MORGOTH – Ungod

V roku 1991 debutom „Cursed“ upútali poslucháčsku obec, album síce nebol extra originálny (veľká inšpirácia floridskou školou, konkrétne spolkami DEATH, OBITUARY alebo MASSACRE), ale materiál je jednoducho nakopávajúca old school death metalová jazda. Po ňom už však kapela začala skúšať trpezlivosť svojich priaznivcov. Na ďalšej doske „Odium“, treba podotknúť, že stále kvalitnej, prišli s thrash metalom, čo ešte bolo celkom v pohode, no povestný klinec do rakvy si toto zoskupenie zarazilo s treťou dlhohrajúcou nahrávkou „Feel Sorry for the Fanatic“. Na nej sa nepochopiteľne pretransformovali na akúsi industrial metalovú kapelu a tak po namlsaných death metalových fanúšikoch z ich debutu sa zrazu zľahla zem a MORGOTH to v roku 1998 nakoniec zabalili.

Dosť však bolo histórie, poďme do súčasnosti. Na konci marca vydávajú títo Nemci po dlhých 19. rokoch, ktoré prešli od vydania posledného štúdiového albumu, novinku „Ungod“. V zostave však ostali už len dvaja členovia, ktorí nahrávali aj debutovú dosku „Cursed“. Gitarista Harald Busse a basgitarista Sebastian Swart. Nedávno sa totiž udiala podstatná zmena na poste vokalistu. Pôvodného speváka Marca Greewea nahradil Karsten Jäger.

Po dlhej odmlke bolo jasné, že MORGOTH asi ťažko budú opäť riskovať rôzne experimenty a pôjdu na istotu. Tak sa aj stalo. Na novej nahrávke ide o klasický death metal, vo väčšine času odsýpajúci v strednom tempe, treba však dodať, že v porovnaní s minulosťou aj v učesanejšej forme.

MORGOTH

Trochu ma mrzí, že sa na novinke kapela drží na uzde a nezobrala to viac od podlahy a viac stavili na zlovestnejšiu a temnejšiu atmosféru. Momentov, kedy pridajú na obrátkach je vážne málo („Snakestate“ alebo „Descent into Hell“). Čo poteší sú  riffy a výsledný zvuk nahrávky, keď ostrý zvuk gitár znie ako píla, ktorá má tendenciu zarezávať sa vám do mäsa. Aj basgitara pekne „zvoní“.

Vydarili sa aj gitarové vyhrávky, napríklad vo „Voice of Slumber“ alebo „Black Enemy“, keď dobre dotvárajú atmosféru. V „Black Enemy“ ide o zásah až do doom metalových vôd, ale v podstate sú melodickejšie veci obsiahnuté na celom albume.

Najzásadnejšou otázkou ostal post vokalistu. Karsten Jäger to zvláda fajn a jeho prejav je podobný, aký mal jeho predchodca Marc Greewe, ale predsa len, Greewe je Greewe. Menší problém na albume prichádza v jeho druhej polovici, ktorá ma baví už o čosi menej. Z tých svetlejších momentov ide o piesne „Traitor“ a záverečnú inštrumentálku „The Dark Sleep“.

MORGOTH si so svojím albumovým návratom na scénu uvedomili, že patria do death metalových vôd. Jeho kvalita v podaní týchto Nemcov je na novej nahrávke síce dobrá, ale v porovnaní s ich debutom je úplne zrejmé, že ten nakopáva omnoho, ale omnoho viac. „Ungod“ je vcelku fajn, ale k úplnej spokojnosti mu čo to chýba.

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk