Nová štúdiovka „Deathrattle Sing for Me“ kapely, ktorá je na scéne už od roku 1997 a prešla si mnohými personálnymi zmenami, privádza do šialenstva nielen fanúšikov kapely NORMA JEAN, ale dozaista aj recenzentov. Teda mňa určite. Zvláštna konzistencia noise a mathcoru ma tak trochu zmiatla. Musím povedať, že som sa takmer stratil. Poďme sa na tento zvláštny úkaz pozrieť detailnejšie.

NORMA JEAN – Deathrattle Sing for Me

Album potrebuje váš čas a maximálnu pozornosť. V stredu som sa na neho pozeral ináč ako v piatok a o ďalších 5 dní som ho vnímal opäť úplne inak. Hneď úvodná pieseň „1994“ sa dá dopočúvať len s totálnym sebazaprením. Pieseň do mňa bodá zvláštne chaotické kópie plné elektriky. Je to skutočne nepríjemné. Treba však podotknúť aj to, že hudba NORMA JEAN je nesmierne špecifická a určená ozaj len pre náročného poslucháča. A ja som sa o tom presvedčil hneď v úvode.

Chaos vyprodukovaný spleťou zvukov mi ozaj nesedí. Rovnaký pocit mám aj po opakovaných počutiach. NORMA JEAN sú na svojej novinke ako KORN po ťažkom večierku, na ktorom jammovali so SONIC YOUTH. V druhom songu stále nenachádzam nejaký oporný bod, o ktorý by som sa oprel a tak sa nechápavo obzerám a krútim hlavou. Je to taká zvláštna chaotická párty, na ktorú som akoby zablúdil omylom.

Avšak prichádza tretia skladba „Spearmint Revolt“ a tá ma začína trochu baviť. Síce asi na piatykrát, ale povedzme, že túto pieseň mám celkom rád. V podmaze vokálu je zaujímavý riff a prvýkrát počujem v speve aj melodickú linku. Dojíma ma to, hurá. Je to najlepší song na albume.

„Memorial Hoard“ je akoby z iného filmu, na ktorý som prišiel. „Parallela“ je alternatívnym kúskom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani RADIOHEAD. „A Killing World“ je skutočne silnou a ozaj brutálnou skladbou, za ktorú pridávam bod. Potešujúcou správou je, že nahrávka každou jednou skladbou silnie. Každým počutím a každým trackom je zaujímavejší.

NORMA JEAN

„Penny Margs“ je zase sludge peckou a pripomína mi CULT OF LUNA. „Sleep Explosion“ ma už vyslovene baví a blížime sa ku koncu v podobe „Heartache“ a ja sa teším, že tento song má hlavu aj pätu a okrem toho aj najdlhšiu stopáž.

NORMA JEAN vo mne prebúdzajú schizofrenika na ceste do neznáma. Jemný začiatok pochmúrneho temna sa postupne rozvinie do math šialenstva, v ktorom sa opäť strácam. Asi som staromódny. Nehovorím však, že „Deathrattle Sing for Me“ je zlý album alebo zlá muzika. Hudobníci sú technicky zdatní a vlastne aj vokál Coryho Brandana je masakrálny. Chýba mi však akási hudobná pointa a silnejší súzvuk melodických liniek.

„Deathrattle Sing for Me“ je skutočne veľmi náročným sústom a pre náročného poslucháča. Musím však kriticky priznať, že na albume ma poriadne bavili tri skladby. Niektoré mi svojimi chaotickými postupmi doslova vadili aj po niekoľkých počutiach. Nepodceňujem však hráčsky kumšt týchto muzikantov.

Fanúšikovia NORMA JEAN ma snáď za túto recenziu neukameňujú.

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“