Ten tvorí z veľkej časti spomínané vystúpenie z Ria. Obloha zahalená do tmy, mamutie pódium, obrie veľkoplošné obrazovky, tisíce rozvášnených Brazílčanov a niekoľko výnimočných muzikantov. To všetko vás bude sprevádzať nasledujúcu hodinku a vám neostáva nič iné než iba uznanlivo pokyvovať hlavou. Začína sa bez intra a bez rečí. Chalani z LES TAMBOURS DU BRONX spúšťajú svoju vynikajúcu tribal verziu inštrumentálky „Kaiowas“, ktorá následne prechádza do tak trochu nečakanej „Spectrum“. Čo priam ihneď udrie do oči a uší je fantasticky obraz a priam krištáľovo čistý zvuk. Ten je namixovaný veľmi citlivo, takže obidve hudobne zoskupenia počujeme jasne a zreteľne. A hlavne tak akurát. Kamerová práca spĺňa takisto najvyššie požiadavky a vaše oko neostane ochudobnené o jediný zaujímavý moment. Dynamický strih zachytáva SEPULTURU vo vynikajúcej forme a vy sa cítite ako by ste stáli uprostred tej obrovskej masy spotených fanúšikov.

Forma spĺňa podmienky na sto percent, ale naspäť k obsahu. Ten tvorí veľké  množstvo dlhoročných šlágrov, ale aj rada exkluzívnych noviniek. LES TAMBOURS DU BRONX prispeli do setu svojimi piesňami „Requiem“, „Fever“ či „Delirium“, a hoci sa nejedná o ničím výnimočné veci, rozhodne svojou prítomnosťou neurážajú, ba skôr naopak. Poteší taktiež prísne zmetalizovaný cover hitu „Firestarter“ od známej stálice THE PRODIGY alebo novinka s názvom „Big Foot“, ktorá bola zložená špeciálne pre túto príležitosť. Veľmi zaujímavo dopadli evergreeny ako „Refuse/Resist“, „Sepulnation“, „Territory“ a „Roots Bloody Roots“. Perkusie v nich hrajú dominantnú úlohu už na originálnych verziách, takže takéto koncertné prevedenie im len a len prospelo. Škoda, že nedošlo aj na niektoré staré thrashové veci z albumov „Arise“ či „Beneath The Remains“. Ich pretavenie do tejto polohy by mohlo byť pomerne zaujímavé. Hodinový set je predsa vcelku krátky a jednu, dve pecky by určite ešte zniesol.

Veľmi rád by som prehlásil, že sa nešetrilo aspoň bonusovým materiálom, no opak je pravdou.  K dispozícií máme iba dokument „Making Of“, no ten rozhodne stojí za to! Nechýba množstvo rozhovorov (slovo dostanú ako členovia kapiel, tak i ich technici a fanúšikovia), pohľady do skúšobne aj na zvukové skúšky. Skvelé sú zábery najme pred samotným vystúpením, kde na tvárach zúčastnených už badáme isté známky nervozity. To všetko zoradené pekne chronologicky „day by day“.