozpoznal došlo aj na ich poslednú klipovku „Nipples“. A dokonca sa dvaja fanúšikovia počas ich koncertu snažili rozprúdiť aj circle pit, čo sa im aspoň na chvíľu podarilo, aj keď okolo stojacich jedincov brali priam nasilu. Odniesli si to aj dvaja porotcovia. A ako zhrnúť FISHFACE? Vynikajúce a živelné vystúpenie. Keby sa dostali na Wacken, tak sa taktiež rozhodne nestratia, ale majú ešte všetko pred sebou a môžu sa dostať ďaleko. Osobne som veľmi rád, že som sa vďaka tejto súťaži zoznámil s ich hudbou.

MEREDITH

Ako štvrtá sa už čoraz početnejšiemu publiku mladá a talentovaná metalcorová skupina MEREDITH z Košíc. Počas košického semifinále poriadne zaujali aj mňa a to veruže nie som vyznávačom tohto štýlu. Skupina má dokonale zmáknutý nielen imidž, ale aj pódiový prejav. Rob Raven je frontmanom na pravom mieste. Čisté vokály dáva s prehľadom a coreové polohy mu tiež svedčia. Dokáže so sebou strhnúť dav, nesporné kvality má celá skupina. Prvýkrát som ich videl ešte vlani na Open Feste I. a za ten čas prešli naozaj pozitívnym vývojom. V Banskej Bystrici to však už trošku s imidžom prehnali, pomaľované, či natreté ruky bolo už príliš. Celkovo aj potemnelejší výzor Roba mi osobne nie je až tak pôvoli. Naopak, čo zas chválim je výber jednej farebnej šošovky. Nabudúce, bez tých „rukávnikov“.

Po hudobnej stránke to bolo opäť kvalitné, ale v mojom prípade sa nedostavili potrebné emócie, ako pri košickom koncerte. Trošku zaostávali aj pódiovým prejavom a sám frontman všetko nezachráni, Navyše až príliš predstavoval jednotlivé skladby a tých slov bolo zbytočne veľa. Zvlášť pri takejto súťaži. A taktiež som mal pocit, že tie slová neboli dopredu premyslené. Trošku som bol na vážkach aj z playlistu, nebolo to jednoducho také úderné ako v Košiciach a zaradenie pomalšej veci „Scream Your Name“ nebolo až tak šťastným riešením, najmä nie na súťaž, kde máte vymedzený časový limit. MEREDITH však rozhodne nesklamali, viem o tejto kapele, že chystá mnoho nového. Kariéru majú hudobníci z metropoly Východu našliapnutú veľmi dobre. Nebojím sa tvrdiť, že už čoskoro o nich budeme veľa počuť.

FISHARTCOLLECTION

Predposlednou súťažnou kapelou boli Trnavčania FISHARTCOLLECTION so svojim ťažko zaraditeľným a uchopiteľným štýlom, ktorý si sami pomenovali ako hardcore/crossover. V prospech štvorice hudobníkov jednoznačne hrajú skúsenosti z predošlých pôsobísk a v podstate sa táto kapela dá nazvať aj ako slovenský all stars band. Opäť ako v Bratislave vsadili títo skúsení harcovníci v playliste na nové piesne, ktoré čoskoro vyjdú na ich novom EP. Čerstvé skladby sú spievané v slovenčine, ono v podstate Peťovi Hijovi aj tak je ťažko rozumieť, takže niekedy okrem uvedenie skladieb ani nepostrehnete, že to nie je v angličtine. Aj FISHARTCOLLECTION vzali finálovú účasť vážne. Pódiovú scenériu majú zvládnutú dokonale. Obrazovky, kde svieti ich logo, trošku viacej dymu, svetielko na Romanovej gitare. Na pódiu nikdy neviete, čo urobia, ako sa budú hýbať. Tentokrát s kapelou odohral svoj set aj harmonikár Jakub. Práve harmonika dodáva ešte väčšiu výnimočnosť tejto hudbe. Celkovo je ich hudba úplne inovátorská a prejav absolútne precítení a vidieť, že to ide z nich samotných. Jednoducho, búrajú žánrové hranice a neboja sa narúšať klasické a zaužívané postupy.  Osobitá kapitola FISHARTCOLLECTION je nezastaviteľné zviera Peťo Hija. Toto všetko sú prednosti tejto formácie.

Avšak, počas finálového večera, predsa len trošičku zaostali za očakávaniami. Najmä, čo sa týka pódiového prejavu ostatných členov. Nemyslím speváka Peťa, ten vydržal na pódiu iba chvíľu a väčšinu času bol pod ním, prechádzal sa, skákal, dokonca si doslova odskočil až ku baru. Samozrejme, spolu s mikrofónom pri ústach. Osobne si myslím, že práve nezastaviteľný a svojský prejav Petra je ťahákom tejto kapely a obrovským plusom, no našiel sa aj porotca, ktorému to vadilo, pretože nevedel, či sa dívať na kapelu, alebo na Peťa, kde je a čo robí. Po koncerte FISHARTCOLLECTION som prehodil s chalanmi pár slov a sami vedeli, že im finálové vystúpenie až tak nevyšlo. Nebolo zlé, to určite nie, ale neprežíval som ani ja pri ich hudbe, až také potešenia, ako počas minulých koncertov, ktoré som mal možnosť vidieť. Ak ma pamäť neklame, tak ich bolo už 5. A na záver dodám, že došlo aj na klipovku „Swansong“ a úplný koniec obstarala pieseň „Follow“ z ich debutu „In Oil“.

RENAISSENSE

Záver patril rožňavskému zázraku zo semifinále v Košiciach, skupine RENAISSENSE. Od úvodu ich vystúpenia som cítil, že akoby mali až prílišný rešpekt. Veľmi im pomohlo, že s nimi prišlo do Tartarosu aj viacero ich fanúšikov, tak mali asi najpočetnejšie publikum. Pätica hudobníkov z Rožňavy hrá progressive power metal s občasným extrémnejším vokálom Marka Hundžu. Ten je ťahúňom a lídrom na správnom mieste. Teda mal by byť. V Košiciach mu to išlo parádne, ale v Bystrici vyzeral trošku zaskočene, nepôsobil úplne suverénne. Jeho prejav je originálny, má svojskú mimiku, čo by mohol zúročiť ešte viac. No, akoby celá kapela poľavila v tempe, v playliste vymenili len poradie dvoch piesní a vytratila sa sila Markovho extrémneho vokálu, čím celé vystúpenie stratilo trocha na pestrosti. Oproti Košiciam menej vynikol spevákov melodický vokál, jeho slušný rozsah a variabilita. Možno to však bolo aj celkovým nazvučením (mimochodom, o zvuk sa postaral Miro Spevák a opäť bol výborný). Trošku rušivo, miestami priam až falošne, žiaľ pôsobili backing vocals klávesistky Petry. Ešteže aspoň Marko spieval čisté vokály bez väčších problémov, aj keď počas semifinále to bolo omnoho lepšie.

Naopak, koho treba pochváliť, je gitarista Ľubo, ktorý zlepšil pohyb na pódiu a taktiež neposedného (v dobrom slova zmysle) bubeníka Ladislava. Marko vie pracovať s davom, čo opäť potvrdil aj počas finále. Ďalším bonusom je použitie flauty, to vskutku ich hudbu a prejav oživuje. RENAISSENSE predviedli počas finále dobré vystúpenie s pár chybičkami krásy, mne tam osobne chýbala aj pridaná hodnota, ako pri iných kapelách. Hudobníci sú všetci dobrí a mne neostáva veriť, že do vystúpenia v Nemecku na sebe ešte poriadne zapracujú.

Hlavný organizátor a členovia poroty počas vyhlasovania výsledkov

Po všetkých koncertoch nasledovala vskutku dlhá rozprava porotcov. Pravidlá sú určené jasne. Kapele, ktorá sa najviac páčila dajú 6 bodov, potom trošku menej 5 a až po 1. Tentokrát skôr ako došlo k debate sa porotcovia zhodli, že svoje body napíšu na papier naraz a tajne, potom sa spočítali a nastalo hodnotenie každých kapiel. Každému z porotcov záleží na tom, aby sa posunula kapela, ktorá si zahrá na Wackene ďalej. Aby si ju všimli promotéri a ľudia z brandže. To, že poradie dopadlo, ako dopadlo neznamená, že napríklad WASTAGE hrali v ten večer najhoršie. Určite nie. Ako bolo písané v úvode tohto reportu. Žiadna z finálových kapiel by sa na Wackene nestratila a najmä by dokázala s úctou reprezentovať našu krajinu. O tom, že rozhodovanie bolo nesmierne ťažké, svedčí fakt, že sa žiadny z porotcov nezhodol vo výbere naj kapely ani s jedným. Jedna kapela by neprešla cez jedného arbitra, iná zas cez druhého. A tak po búrlivých debatách teda ostalo pri bodovom systéme a najviac ich získali RENAISSENSE z Rožňavy. Určite im bolo čo vytknúť, ale veríme, že spoločne s našimi radami do leta chybičky odstránia a dokážu na sebe zapracovať a zaujať nielen zahraničné metaluchtivé publikum, ale aj ľudí z hudobnej brandže a otvoria sa im brány do Európy. Prečítajte si aj oficiálne výsledky, kde je zverejnené aj jednotlivé bodovanie porotcov.

Nech už máte na túto súťaž prípadne rozhodnutie poroty názor akýkoľvek, vedzte, že je to nevďačná a ťažká úloha. Muzika nie je šport, ale rozhodli sme podľa najlepšieho vedomia a svedomia.

PLUSY:
Finalisti, dobrá atmosféra, nový klub, ktorý sa stále vylepšuje

MÍNUSY:
Ťažké a nevďačné rozhodovanie, 60 platiacich divákov, takáto súťaž by si zaslúžila istotne väčší záujem o finále

Foto: Katarína Herchlová

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk