Miro Raučina je v slovenskom undergrounde známy svojou namakanou hrou a pôsobením vo viacerých formáciách. Posledné roky je aktívny hlavne v grindcorovej úderke ABORTION, no realizuje sa aj v žánrovo podobnom projekte INFECTED WORDS, či u death metalových EMPYRION.

CINERES – Two Kings

Cudzie mu nie sú ani hosťovania, keď kapely využívajú jeho hráčske schopnosti pre potreby vlastných nahrávok. Naposledy tak urobili REALMS OF CHAOS. Aktuálne kreatívne snaženie zosobňuje jeho projekt CINERES.

Miernym prekvapením môže byť zistenie, že ide o black metalovú tvorbu, aj keď s týmto žánrom má skúsenosti vďaka prácam s CONCUBIA NOCTE alebo DARKTIMES. Na výpomoc si prizval len vokalistu Černoroga (ANCESTRAL VOLKHVES, OBŠAR), inak gitary, basgitaru, bicie a sample ponechal vo vlastnej réžii.

Debut „Two Kings“ je v prvom rade „klepačkový“ materiál indikujúci fakt, že ide o dielo bubeníka. Nenaznačuje to len rýchlosť úderov, ale aj istá hra ako taká a kreativita s činelmi. Nejde však o čistokrvnú blasfémiu, pretože vo výraznejšej forme je dávkovaná aj podarená melodika, nechýba práca s atmosférou, veľkoleposť tomu celému dodávajú symfonické plochy. Tie väčšinou podfarbujú hudobný spodok, ale niekedy sú postrčené viac do popredia (napríklad vo „Father Says“).

Vokalista Černorog predvádza veľmi presvedčivé krákanie, a aj keď Raučina drží podstatnú časť hudby v black metalovom štýle, tak zároveň opatrne narúša jeho ortodoxné vyznenie. A keďže skladby nie sú zovreté len v jednej forme, je necelých 40 minút hracej doby celkom pestrých. Na to, že autor hudby je primárne bubeník, pôsobia gitarové časti veľmi slušným dojmom. Vrstvy rytmickej a sólovej gitary majú hlavu a pätu.

Mierne mi prekáža, že „Two Kings“ na mňa pôsobí trochu ako demonahrávka, nemohol som sa tohto pocitu zbaviť počas celej doby počúvania tohto materiálu. Čiastočne za to môže zvuk – konkrétne dvojkopákových nástrelov, ale po istom čase sa dá naň zvyknúť. Inak nejde o žiadny black metal v štýle rozbitého tranzistora.

Miro Raučina. Foto: Sachtikus

No najviac za to môže hlavne fakt, akoby bol materiál nahratý v rámci predprodukcie ešte pred vstupom do štúdia, kde Miro popri jasne danej kostre nahádzal všetky nápady, s ktorými sa ešte bude dodatočne pracovať, niektoré sa upravia, niektoré vyhodia a podobne.., ale aby ste ma nechápali zle, potreba poducentsky „učesať“ prichádza len v niektorých skladbách.

Úvod nahrávky tvoria skladby „Tumbling Down“ a „Father Says“, ktoré boli ako vzorka odprezentované v auguste 2022 cez singel „Ashes“. Tie predstavujú ešte to základné jadro celej nahrávky. Klepačky, melodika, kde-tu symfonické sample. Na rozbeh albumu a prípravu poslucháča rozumne zvolené.

Prvá pieseň, ku ktorej mám chuť sa vracať, je „Carduus“. Začiatok je budovaný cez rytmickú sekciu v nevinne pôsobiacom strednom tempe, okolo toho tremolo vyhrávka (tremolo je efekt, pri ktorom sa cyklicky mení amplitúda hraného tónu) a potom víchrica s naliehavou náladou.

Stredná pasáž dosky je za mňa slabšia. Titulná „Two Kings“ má síce v sebe zaujímavú melanchóliu, ale sú tu aj silnejšie kusy. Jej prostredná hutnejšia časť a basgitarová linka ma však bavia. V nasledujúcej „Irbis“ ma irituje gitarový motív, alebo lepšie povedané – tón vznášajúci sa nad všetkým ostatným. Proste k zvyšku piesne mi nepasuje. Chce to byť zlovestné, ale zároveň mierne. Vyzdvihol by som však tremolo pasáže. Do vizuálneho premietnutia je to možné opísať, ako keď sa po temnej búrke začne trhať obloha a presvitajú prvé slnečné lúče.

Druhý počin, ktorý ostane v pamäti je v istých momentoch rúbačka „Enchantment“, kde sú divoké gitarové ataky prepletené výbornou melodikou. „Let´s Perceive“ zas v plnej kráse ukazuje už spomínané občasné vymykanie sa black metalovým štandardom. V tomto prípade je to priam až hard rocková gitarová vyhrávka.

Pri „Dead so Far“ dobre sadol nasamplovaný zvuk evokujúci chlad, akási mohutnosť piesne a štruktúra, ktorá jej dáva spád. Celé snaženie uzatvára plíživá temnota „Regards from Above“. Jediná, kde sa tempo naozaj drží na uzde, no jeden blastbeat sa predsa len objaví. Ťažko to je tam nenasypať, keď to jednoducho máte v ruke.

Album hodnotím ako dobrý. Dobre vymyslený, no momentov, ktoré ostanú v pamäti má pomenej. Výslednú známku ovplyvňuje aj fakt, že vracať sa mám chuť len ku trom skladbám a už spomínaný pocit, akoby som počúval demonahrávku.

Album na recenziu poskytol Miroslav Raučina

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk