Rôzne správičky a promá vydavateľstiev sľubovali ozaj slušnú nádielku zaujímavých albumov. Udialo sa viacero albumových comebackov, prekvapili aj niektorí nováčikovia. Niektoré zabehnuté mená zasa sklamali. Tak to už chodí…Sto ľudí, sto chutí. Začnem nahrávkami, ktoré sa dostali do môjho pomyselného Top rebríčka, ktoré ma dostali do kolien. Musím sa priznať, že už od úvodu roka som sa najviac tešil na nový album mojej srdcovej záležitosti Hypocrisy a na comebackový materiál Immortal. Nahrávky ma nesklamali, práve naopak, jednoznačne patria medzi absolútnu špičku vydaných materiálov v roku 2009. Na Hypocrisy a ich A Taste of Extreme Divinity, sa názory odborníkov a fanúšikov líšili. Mňa však Mr. Peter Tägtgren presvedčil. Stále to vie, album je priamočiary, nechýbajú klasické postupy kapely. Veľmi silný album od úvodu až do konca. Ďalšia vynikajúca nahrávka vzišla z tvorčej dielne Demonaza – šedej eminencie veličiny Immortal. Spočiatku som sa obával, aby ich comeback nebol fiaskom. Našťastie sa tak nestalo, All Shal Fall je vynikajúci album, z ktorého ide sila, energia a zvláštny severský chlad. Svoju zvrátenosť potvrdili aj angličania Anaal Nathrakh s albumom In the Constellation of Black Widow. Extrémny chaos, prepojenie black metalu z grindom sa im opäť podarilo. Masívne promo (spôsobil prechod k veľkému labelu Napalm Records) sprevádzalo aj ruských pagan metalistov ctiacich tradície Arkona. V podstate som sa na ich nový album Goi, Rode Goi! tešil. Po viacerých vypočutiach tohto albumu, som ostal v nemom úžase. Album je kompaktný, plný energickej pagan folkovej muziky. Pre mňa je to momentálne najlepšia kapela v tomto štýle. Vrcholom albumu je 15 minútový opus Na Moey Zemle. Už v úvode roka vyšiel album Hordes of Chaos od legendy Kreator. Tí nemusia dokazovať už nikomu nič. Vidieť, že partia okolo Milleho Petrozzu robí hudbu srdcom. Moje prvé stretnutie so severskou kontroverznou skupinou Shining sa hneď skončilo absolútnym nadšením. Už ich 6. album VI. Klagopsalmer, je plný depresívnych polôh, frustrácie. Blackmetalová formácia nahrala jednoducho dokonalý album. Vo vynikajúcom svetle sa predstavili ďalší švédi Vomitory. Ich novinka Carnage Euphoria, je naozaj ničivá, smrtiaca a plná nespútanej dravosti. Bravó. Neuveriteľne ma potešila aj death/grindová mašinéria spoza veľkej mláky Dying Fetus. Novinka Descent Into Depravity, je plná zvrátených, tvrdých skladieb. Od úvodu až po koniec mi nedovolila prestať sa vžívať do tejto skvelej muziky. Posledná čerešnička na torte v uplynulom roku prišla až v jeho závere. Dark Funeral po 4 rokoch vydali ďalší album. Ale aký! Angelus Exuro Pro Eternus, je blackmetalovým veľdielom. Nekompromisný black, plný nezabudnuteľných melódií patrí u mňa už teraz k vrcholu celej tvorby tejto švédskej kapely. Tieto nahrávky sa určite zaradia medzi moje pomyselné klenoty hudby.

Je však aj veľa kapiel, ktoré ma potešili a tiež nahrali naozaj dobré albumy v uplynulom roku.
Agathodaimon – Phoenix – tešil som sa na nasledovníka Serpents Embrace z viacerých dôvodov. Medzi nimi bol aj nový spevák. Úlohy sa zhostil dobre, album sa počúva veľmi príjemne.
Ajatarra – Noitumaa – kapela bývalého lídra Amorphisu vydala netradičný „akustický“ album, ktorý sa im vydaril.
Alestorm – Black Sails At Midnight – mladá partia nadšených škótov nepriniesla 2. albumom nič nové, ale na krčmovú zábavu, je to ako stvorené.
Amorphis – Skyforger – veľmi kompaktný album, plný silných melódií a emócií.
Andre Matos – Mentalize – ústredná postava brazílskej metalovej scény nesklama ani druhým sólovým albumom.
Arkaea – Years In Darkness – debut exčlenov Fear Factory, je viac ako počúvateľný.
Asphyx – Death…The Brutal Way – konečne sa vrátil Martin Van Drunen! Vynikajúci deathový album.
