Piaty štúdiový album dostal názov „Krveľ“, vychádza po dvoch rokoch od predošlej štúdiovky „Znelo lesom“ (recenzia TU). Mimoriadne vydarený cover, ktorý zdobí obálku nádherne korešponduje s vnútrom. RAMCHAT zase raz o niečo prekročili svoj tieň a dvihli latku do pomyselne najtemnejších výšin, ako len mohli. Alebo najhlbších? Poďme sa pozrieť na ich horúcu novinku.

RAMCHAT – Krveľ

Hlavný mozog kapely Pavel „Hirax“ Baričák odišiel v roku 2013 z kapely LUNATIC GODS a ešte v tom istom roku založil RAMCHAT. Kapela vydala už 5 albumov (vrátane novinky) a aj na aktuálnom si Hirax ako vždy potrpel na detailoch. Náročné harmónie, ktoré podčiarkujú temnotu celého albumu zdobia texty, ktoré fantasticky zapadajú do rýmov. Veršovaný growling Walkiho, je tak ešte bohatší, ako kedykoľvek predtým. Dnes môžem v pokoji povedať, že RAMCHAT prekročili svoj tieň. „Krveľ“ je ešte viac dynamický, viac poetický a viac temnejší, ako predchodca „Znelo lesom“.

Pekelná „Mreli“ začína nádhernými klávesmi Maťa „Redface“ Cibuľku (klávesáka DESMOD), ktorá svojim tempom a pripomína najlepšie albumy BEHEMOTH starej éry. Fantastické gitarové vyhrávky sú skutočnou ozdobou. Pieseň začína doslova recitálom, aby svoj pekelný bes rozbalila v tej najčernejšej podobe a poriadne vygradovala. „Krútňava“ pokračuje v nastolenom. Perfektný text: „Ťažko je žiť ľahko…“.

Veľkým plusom RAMCHAT je, že rozumieť Walkiho growlingu. Páči sa mi spomalenie tempa v piesňach. Akoby to songy pomyselne krájalo, čím z hudby nie je jedna veľká zlepená guča. Je to pestré a hutné. „Ani majster, ani žiak“ patrí medzi najlepšie skladby na albume. RAMCHAT sedí valivá a pomaly ťaživá atmosféra. Je to akoby predvoj na šialenstvo, ktoré príde.

Oceňujem veľkú variabilitu hudobníkov. Tu zase dávam do pozornosti perfektný text: „Celý svet je na ruby, aj kaviár chutí jak otruby“. Nevedel som identifikovať, kto zakričí túto vetu, ktorá je geniálna. Veľmi sa mi hlas podobal na Strýca z BIJOUTERRIER, ale bol to gitarista Viťo. To len taká perlička, lebo na albume je ich skutočne veľa. Mimochodom, fanúšikovia sa dočkajú aj ženského vokálu, ten patrí Lenke Verešovej.

RAMCHAT. Foto: Ivan Farbák

„Mesto Bes“ mi v ľahkosti pripomína starý EMPEROR. Dychové nástroje použité v tejto piesni sú šialene temné. Ide zrejme o najtvrdšiu skladbu na albume. Skvostné. „Mord“ začne neskutočným gitarovým riffom, ktorý jednoducho chutí. Tu sa dostaneme tiež k recitálu. Recitované časti skladieb pristanú kapele, akoby s nimi bola spätá od počiatku. Skladbám hovorené slovo dodáva hĺbku a skutočnosť.

„Miesto, kde umierajú piesne“ je vlastne coverom známeho slovenského hitu Karola Duchoňa „Šiel šiel“. Chlapi z Turca ju prerobili na svoj obraz a rovnako tak použili v nej aj svoj text. Opäť vydarený kúsok. „Prišli ukradnúť slnce“ je ďalšia temná hviezda, ktorá svieti na albume.

„Už ti nepatrí“ je pre mňa najlepšou skladbou na albume, lebo hneď na začiatku som sa až zľakol. Temná riekanka, ktorá by pokojne mohla byť aj v nejakom horore, je šialeným úvodom. Rovnako sa tak nesie celou piesňou a robí z nej pekelne temnú variáciu na pekelné chmáry. „Krveľa“ uzatvára album. Skladba je krásnym príbehom o dievčati, ktorému upálili mamu. Pieseň ma bolí za ňu. Umelci sa touto skladbou tak dokázali dostať pod kožu, že to až nie je možné. Magická a nádherná vecička.

Novinka RAMCHAT je určite povinnou jazdou pre všetkých black, death a pagan metalistov, ale aj všetkých ostatných milovníkov tvrdej muziky. Muzikanti z Martina nahrali svoj najlepší album. Bez debaty. Je to krásna temnota.

Uvidíme, či sa im podarí v budúcnosti túto vysoko posadenú latku preskočiť. Nechajme sa prekvapiť a zatiaľ si užívajme novinku, ktorej zvuk a rovnako tak aj práca všetkých muzikantov, je v skutku dychberúca a v danom žánri naozaj výnimočná. Je dobré, že aj na Slovensku máme kapely so svetovou kvalitou.

Hodnotenie autora: 9,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“