JUŽNÁ 3D

Čo by mal správny fanúšik rockovej hudby vedieť o zoskupení JUŽNÁ 3D? Skús nám hneď na úvod trocha priblížiť vašu svorku dravých muzikantov.
Pri spomienke na vznik je treba jedným dychom spomenúť aj ST.BLACK, moju služobne staršiu kapelu. Na jar 2003, keď vtedy ST.BLACK ešte ako projekt vznikal, sme po skúškach pomerne často ostávali v skúšobni s Tuburom, bubeníkom JUŽNÁ 3D, a iba sme tak jamovali. Dlho sme to nebrali ako základ niečoho zásadnejšieho, ale postupne z toho vzišlo zopár nápadov, ktoré sa nám páčili. Povedali sme si, že ich dotiahneme do konca, spravíme zopár skladieb a v budúcnosti si ich snáď i nahráme. Neskôr sme sa pomenovali, veľmi pozvoľne tvorili, až sa v roku 2010 po skúške zdržal v skúšobni „svätočiernych“ o niečo dlhšie Dalibor a ponúkol sa na basu. O niečo málo neskôr sme sa teda povýšili na regulárnu kapelu, pomaly začali koncertovať a na jeseň  roku 2012 som oslovil na druhú gitaru „šikovníčka“ Pribinu z DISCONSOLATE. Ponuku prijal a teraz si pomôžem vetou z nášho kapelného profilu…: „kruh sa uzavrel a šicke tote čakry a jing-jangy na porádku…“.

Prečo práve názov JUŽNÁ 3D? Čo konkrétne symbolizuje toto krátke slovné spojenie?
Skúšobňa, kde to celé začalo, sídlila na Južnej triede, čo je známa, dlhá ulica v Košiciach. Takže náš názov je taká odvodenina, slovná hračka, srandička. Prípona 3D pre mňa dnes symbolizuje to, že sa snažíme byť „naozajstní“, pri zemi, „normálni“, bez póz, manierov a snahy zaškatuľkovať sa.

Čo chvíľa uzrie svetlo sveta váš debutový album so vskutku zaujímavým názvom „Y´eba“. Kde sa točilo? Nejaké zaujímavé a publikovateľné pikošky z nahrávania by sa určite veru našli…
Bicie a gitary sme natočili v košickom štúdiu Esprit. Basu, spevy, hovorené slovo, zvyšné gitary a ďalšie zvuky za pomoci môjho domáceho štúdia Metamorphosis. Ľudí, ktorí s nami prídu do styku, zvykne zaujať fakt, že nám nahrávanie s všelijakými pauzami trvalo až štyri roky, čo je pomerne dlhá doba. V medzičase sa mi totiž narodil syn a keďže jeho príchod na svet nebol celkom najideálnejší, musel som obe moje kapely nechať približne pol roka oddychovať. Neskôr, keď sme opäť začali skúšať a  koncertovať, som taktiež nechcel zbytočne „tlačiť na pílu“. To sa týka aj nahrávania debutu „Y´eba“. Odkedy je totiž Timo na svete, sú pre mňa veci spojené s  rodinou nepomerne dôležitejšie.

Načo sa môžu poslucháči z hudobného hľadiska tešiť? Čim je pre teba špecifická hudba kapely JUŽNÁ 3D?
Nijak nešpekulujeme nad tým, ako by sme mohli, alebo mali znieť. Hráme nekomplikovanú gitarovú hudbu a položartom/polovážne označujeme to, čo hráme ako „post-grunge-stoner-punk-traumatic-alternative-rock“. Snažím sa o  nadhľad a trochu recesie vo väčšine textov, ktoré sú, s výnimkou jedného, napísané výhradne v našom rodnom jazyku. Naša prvotina obsahuje desať skladieb a aj keď sme v kapele až traja potenciálni skladatelia, zhodou okolností som na „Y´eba“ výhradným autorom všetkej hudby aj textu.

Artwork debutového albumu „Y´eba“

Veľmi ma zaujal artwork nového cdčka. Vskutku parádna fotografia. Kto ho mal vlastne na starosti?
Artwork aj booklet som mal pôvodne prisľúbený od Daliborovho kamaráta, ktorý žije v Prahe a živí sa ako profesionálny fotograf. Dokonca sa nám sám aj ponúkol. Pri svojich všetkých povinnostiach si však na to akosi nenašiel čas, tak som bol nakoniec nútený postarať sa o artwork ja sám. Od začiatku som mal jasno v tom, že chcem použiť dobovú, čiernobielu fotografiu. Najprv išlo o inú, o ktorej som bol dlho presvedčený, že je tá pravá. Keď som ale hľadal ďalej, natrafil som na „onoho testovača brankárskych prilieb“.

Album „Y´eba“ ste pokrstili 4. apríla v košickom Cassbare. Ako to všetko dopadlo?
Krst síce dopadol výborne, avšak takto hektický večer si už zažiť neprajem. Bez nejakého avíza sme zrazu pol hodinu pred začiatkom akcie nemali k dispozícii sľúbený zosilňovač na spev. Kompetentnej osobe sa medzitým nedalo dovolať, no ešteže som na poslednú chvíľu vybavil požičanie aktívnych bední. Tie samozrejme hrali inak, ale hlavne z nich vypadávali káble. No proste „paráda“. Nabrali sme trištvrte hodinový sklz, ktorý sme už tak celkom nevykompenzovali. Každopádne, Cassbar bol naozaj plný, ľudia boli skvelí, teplo také, že sa potil ešte aj samotný aparát a celková atmosféra naozaj výborná. So ST.BLACK som si náš historický prvý unplugged veľmi užil a s JUŽNÁ 3D to bolo na záver spolu s krstením už iba o vychutnávaní. Pozitívne dojmy z tohto večera, samozrejme prevážili.

Košický klub Collosseum sa za posledné roky vypracoval medzi absolútnu slovenskú špičku na poli tvrdorockovej scény. Ty sám si už stál na jeho pódiu mnohokrát. Čo pre teba samotného znamená hranie v tzv. „Colle“? Majú byť Košičania teda na čo hrdí?
Určite! Ja som dokonca presvedčený, že patrí celkovo ku klubovej špičke nielen tu na Slovensku. Je až neuveriteľné, akou premenou tento stánok od svojich počiatkov prešiel. Košičania okrem hrdosti môžu byť aj vďační, pretože v Colle už hrala celá rada veľkých mien zo sveta tvrdej hudby (a nielen tej), za ktorými sa predtým cestovalo do iných miest, resp. do zahraničia. Teraz jazdia naše obľúbené kapely za nami. (smiech) Pre mňa je hranie v týchto priestoroch v prvom rade určitým komfortom, pretože po zvukovej a svetelnej stránke je o kapelu postarané. Klub má profesionálne zázemie. A keďže sa z Collossea medzičasom stala doslova mekka, nielen košického undergroundu, tak svojim spôsobom je pre mňa aj cťou, môcť si tam zahrať.

Body z JUŽNÁ 3D

V Košiciach, ale aj v iných mestách ste dokonca predskakovali slovenskej punk rockovej legende SLOBODNÁ EURÓPA. Čo vám tieto chvíle dali? Považuješ to za akýsi doterajší vrchol vašej kariéry?
Ak dobre počítam, až sedemkrát sme mali možnosť „slobodke“ predohriať pódium. Je to pocta, jednoznačne! Nie som síce ich ortodoxný fanúšik, ale prvé dva albumy mám rokmi napočúvané viac ako dobre a túto kapelu považujem za ozajstnú legendu. Pre nás to bola možnosť zahrať si pred omnoho väčším publikom a predstaviť sa ľuďom, ktorí by sa možno o našej tvorbe nikdy nedozvedeli. Sveťo, Korbel, Ďuro Černý a Whisky nám už aj párkrát vysekli poklonu, a to nemôže nepotešiť. Za vrchol našej/mojej kariéry to ale rozhodne nepovažujem. Nie sú to naše sólo koncerty, takže od ľudí  nám obvykle chýbajú akékoľvek emócie. Každopádne sme za tieto všetky koncerty pred radi. Veľmi!

Spolu s JUŽNÁ 3D pôsobíš i v o niečo známejšej darkcorovej brúske ST.BLACK. Čo nového tam? Posledný album „…of Intimity“ ste tuším vydali ešte v roku 2010.
Plus – mínus máme pokope materiál na nový album. Je tu však jedno veľké „ale“. Začiatkom júna odchádza bubeník Ivo pracovne na tri mesiace do USA, no keď sa vráti, budú sa ST.BLACK ukladať k dlhodobému zimnému spánku. Takže by sme radi v priebehu mája nahrali bicie ku všetkým skladbám, ktoré plánujeme použiť. V priebehu leta by sa dotočil zvyšok. Snáď sa nám to podarí. Hibernáciu som totiž spomínal preto, lebo s manželkou v septembri čakáme druhé dieťa a ja si jednoducho potrebujem od muziky trochu oddýchnuť. Dva, možno tri roky sa plánujem venovať iba rodine, aj keď pripúšťam výnimku v prípade zaujímavej koncertnej či festivalovej ponuky.

Ako sa ti darí separovať rôzne nápady pre obidve kapely? Líši sa nejako proces tvorby v týchto dvoch kapelách?
Doma neskladám takmer vôbec. Skoro všetky hudobné nápady vznikajú na skúškach a tam do tvorby veľmi výrazne vstupuje faktor bubeníka. Tubur v JUŽNÁ 3D, na rozdiel od Iva zo ST.BLACK nie je metalový bubeník, takže pri jeho spôsobe hry na bicie má človek trochu iné nálady, inšpirácie, chute. Toto je zásadný rozdiel. Inak väčšina vecí v obidvoch kapelách vzniká na skúškach.

Bodyho obľúbené artworky

Na záver moja veľmi obľúbená otázka. Keďže k hudbe neodmysliteľne patria i obrázky, vymenuj mi prosím ťa trio tvojich najobľúbenejších artworkov. Niečo, čo ta pri pohľade na daný album ihneď dostane.
Nie som si istý, či vymenujem moju absolútnu TOP trojku, ale moje veľmi obľúbené sú rozhodne tieto artworky:

Metallica – Master of Puppets  (jeden z najlepších metalových albumov vôbec a ten obal je toho symbolom. Ihneď rozpoznateľný, nezameniteľný, silný a výrazný motív. Ak niekto povie slovo metal, naskakuje mi v hlave tento výjav)

Killswitch Engage – The End of Heartache (jedna z mojich srdcoviek a reálne vyzerajúce srdce pribité klincami, tak to je veľmi silný obraz)

Rage Against The Machine – Rage Against the Machine (ich prvý album s autentickou fotografiou mnícha, ktorý sa sám podpálil. Je to sila a ani to nepotrebuje ďalší komentár)

Lacikam a VALHALLA.SK, veľmi pekne ďakujem za rozhovor. Všetko dobré!

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.