Avulsed Nullo (The Pleasure od Self-Mutilation) – Nekompromisná nahrávka od španielskych brutalistov naozaj potešila.
Behemoth – Evangelion – Nerghal vypracoval techniku svojho spevu do dokonalosti a všetko šlape tak ako má.
Belphegor – Walpurgis Rites – Hexenwahn – zaujímavý album rakúskych neznabohov.
Cains Offering – Gather The Faithfull – kapela Jani Liimatainena (za mikrofónom s Timom Kotipeltom), exčlena Sonaty Arctica je vynikajúcou odpoveďou na nevydarenú novinku svojej predošlej kapely. 
Devin Townsend Project – Addicted – Devinovské pojatie popu s hosťujúcou Anneke je príjemným počúvaním.
Epica – Design Your Universe – nahrávka, ktorá poteší najmä výborným vokálom krásnej Simone Simmons a chytľavými melódiami.
Ex Deo – Romulus – projekt lídra Kataklysm Maurizia ma potešil. Na jednej strane je to iné ako jeho domovská kapela, na druhej rukopis Kataklysm ostal zachovaný.
Hail of Bullets – Warsaw Rising – EPčko kapely, v ktorej tiež reve neprekonateľný Martin Van Drunen
Leaves Eyes – Njord – diva so zlatom v hrdle Liv Kristine vydala ďalší dobrý album so svojou kapelou.
Madder Mortem – Eight Ways – veľmi zaujímavý album nórskeho zoskupenia. Potešil ma najmä psychedelickými prvkami.
Marduk – Wormwood – Legenda švédskej blackmetalovej scény nesklamala ani 12. albumom.
Nile – Those From Gods Detest – vysoký štandard si stále udržiava aj americká deathmetalová partia.
Obituary – Darkest Day – najvydarenejší album od ich comebacku v roku 2005.
Old Mans Child – Slaves of the New World – Galderov sólový projekt nesklamal ani pri siedmom albume.
Paradise Lost – Faith Divides Us – Death Unites Us – novinka známych angličanov ma nesklamala, ale predošlý In Reqiuem neprekonala.
Pestilence – Resurrection Macabre – Prvý regulérny album legendy holandskej scény od ich comebacku sa vydaril.
Primal Fear – 16.6 (Before the Devils Knows Youre Death) – vysoký štandard si dokázali udržať aj melodici z Nemecka. Album sa veľmi dobre počúva.
Skitliv – Skandinavsk Misantropi – Ďalší sólový album ex-lídra Mayhemu Maniaca je plný zvrátenosti, pochmúrnych melódií. Každá čierna duša musela pri tomto albume pookriať.
Slayer – World Painted Blood – od novinky som nič nečakal, prekvapenie sa dostavilo v podobe sily albumu ako celku.
Stratovarius – Polaris – Kotipeltovci dokázali, že kvalitný melodický power sa dá vytvoriť aj bez Tima Tolkkiho.
Suffocation – Blood Oath – zabijácky materiál od úvodu až do záveru albumu.
Tenet – Sovereign – hviezdne zoskupenie potešilo svojim thrashmetalovým albumom.
Vader – Necropolis – klobúk dole pred lídrom skupiny Petrom, ktorý s úplne novou zostavou nahral dobrý materiál.

Sú však aj nahrávky, ktoré ma sklamali z rôznych príčin. Nórsky blackmetalisti 1349 dokázali vždy na svojich nahrávkach roztočiť naozaj pekelné inferno. S novým materiálom The Revelations of the Black Flame sa im to nepodarilo. Albumu chýba dynamika, rýchlosť a celkovo je „divný“. Svojim novým materiálom ma nepotešila ani veličina Cannibal Corpse. Evisceration Plague nepriniesol nič nové (aj keď otázka znie, kedy naposledy Cannibal priniesli niečo nové). Sú tam zaužívané postupy, ktoré sme v ich podaní už počuli nespočetne veľakrát. Veru, žiadna sláva. Devin Townsend ešte pred Addicted vydal 1. časť ohlasovanej 4-dielnej sady pod hlavičkou Devin Townsend Project. Album nazvaný prosto Ki, bol naozaj zvláštny a úplne sa líšil od tvorby Strapping Young Lad a jeho doterajšej sólovej kariéry. S metalom naozaj nemal nič spoločné a v mojom prípade bolo možno aj to kameňom úrazu. Fínsky folkmetalisti Ensiferum vydali From Afar. Ich doterajšie tri albumy boli oveľa lepšie. Vrcholom ich tvorby pre mňa je album Victory Songs. Na novom neviem prísť na chuť novým melódiám a celkovo celej nahrávke. Novinármi ospevovaná skupina Evile vydala po dobrom debute nasledovníka s názvom Infected Nation. Ako to už býva vo väčšine prípadov druhý album býva prelomový a tu sa ukázalo, že Evile boli podľa mňa preceňovanou kapelou. Žiadny svieži nápad, všetko známe postupy ich slávnejších kolegov. Taliansky symfoblackáči Graveworm vydali azda najslabší album vo svojej histórii. Diabolical Figures chýba moment prekvapenia, skladby sú podobné a zlievajú sa do jedného celku. Pre mňa veľká škoda, pretože týchto talianov mám naozaj rád. Children of Bodom vydali tzv. Bestoffku Skeleton In the Closet, ktorú tvorili cover verzie rôznych umelcov odeté do šatu fínskej kapely. Doteraz však nechápem prečo sa kapela ich formátu znížila k niečomu takému. Jasné, nie je to klasický radový album, je to bonus pre nich samotných a pre ich najvernejších fanúšikov., Radšej mohli vydať ďalší regulérny album a nemali by kontroverzné hodnotenia. Legendárnej Sepulture nemôžem prísť na chuť už veľmi dlho. Zvykol som si už aj na Derricka, aj na to, že tvoria trošku odlišnú hudbu ako za Cavalerovej éry. Ich A-lex dostal vysoké hodnotenia renomovaných časopisov. Mňa však neupútal ničím, moment, upútal. Zaspal som pri ňom. Azda najväčším sklamaním bol pre mňa album The Days of Grays od Sonaty Arctica. Sami vyhlasovali pre jeho vydaním, že sa do starých speedových koľají nevrátia. Veľká škoda, pretože ich progresívne pojatie nie je zlé, ale nie je to Sonata Arctica.

Bohatý bol pre mňa rok 2009 aj na koncerty. Absolútne najväčším zážitkom bolo vystúpenie Láďu Krížka a jeho znovuzrodených Kreyson na Masters of Rock 2009. Po dlhom čase som mal pri ich nadčasových skladbách zimomriavky po celom tele. K ich skvelému, aj keď dosť krátkemu setu dopomohla fantastická atmosféra vychyteného festivalu. Samozrejme, že celý Masters of Rock 2009 (moja 5. účasť) bol veľkým zážiktom. V úvode roka 2009 som si však pochutnal na vystúpení Andrého Matosa, netradične vo zvolenskom diskoklube. Okrem samotného lídra kapely zaujal divákov vtedy len 17-ročný bubeník Eloy Casagrande, z ktorého raz vyrastie veľká hviezda. Samotný André je naozaj veľký umelec a skromný človek. Aj touto cestou sa mu chcem poďakovať za ochotu poskytnúť rozhovor v skorých ranných hodinách. Venoval mi viac ako polhodinu. Február patril Kreatoru v Bratislave. Mille a jeho partia dokážu naozaj naliať neuveriteľnú energiu do ľudí. V apríli som zavítal na švédsky trojlístok na čele s Hammerfallom. Paradoxne viac ako headliner všetkých zúčastnených zabavil Sabaton. Podobne ako na Kreatore nabili ľudí neuveriteľnou energiou. Za zmienku určite stojí aj 14. ročník Brutal Assaultu (moja 1. účasť), kde ma okrem prostredia najviac zaujali Immortal, Pain, Anaal Nathrakh a Testament. Po rozpačitých dojmoch z posledného albumu Cannibal Corpse som dlho váhal nad ich októbrovým koncertom v Bratislave. Nakoniec som sa rozhodol ísť a neľutujem. To čo im nevyšlo na Evisceration Plague, naživo napravili. Vynikajúci koncert podtrhli aj Dying Fetus. Ešte pred Vianocami zavítala na Slovensko zimná odnož Brutal Assaultu na čele so Satyriconom a Shiningom. Obe kapely predčili moje očakávania.

Už teraz sa nesmierne teším nato, čo prinesie rok 2010 v metale. Ohlásených je veľa zaujímavých albumov. Námatkovo spomeniem Soulfly, Rhapsody Of Fire, Gamma Ray, Freedom Call, Fear Factory a to všetko z kraja roka. Čo nás čaká neskôr si ani neodvážim tipovať. Na Slovensko začína konečne prúdiť viacero zahraničných mien a už tento rok sa môžeme na ne tešiť. Okrem pre mňa zabehnutých festivalov Masters of Rock a Brutal Assault sa teším na veľa samostaných koncertov. Námatkovo spomeniem Stratovarius, Gamma Ray, Freedom Call, Suffocation, Dark Funeral a mnoho, mnoho ďalších.