Keď som si už myslel, že mi škatuľka melodický death metal už nemôže nič nové priniesť, prišiel na svet v roku 2014 album „Shadows of the Dying Sun“ z dielne (vtedy pre mňa neznámych) INSOMNIUM, pri ktorom som nespozornel len ja.

INSOMNIUM – Anno 1696

Táto prelomová placka vystrelila fínskych melancholikov kujúcich melodický kov do širokého povedomia a metalová scéna sa zatriasla, rovnako ako aj kolená a pery, hoc aj tým najtvrdším chlapom z nehostinnej tajgy. Kapele sa totižto podarilo poňať nápadité melódie, surovosť severskej prírody a melanchóliu zo života v tomto krásnom, no zároveň temnom kúsku sveta do nebezpečného umeleckého komba ochuteného slanými slzami prameniacich zo smutných osudov nejedného textu.

Banda stále nepôsobí gýčovo, všetko s čím príde je veľmi autentické, ľahko podľahnutelné a priťahuje poslucháča ako magnet. V prípade novinky s názvom „Anno 1696“ neurobila kapela žiadnu výnimku a skôr sa dá povedať, že zašla ešte ďalej.

17. storočie nebolo pre severnú Európu vôbec ľahkým miestom pre život, rôzne oblasti Fínska a Švédska zasiahol hladomor a navyše začala vlna prenasledovania žien kvôli údajnému čarodejníctvu. Táto časť severskej histórie inšpirovala samotného lídra bandy Niila Sevänena zasvätiť koncept novinky práve tomuto temnému obdobiu svojej domoviny a vytvoriť krátky, no brutálny príbeh inšpirovaný udalosťami, akými boli napríklad čarodejnícke procesy v Torsåkeru v roku 1675.

Je preto dôležité napísať, že tejto téme textov odpovedá aj samotná hudba. INSOMNIUM na „Anno 1696“ oproti predošlým počinom znejú surovejšie, tvrdšie a sú zdržanlivejší, čo sa týka obohacovania skladieb silnými melódiami. Tie síce sú prítomné aj na novinke, no nekladie sa na ne až taký silný dôraz, ako na predošlých dvoch nahrávkach.

Na strane druhej sa INSOMNIUM „hecli“ v „klepačkách“ a rýchlych kopákových pasážach. Tiež je dôležité podotknúť, že nosnou myšlienkou nahrávky je zachovanie atmosféry a nadväznosti jednotlivých skladieb medzi sebou, nakoľko ide o koncepčné dielo s prebiehajúcim dejom. „Anno 1696“ je nahrávkou, ktorá si vyžaduje potrebný čas na jej pochopenie, a ktorá sa neotvorí poslucháčovi hneď.

INSOMNIUM

Ide sa o zámer, ktorý kapele veľmi kvitujem. S najväčšou pravdepodobnosťou má banda v súčasnosti v šuplíku niekoľko od seba nezávislých melodických skladieb a mohla natočiť ďalší regulárny album, no predsa sa páni rozhodli zaexperimentovať, vyjsť zo svojej komfortnej zóny a pohrať sa s novými vplyvmi. Výsledkom je množstvo black metalových prvkov a šamanistických elementov, ktoré fungujú ruka v ruke k tematike upaľovania čarodejníc a hladomoru v sedemnástom storočí.

Vďačným príkladom je titulný kúsok „Anno 1696“ alebo singel „Godforsaken“. Za typickú skladbu z dielne INSOMNIUM však môžeme považovať „Lillian“ (prvý singel k albumu) alebo srdcervúcu baladu „Unrest“, ktorá je pre mňa osobne favoritom celej dosky.

Netreba zabudnúť ani na výber hostí, ktorí na albume figurujú, a ktorí sa v značnej miere priklonili k celkovému feelingu novinky, a sú viac než príjemným oživením. Sú nimi Sakis Tolis (frontman gréckych luciferov ROTTING CHRIST) vo valivej „White Christ“ a fínska speváčka Johanna Kurkela v spomínanej „Godforsaken“.

Ako už bolo spomenuté, dôležitý je príbeh, z ktorého je odvodený charakter jednotlivých skladieb. Tie sú rozmanité a celkovo si nahrávka udržiava zdravý balans medzi živelnými a rýchlymi pasážami a tými pokojnými s doomovými prvkami. V oboch prípadoch však majú INSOMNIUM na novinke tendenciu využívať akustickú gitaru, s ktorou už tradične čarujú ich pochmúrne a dojímavé, no zároveň krásne a pod kožu rýchlo vnikajúce melódie.

V kombinácií s výborným zvukom a jednoduchým, no zato vkusným obalom sa fínskym pionierom súčasného melodického death metalu opäť podarilo nahrať kvalitný album, ktorého pridanou hodnotou je aj silný dej. Všetkým, ktorým „Anno 1696“ nesadol na prvé vypočutie, silno odporúčam tejto placke venovať čas, pozrieť klipy a preštudovať pozadie jej vzniku.

„Can you hear the whispers from beyond?
Can you hear the voices from the woods?
Can you hear the howling of the wolves?
Can you hear the Lucifer’s call?“

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk