Kapelu BEHEMOTH sledujem poctivo od roku 1999, keď som išiel na základnú vojenskú službu. Práve vyšiel ich album „Satanica“, ktorý som nosil so sebou v starom walkmane. Bolo to peklo, nemal som slov. Strácal som všetky pocity, aby som ich vzápätí nachádzal. Prešlo 23 rokov a pre mňa sú BEHEMOTH stále tou istou kapelou, len ich albumy sa vyvíjali a prechádzali progresom, v ktorom sa muzikanti zamerali na modernejšie zvuky či kvalitnejšiu produkciu. Ich nápady však vždy patrili ku špičke extrémneho metalu, áno, aj vtedy, keď ešte neboli takými slávnymi.

BEHEMOTH – Opvs Contra Natvram

Internetom prešlo v deň vydania nového albumu „Opvs Contra Natvram“ krásne video, ako na autobusovej zastávke vo Varšave trhá mníška reklamné plagáty s coverom novinky. Pri pohľade na dobrý marketing a perfektne zvládnutú komunikáciu so svojim publikom, by som nedal ruku do pekelného ohňa, že video bolo marketingovým nástrojom. Poďme sa však pozrieť na podstatu a tou je predsa muzika – umenie ktoré spája, ale v prípade týchto Poliakov mnohých aj poburuje a pohoršuje.

„Opvs Contra Natvram“ obsahuje 10 piesní, ktoré sa zmestili do trištvrte hodiny. Po temnom intre „Post-God Nirvana“ sa to celé rozbehne vo veľmi očakávanom rytme, nálade a atmosfére. Mám pocit, akoby predchádzajúci album „I Loved You at Your Darkest“ (recenzia TU) ani neskončil.

„Malaria Vulgata“ je úvod ako remeň. Fantastický vokál zdobí geniálna produkcia, a ako sme pri BEHEMOTH zvyknutí, aj zvuk. Bicie Inferna sú pekelné, no netreba zabúdať ani na kvalitné gitary. Klipovka „The Deathless Sun“ pokračuje v nastolenej atmosfére, ktorej ozdobou je Nergalov vokál. Refrén pôsobí ako modlitba pekla, nakoľko sa to celé v ňom spomalí. Fantastické gitarové sóla a vyhrávky stoja za vašu pozornosť. Bez debaty hovoríme o najlepšej a najatmosferickejšej piesni na albume.

BEHEMOTH

Štruktúry skladieb sú vygradované a vyšperkované do posledného detailu. Osobne na tejto kapele milujem najmä bicie. Dôležitým faktom je, že atmosféra neprevyšuje iné nápady na albume. Vyváženosť je dôležitým artiklom, ktorý na novinke neabsentuje.

Za zvýšenú pozornosť istotne stojí aj jedna z najrýchlejších skladieb na albume „Disinheritance“, v ktorej je rukopis BEHEMOTH tak čitateľný, ale pritom nie nudný. Šialene ma baví aj „Once Upon A Pale Horse“, ktorá nie je až tak typickou piesňou pre týchto Poliakov. V podstate môžeme hovoriť o miernom experimente. Vďaka svojej black punkovej nálade má mierny nádych nórskych kolegov DARKTHRONE. „Thy Becoming Eternal“ nás približuje stále bližšie a bližšie ku grandióznemu finále v podobe „Versus Christus“, táto pieseň je skutočným opusom hodným BEHEMOTH.

BEHEMOTH sa dostali svojou tvorbou na zvláštnu hranu. Nielen bojkotom a provokáciami katolíckej cirkvi, ale aj z radov „vlastných“ sa niekedy ozývajú kuvičie hlasy, že kapela už nie je tým, čo bývala, je viac komerčnejšia a podobne. Taktiež sa v nezmyselnej vojne jasne postavila na stranu Ukrajiny. Či sa to niekomu páči alebo nie, Poliaci si vytvorili vlastnú tvár, vlastný zvuk a svoj „štýl“, akým tvorbu prezentujú. Niekto je unesený, niekomu to už príliš nevonia. Je to na vás, stačí si vybrať.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“