Ohlásený začiatok koncertu hlavných hviezd večera bol 21:30. Štart sa začal mierne presúvať, ale nikomu z prítomných to vôbec nevadilo. Ako už býva zvykom, človek v Tirish Pube v Banskej Bystrici stretne vždy mnoho známych ľudí z rôznych kútov Slovenska, takže čakanie si spríjemnil viacerými milými rozhovormi. Pre členov SATURNUS išli organizátori koncertu autom až na letisko do Rakúska a počas toho mali možnosť spoznať stráviť viac času s týmito majstrami svojho remesla. Podľa ich slov sú to skutočne skromní a milí ľudia, čo sme koniec-koncov mohli zachvíľu pocítiť aj my pod pódiom.

Ešte pred koncertom skupina avizovala špeciálnu 130-minútovú šou. Avšak, to nebolo pravdou, SATURNUS sa u nás cítili tak dobre, že pridalo mojim odhadom 10-15 minút! Srdce nejedného fanúšika muselo zaplesať. Od úvodných tónov sa človek doslova zažral do ich melancholického doom/death metalu a ten vás pohlcoval čoraz viac. Pri pohľade na hudobníkov na pódiu bolo vidieť, že sú to naozaj pohodoví chalani a o nejakých hviezdnych manieroch nemôže byť ani reči! Zo všetkých členov sršala pohoda, nešetrili úsmevmi, či už medzi sebou alebo smerom k fanúšikom pod pódiom. Spevák Thomas medzi skladbami aj sem-tam zavtipkoval a navyše jeho vokál bol stopercentný, či už pri growlingu alebo hovorenom slove. Miestami som mal pocit, akoby som počúval cd. Apropó, slovenské publikum (a nielen to, pár ich prišlo aj z Poľska) hltalo SATURNUSU každý tón a úplne oprávnene. Vytvorila sa naozaj chémia medzi kapelou a publikom, aká sa len tak nevidí. A aj práve v tomto je priestor Tirish Pubu špeciálny. Mimochodom, klub nebol ani zďaleka natrieskaný a preplnený, čo možno bolo v tomto prípade aj ku prospechu veci. Jednoducho, všetko bolo tak, ako malo byť.

Počas takmer dve a pol hodinovej šou došlo na všetky zásadné piesne. Koncert odštartovali SATURNUS piesňou „Rain Wash Me“, pokračovali skladbou „Starres“. Na moju veľkú radosť dostal veľký priestor stále aktuálny album z roku 2012 „Saturn in Ascension“, z ktorého odzneli piesne „Wind Torn“, „A Lonely Passage“, ale aj „Between“, či moja najobľúbenejšia a titulná z tejto nahrávky „Litany of Rain“. Úplne najväčší priestor však dostal prelomový album tejto partie hudobníkov, a síce „Veronika Decides To Die“ z roku 2006. Ak som správne narátal, tak odznelo z neho až 6 piesní. SATURNUS si pripravili pre nás však aj malý bonus. Akustickú „All Alone“ prerobili do klavírnej podoby a mimo rodného Dánska ju naživo zahrali vôbec prvýkrát. Došlo aj na piesne z ich debutového albumu, či dokonca EP „For the Loveless Lonely Night“. Záver koncertu obstarala pieseň „Pretend“ (akoby to ani nemali v pláne hrať) a úplná definitíva prišla s „Christ Goodbye“.

Človeku sa až ťažko hľadajú tie vhodné slová, pretože SATURNUS doslova ovládli každého prítomného v klube. Po koncerte nebol problém sa s členmi skupiny odfotiť, či prehodiť pár slov. Na členoch kapely bolo vidieť, ako úprimne si vážia svojich fanúšikov. A o tom, že patria do prvej ligy doom metalu netreba ani polemizovať. Jednoducho, výborný koncert s výborným zvukom (pochvala aj pre zvukára Mira Speváka) a priateľskou atmosférou.

PLUSY:
SATURNUS – celý koncert, aj to akí boli milí a ústretoví, výborná a priateľská atmosféra, dobrý zvuk

MÍNUSY:
žiadne