Súčasná tvorba AVANTASIA je odrazom melodického inštinktu a kompozičnej noblesy heavy metalového rojka Tobiasa Sammeta kombinujúceho metalovú esenciu s AOR, pomp a hard rockom, bombastického zvukového hávu štopkaného Saschom Paethom s masteringom od Michaela „Mira“ Rodenberga. Tým tretím pilierom je každou doskou mierne obmieňaná plejáda hosťujúcich vokalistov. No a práve v tomto, teraz už bermudskom trojuholníku, došlo postupne k strate invencie, elegancie a akejsi muzikantskej aristokracie.

AVANTASIA – A Paranormal Evening with the Moonflower Society

Vráťme sa len v krátkosti k minulému záseku „Moonglow“ (recenzia TU). Mať na doske Milleho Petrozzu a Hansiho Kürscha a vedieť si vybaviť len to, že druhý spomenutý sa vyskytol v piesni s akýmisi keltskými motívmi je premárneným potenciálom. Slovo, ktoré sa samo ponúka je vyčerpanosť v zmysle ohranej produkcie, ponuky recyklovaných nápadov a stávky na istotu. Veruže Michael Kiske po svojom návrate do domovských HELLOWEEN už dávno nie je tým povestným jazýčkom na váhe.

Robí teda novinka s dlhánskym názvom „A Paranormal Evening with the Moonflower Society“ niečo inak? Pod podareným „burtonovsko“ vizuálne vyzývavým konceptom nájdeme materiál úplne naplňujúci osnovy AVANTASIA totožnými s predchádzajúcimi kotúčmi. Kompozične či produkčne sme stále na tom istom.

Zmena neprichádza ani s vokálnymi nováčikmi na palubovke AVANTASIA, ktorými sú Ralf Sheepers (PRIMAL FEAR) alebo Floor Jansen (NIGHTWISH). Schopnosť Tobiasa Sammeta prísť so skladbou charakterovo blízkou predstaviteľovi toho či oného vokálu je už skôr prvkom zväzujúcim. Nehovoriac o tom, že piesne sú tak instantne predvídavé.

Profesionalita všetkých zúčastnených nedovoľuje však akési zlyhania vo výraze nahrávky. Vokálne, inštrumentálne i zvukovo ide o vyleštený a hýčkaný produkt zbavený chýb. Tou jedinou sa zdá byť pohodlné usalašenie sa v komfortnej zóne danej očakávaniami fanúšikov, a hlavne – tvrdošijnosťou samotného kompozičného principála.

Aby sme neboli azda až prehnane kritickí, tak nepopierateľnou prednosťou kotúča je jeho uvoľnenosť, akási explózia entuziazmu a prudký ťah na bránu. Piesne oplývajú dravosťou, spádom, prekypujú energiou a okanžite vás atakujú. Túto auru bezprostrednosti cítiť až do záveru dosky. „Ghostlights“ alebo „Moonglow“ sa budú zdať v porovnaní s novinkou o značný kus rozvážnejšími a rozťahanými albumami.

Tobias Sammet z AVANTASIA.

„Welcome to the Shadows“ nás pohltí svojimi sugestívnymi klávesmi, strieda pompézne „meat loafovský“ refrén s dusivo ťaživou až dráždivou atmosférou, v ktorej vokálne kraľuje práve Tobias. Nasledujúcou trojicou skladieb to do nás novinka napáli riadnou dávkou nestrojenosti, vokálnych divočín a inštrumentálnej ľahkosti.

V „The Wicked Rule the Night“ trhá na franforce Ralf Scheepers „painkillerovským“ guľometom doplnený vkusným gitarovým sólom. Floor Jansen v „Kill the Pain Away“ je síce na míle ďaleko od svojich vokálnych limitov, ale práve tým rozjasní skladbu svojou hravosťou a neviazanosťou. Povinná „speedovka“ „The Inmost Light“ s famóznym Michaelom Kiskem núka parádny refrén a neúnavný inštrumentálny trysk.

Obdobne nekompromisné (hoci očakávané) vokálne a melodické hody predvádzajú v „I Tame the Storm“ s vikingom Jørnom Landem, ktorému svedčí rockový oder, alebo aj obdobne rockovo nežne plynúca „Paper Plane“ po vzore PRETTY MAIDS s Ronniem Atkinsom, melodicky výbušná a neskrotná „Rhyme and Reason“ s Ericom Martinom (MR. BIG), či „Scars“ s uhrančivým prednesom Geoffa Tatea (ex-QUEENSRŸCHE) v tomto svižnom a gradujúcom kúsku.

AOR matador Bob Catley sa uvedie v piesni „The Moonflower Society“. Tá je príbuzná skladbám, v ktorých tento anglický gentleman na kotúčikoch AVANTASIA už spieval, aj napriek tomu ide o príjemné a nenútené déjà vu s o čosi nadýchanejším a pompéznejším vyznením. V „Misplaced Among the Angels“ sa po druhýkrát objaví Floor, avšak veľmi epizódne a dojem nám tu kazia recyklované vokálne linky.

Veľkolepé dobrodružstvo na záver? To sa nekoná. Ďalšou z radu výpravným položiek dostala názov „Arabesque“. S rozvážnym gradovaním, ozvláštnená orientálnymi prvkami a trojicou vokálov Sammet, Kiske a Lande sa nenáhliac uzatvára album, ktorému na rozdiel od „The Wicked Symphony“ či „The Mystery of Time“ chýba viac osobitosti. V kontexte posledných dosiek je však o niečo výživnejším kúskom, aj keď na takýto kaliber to začína byť málo.

Hodnotenia autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk