BRATISLAVA. Definovali gothic metal, cudzí im nebol ani death či doom metal, a nevyhli sa ani experimentom, ktoré však preveril čas a zo 16 štúdiových albumov, ktoré vydali vo svojej bohatej kariére, nie je ani jeden vyslovený prepadák. Reč je o muzikantoch z anglického Halifaxu – PARADISE LOST.

Ako mnohým kapelám, aj im zmarila pandémia živé prezentovanie najnovšieho albumu – v tomto prípade nahrávky „Obsidian“, ktorá vyšla v máji 2020. Takže po viac ako dvoch rokoch vyrazili Nick Holmes, Gregor Mackintosh, Aaron Aedy, Steve Edmondson (pôvodní členovia) a hosťujúci live bubeník Guido Montanarini na európske turné, ktoré vďaka Obscure Promotion zavítalo aj do bratislavského Majesticu.

Potešujúcim faktom bolo, že na celej šnúre ich sprevádza len jedna predkapela, myslím, že je správne pozornosť upriamená najmä na také legendy, akými PARADISE LOST nepochybne sú.

HANGMAN’S CHAIR. Foto: Alena Červeňanská

Aj bratislavský večer teda otvorila teda kapela HANGMAN’S CHAIR, ktorá bola pre mňa veľkou neznámou. Francúzi sú na scéne od roku 2005, na konte má 6 štúdiových albumov. Našiel som akurát, že ich tvorbu mnohí prirovnávajú k rannej tvorbe TYPE O NEGATIVE a práve hlavných hviezd večera – PARADISE LOST. Po ich vystúpení však môžem skonštatovať, že tieto tvrdenia sú poriadne prestrelené.

Ešte pred ich koncertom mierne prekvapil dym rozliehajúci sa celým klubom. V úvode ich setu bol na pódiu dlho najmä bubeník, a keď vyšli aj ostatní muzikanti, boli počas celého setu zahalení práve do hmly. Fotografom som v tej chvíli nezávidel. Začiatok bol poriadne ambientný a atmosférický. Vlastne, v podstate celý koncert sa niesol v tomto duchu. Zaujala priesvitná gitara jedného z členov tejto formácie.

Kapela prezentovala najmä svoju februárovú novinku „A Loner“. Najväčším problémom ich vystúpenia bol totálne prepálený zvuk. Celé sa to zlievalo dokopy a ich kompletný program znel ako jedna skladba. Rozumiem, že to bol zámer, no na mňa to nefungovalo. A žiaľ, už spomínaný zvuk francúzskym borcom veľmi nepomohol, škoda, pretože samotná hudba HANGMAN’S CHAIR bola zaujímavá, atmosférická a našlo sa v nej niekoľko zaujímavých momentov. Treba však uznať, že na ňu musíte mať náladu.

Nick Holmes z PARADISE LOST v bratislavskom Majesticu. Foto: Alena Červeňanská

Na úvodnú kapelu večera bol Majestic zaplnený približne zo štvrtiny, na PARADISE LOST sa to našťastie riadne zmenilo. Angličania rozbalili svoj koncert pozvoľna, za zvukov klávesov skladby „Enchantment“ z albumu „Draconian Times“, počas ktorej vychádzali na pódium všetci členovia kapely. Bolo, že to radosti z krásneho úvodu a zaradenia tejto piesne do playlistu.

Radosť však razom mierne opadla, pretože Nickov spev bol úplne utopený a v pozadí. Trvalo to približne až do polovice koncertu, ale keď fanúšik poznal skladby, dalo sa nad tento fakt povzniesť.

Koncert dostal úplne iný level približne od skladby „The Enemy“ (bola ôsma v poradí), keď konečne bolo Nickov Holmesov spev lepšie počuť, aj keď od dokonalosti to malo ďaleko. Čo však krásne vynikalo bola nádherná bublajúca basa Steva Edmondsona. Vystúpenie si poriadne užíval aj bubeník Guido Montanarini, ktorý sa pridal ku kapele ako live bicmen. Radosť sa pozerať na jeho hru a to, ako si užíva hru s týmito legendárnymi muzikantami.

Kapela pochopiteľne prezentovala stále aktuálny album „Obsidian“ z roku 2020, z ktorého odznelo až päť songov, ale nie som si istý, či samotný záver po ich návrate na pódium v podobe skladieb „Darker Thoughts“ a „Ghosts“ z aktuálnej nahrávky bol najšťastnejší. Medzi tieto dve piesne muzikanti v závere vtesnali ešte „Embers Fire“ z albumu „Icon“.

Prečo to spomínam? Koncert totiž postupne gradoval, fanúšikovia sa bavili viac a viac, najmä pred prvým opustením pódia, keď Bratislavu rozvášnilo trio skladieb – „The Last Time“, „No Hope In Sight“ a hit „Say Just Words“. Natešené publikum čakalo ďalšie podobné pecky (a že ich táto kapela v repertoári má), ale dočkali sa už len vyššie spomínaných troch songov, čo sa mierne odzrkadlilo aj na klesajúcom nadšení. Chápem, že to pionieri gothic metalu chceli urobiť inak, ale až tak to nefungovalo.

PARADISE LOST v Bratislave. Foto: Alena Červeňanská

Samozrejme, pri tak bohatej diskografii, akou PARADISE LOST disponujú sa nedá zahrať všetko, no v kútiku duše som dúfal, že sa dočkám pecky „Pity the Sadnesss“ z albumu „Shades of God“ z roku 1992, keďže som si dopredu nepozeral playlist . Keď Nick zahlásil pieseň z tohto roku, netrpezlivo som čakal čo príde a napokon z tohto albumu opäť zaznela „len“ „As I Die“, ktorá bola samozrejme tiež fantastická. No, tu som čakal, že sa publikum, ktorému sa snažil Nick dať priestor, zapojí viac.

Nie je žiadnym tajomstvom, že spevák Nick Holmes je náladový muzikant a aby podal dobrý výkon, musí všetko fungovať podľa jeho predstáv. Jeho nálada patrila v Bratislave k tým lepším, takisto aj jeho spevácky výkon bol pomerne istý. A aj keď pomedzi skladby Nick toho veľa nenakecal (nie, že by to vadilo), dvakrát dokonca svojsky okomentoval, respektíve sa skôr začudoval, čo sa zvláštne a netypické výkriky počuť z publika. Bolo to úsmevné. Takisto, ako keď uvádzal song z roku 1995, neodpustil si poznámku, že vtedy ešte nebol „skurvený internet“.

Osobne ma potešilo, že PARADISE LOST zahrali dve skladby, ktoré som mal svojho času nastavené ako zvonenie na telefóne – „The Enemy“ z pre mňa z jedného najlepších albumov týchto Angličanov vôbec – „In Requiem“, a „No Hope In Sight“ – titulnú skladbu z „The Plague Within“.

Greg Mackintosh. Foto: Alena Červeňanská

Medzi vrcholy večera patrili aj skladby „Forsaken“, „Faith Divides Us – Death Unites Us“, „One Second“ – tu ozaj mrzí nie príliš vyvážený zvuk a utopený Holmesov spev – „The Enemy“, „As I Die“, „The Last Time“, „No Hope In Sight“ a „Say Just Words.

Zhrnuté a podčiarknuté, PARADISE LOST predviedli v Bratislave naozaj vydarený koncert aj napriek horšiemu zvuku, drvivá väčšina zúčastnených si ich vystúpenie pochvaľovala, šťastnejší, a tí, ktorí sa neponáhľali domov, keďže koncert bol uprostred pracovného týždňa, sa dočkali aj podpisov a fotiek s niektorými členmi kapely.

Jedinou škvrnou (nielen) tohto koncertu bola situácia, ktorá sa odohrávala neďaleko za múrmi klubu. Viacero fanúšikov vystrašene sledovalo telefóny, pretože policajti a všetky médiá informovali o strelcovi, ktorý v Bratislave zabil dvoch ľudí, ďalšieho postrelil a bol na úteku. V tom čase informácie o jeho motíve neboli známe, tak obavy boli na mieste. Dnes už vieme, že mladík zabíjal z nenávisti – namierené mal na členov LGBTI komunity v neďalekom podniku Tepláreň. Je smutné, že sa vôbec niečo takéto udialo a zrejme každý príčetný návštevník tohto koncertu si ho už navždy zapamätá aj kvôli tejto zbytočnej tragédii. Takýto nechutný agresívny čin nepatrí do demokratickej spoločnosti.

Playlist PARADISE LOST: „Enchantment“, „Forsaken“, „Blood and Chaos“, „Faith Divides Us – Death Unites Us“, „Eternal“, „One Second“, „Serenity“, „The Enemy“, „As I Die“, „The Devil Embraced“, „The Last Time“, „No Hope in Sight“, „Say Just Words“ – „Darker Thoughts“, „Embers Fire“, „Ghosts“

PLUSY:
Samotný koncert PARADISE LOST, návštevnosť

MÍNUSY:
Zvuk predkapely, zvuk prvej polovice koncertu PARADISE LOST, svetlá a neboli by na škodu búrlivejšie a hlasnejšie spievanie refrénov

Foto: Alena Červeňanská

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk