Tí, čo sa narodili s čisto heavy metalovým nápisom „Warning!“ a na svojom treťom počine „Operation: Mindcrime“ zmiešali tak neprofesionálne dohromady konceptuálny prog rock s heavy metalom, ktorý v konečnom dôsledku pôsobí dodnes ako vrcholne geniálny kus s mixom hard rocku, progresívnych postupov a metalových prvkov s prachom neskutočne kvalitného príbehu a ďalších chuťoviek, ktoré pochytali vo svojom milovanom Bellevue (predmestie Seattlu), ďaleko pred grunge scénou.

QUEENSRŸCHE – Digital Noise Alliance

Sú to tí istí, čo všetko toto na svojom ďalšom albume „Empire“ dotiahli do podoby, ktorá už nikam dotiahnuť nešla, lebo bola proste geniálna, ako u kritikov, tak aj u mainstreamovej verejnosti. Sú to tí, ktorých materiál „Q2K“ sa javí ako úplne kreatívne dno kapely, ktorá dala svetu pomyslenú referenciu koncepčného rock-metalového albumu.

Ale v čom sú najsilnejší a najvýraznejší? Keby sme mali vyťahovať cudzie slová, došli by sme asi k pojmu eklektizmu, ktorý ma korene v skladbe „Queen of the Reich“, čo otvárala ich prvé EP z roku 1983, a podľa ktorej vznikol aj ich názov. Už tam sa ukázalo, akí sú QUEENSRŸCHE kolážisti a pracujú s množstvom zdanlivo nezlučiteľných motívov. Tieto slová potvrdzuje aj najnovší materiál „Digital Noise Alliance“ venovaný súčasnej digitálnej aliancie, vládnucej pevnou rukou na celom našom vyhnívajúcom zemiakoide.

Možno to s tím prog-rock/metalom ešte nebude tak na prd, keď z jeho útrob dokáže vyliezť niečo tak úžasného, ako je aktuálny album QUEENSRŸCHE s novým bubeníkom Casey Grillom. Na druhej strane je pravda, že celkovo upadajúcu úroveň prog-rock/metalu US provincie zachraňujú v tomto prípade geriatrici zo starej školy.

Zdá sa, že odchodom Geoffa Tatea len získali a ich staronový facelift sa s ničím nepára a na nových skladbách je to aj patrične cítiť. Drsné riffy, sarkastické fóriky, moderný sound, jeden nový bubeník a nakoniec nový album, ktorý čiastočne zaváňa klasickou tvorbou, a pritom vonia novotou a modernosťou. Ich neúnavnosť a ignorácia ku všetkému mladému okolo je podaná vskutku vydarenou formou. A tak síce QUEENSRŸCHE prskajú na všetky strany, ale receptor sa skôr výborne baví a zároveň vôbec nenudí. Zmena je život a aj táto legendárna formácia nabrala druhý dych. Kompozície nesú v sebe aj podtext niečoho naozaj nového.

Od ruchového fade-in a následného vkusného kovového riffíku v úvodnej, klasicky znejúcej „In Extremis“ atmosféra postupne hustne a opatrne vrcholí najprv v „empirickom“ kúsku „Lost in Sorrow“ a druhý krát v kúzelnom mikro epose „Behind the Walls“ s duálnymi gitarovými vyhrávkami a dobovými klávesovými podmazmi.

Od začiatku je táto doska konverzačnou prestrelkou narážok a konfrontácií, až sa nakoniec z nej vykľuje drsná dráma, precízne nahratá a skvelo zahratá. Bohužiaľ, druhá polovica albumu je opatrná, kvintet nič zbytočne neriskuje, pohybuje sa na bezpečnej pôde, ktorá dovoľuje len minimálne progresívne prvky a dokonca využívajú dramatického triku z predchádzajúcich dosiek, s ktorými tento album spája absencia výraznejšieho hitu.

QUEENSRŸCHE

Na strane druhej modernosť je len ťažko identifikovať a zachytiť. Päťke vládne La Torreho vokál (výrazne podobný Tateovi, s manickým dickinsonovským vibrátom), opusu dominuje do tej miery, že ostatné inštrumenty, vrátane potenciálne agresívnych gitár dua Wilton/Lundgren pôsobia ako vedľajšie, aj keď podstatné figúrky na ňom kontrolovateľnej šachovnici.

Pri bližšom vneme však tento pocit odznieva a inštrumentálny kvartet dodáva vokálnym linkám vierohodnosť a atmosféru. Doska vychádza z komorných stôp predchádzajúceho opusu, ale fanúšikovi uštedruje ešte silnejší knockout pomyslenou retrospekciou do svojich začiatkov ako v „Chapters“, ktorá dôstojne spája odkaz „Rage of Order“ a súčasný dopyt po siláckom kove.

QUEENSRŸCHE nahrali skvelú dosku, ktorá plynie ako po masle a v prehľadnom prostredí nie príliš dlhých kompozícií (najdlhšia má 7 a pol minúty) sa ukážkovo zvýrazňuje dokonalo plynulá nadväznosť jednotlivých hudobných tém, ktoré sa aj pri hlbšej analýze ako na želanie servírujú do ucháľov. Všetko tu má zmysel, dokonca aj prekrásna poloakustická krehotinka „Forest“ so slákovými aranžmánmi, ktorá vyslovené zvádza naliať si do dlane ružový olejček a pri jej vneme si ho artistne vyhoniť.

Vo štvrtej piesni „Sicdeth“ to zase prišlo, sú trochu kontroverzní a kvapku provokujúci, tak ako ich poznáme z čias „Rage of Order“ – tejto svojej povesti zostali len málo čo dlžní. Taká „Nocturnal Light“ má pretlak jemnej energie, ale svojím uleteným spôsobom je agresívna a lyrická zároveň. Ďalšie skladby – ako rýchlejšia „Realms“ či epická „Hold On“ – sú aj temné, depresívne, ale rovnako ironické a umocnené nebývalou charizmou už udomácneného lídra formácie.

Veľký progresívny útek nasadením a gurážou ukončuje progfónia, temný náladový charakteristický gitarový kúsok „Tormentor“, ktorému zrejme chýba už len krôčik k dovŕšeniu legendárnemu soundu a svojbytnosti prog rock/metalu v dnešnej dobe. Celá nová tvorba sa nesie v opare najrôznejších hudobných inšpirácií, aj vlastných, ktoré podvedome pretavujú na svoj súčasný originálny obraz. Naozaj skvelý song a pekná bodka za veľmi slušným albumom, ktorý potvrdil sebestačnosť tejto prog/rock/power/ metalovej už skoro legendy.

Záver vytvára bežná, aj keď nadupaná verzia Idoláckej klasiky „Rebel Yell“, ktorá vytvára skvelé outro, jemne a modbídne plaziace sa do mozgovne a ostáva tam „veľmi, veľmi, veľmi“ dlho.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Maťo Hoza

Redaktor Valhalla.sk