Debutový album Obituary vyšiel v roku 1989 a dostal názov Slowly We Rot. Na prvotine sa podieľali dnes už veľké mená death metalovej scény. John Tardy za mikrofónom, jeho brat Donald za bicími, gitár sa chopili Trevor Peres a Allen West a basgitaru obsluhoval Daniel Tucker. Hneď na Slowly We Rot kapela dokázala čo v nej drieme. Totálne zvrátený materiál s mŕtvolným zápachom sa veruže dravo zapísal do deathovej histórie. Skladby ako Internal Bleeding, Words of Evil alebo Intoxicated si podmanili fanúšikov tohto žánru.  Ruka v ruke s hudobným obsahom ide hneď od začiatku kariéry Obituary aj obrazová stránka, teda ich vynikajúce covery. Hneď o rok neskôr kapela vydala druhý album Cause of Death. Ujíma sa jej vydavateľstvo Roadrunner Records. Kapela šokovala svet, nielen textami, hudbou, ale napríklad aj promo fotkami. Doteraz mi utkvela v pamäti taká, kde sú všetci členovia „obesení“.  Ich fanúšikovská základňa rástla závratnou rýchlosťou a to nielen v Amerike. Pravda, to už ale Allena Westa vystriedal James Murphy a Daniela Tuckera zasa Frank Watkins. Takú Chopped In Half hráva kapela na koncertoch dodnes.  Pamätám si, že svojho času som o tomto albume čítal aj vo vtedy populárnom časopise Bravo! Áno, dobre čítate, nepomiatol som sa. Tú stránku z neho mám doma doteraz vytrhnutú!  Azda najväčší „komerčný“ úspech sa dostavil s tretím album The End Complete, na ktorom opäť figuruje meno Allena Westa. Album z  roku 1992 podporili Obituary aj skvelým klipom k rovnomennej skladbe. Dovolím si tvrdiť, že týmto albumom získala kapela najväčšiu slávu. The End Complete sa v Amerike predalo vyše sto tisíc kópií a v zbytku sveta dokonca štvrť milióna kusov. Hneď po jeho vydaní sa predstavila napríklad na dnes už neexistujúcom legendárnom festivale Dynamo.  Rok 1994 priniesol album World Demise. Skladby Dont Care, Paralyzing a Final Thougs patria k tomu najlepšiemu čo kapela za svoju dlhú kariéru vyprodukovala. Prvýkrát príde na radu dlhšia pauza. Nasledovníka World Demise Obituary vydávajú o tri roky neskôr, teda v roku 1997. Na tomto albume nájdeme tiež pár dobrých skladieb, ale myslím si, že práve na tejto nahrávke cítiť akúsi tvorčiu krízu. Pri tejto nahrávke nemôžem nespomenúť pre mňa vynikajúci remix, teda skladbu Bullituary, ktorú si s Johnom odrapovali Skinner T. a Diablo D. z kapely The Bully Boys.  Album Back From the Dead kapela venovala zosnulým priateľom Douglasovi Ray Lawsonovi a Sherrie Leann McCoyovej. V roku 1998 vydáva kapela ešte live materiál nazvaný jednoducho Dead, ktorý nahrala v americkom Bostone rok predtým. Potom prichádza šok…

Obituary oznamujú koniec svojej kariéry. Dôvodom boli pretrvávajúce problémy vo vnútri skupiny. Chúťky fanúšikov po obnovení zostavy sa vlečú počas celého času ich nečinnosti. To využíva vydavateľstva Roadrunner a v roku 2001 im vydáva výberovú kompiláciu Anthology. Tlak fanúšikov na obnovenie kapely silnie. Samotným muzikantom však už začína hranie chýbať. Zbožné priania fanúšikov sú vypočuté a v roku 2005 vychádza Obituary reunionový album s príznačným názvom Frozen In Time. Ten ešte vychádza pod hlavičkou Roadrunner Records. Kapela na svojej hudbe a svojom prejave naozaj nič nezmenila. Frozen In Time bol naozaj dobrým krokom a fanúšikovia mohli byť spokojní. Na rad prichádza množstvo koncertov, na ktorých sa kapela mohla presvedčiť o tom, že návrat na scénu bol naozaj dobrým krokom. Skladbami ako Back Inside alebo Slow Death si získali srdcia poslucháčov späť. O rok neskôr vydávajú svoje prvé koncertné DVD nazvané Frozen Alive, ktoré nahrávali v Poľsku. To už, ale vydala poľská firma Metal Mind. Od roku 2007 sa upísali Candlelight Records. Tí vydávajú ich ďalší štúdiový album Xecutioners Return. To už , ale Allena Westa nadobro nahradzuje v kapele ďalšie známe meno Ralph Santolla. Doslova hviezdna zostava však podľa mňa vydala iba priemerný album, ktorý v ich diskografii mám rád, ale zo všetkých skvostov azda najmenej. Zatiaľ posledný album Darkest Day vyšiel kapele minulý rok. Okrem neho vydali aj druhé DVD Live Xecution, ktoré vzniklo na nemeckom festivale Party San v roku 2008. Aj zo živých vystúpení, aj z posledných albumov cítiť ako muzikantom chýbalo hranie a prezentácia pred publikom. Počet štúdiových albumov sa im teda zastavil na čísle osem.

V budúcnosti môžeme očakávať ďalšiu novinku, takže o budúcnosť Obituary a ich klasického death metalu sa obávať nemusíme. O svojich kvalitách sa nás partia sympatických Američanov pokúsi presvedčiť aj toto leto na festivale Brutal Assault. Ja osobne sa na nich už veľmi teším.