Na predchádzajúci album majstra Osbourna „Ordinary Man“ (recenzia TU) sme čakali dlhočizných 10 rokov. Na aktuálnu novinku len dva roky. Trinásty radový album deduška Ozzyho Osbourna dostal názov „Patient Number 9“ a vyšiel 9.9. Už to len otočiť… a máme 666.

Ozzy Osbourne – Patient Number 9

Na tejto aktuálnej nahrávke účinkuje celý rad hostí, a vôbec nie hocijakých –sú to muzikanti riadneho kalibru. Poďme si ich predstaviť. V štyroch piesňach sa oprel do struny niekdajší Ozzyho dvorný gitarista Zakk Wylde. V dvoch uznávaný anglický rockový gitarista Jeff Beck, v dvoch tiež aj Ozzyho súputník z BLACK SABBATH Tony Iommi, v jednej Mike McCready z PEARL JAM, Dave Navarro (ex-RED HOT CHILLI PEPPERS) či Josh Homme (QUEEN OF THE STONE AGE). Na albume sa zjavil dokonca aj sám veľký bluesman Eric Clapton. O bicie sa postarali Chad Smith (RED HOT CHILLI PEPPERS) a už nebohý Taylor Hawkins (ex FOO FIGHTERS). Aby sme nevynechali žiadneho hosťa, tak na gitabasgitaru hrajú Robert Trujillo (METALLICA) a Duff McKagan (GUNS N’ ROSES). Skutočne teda ide o riadnu porciu uznávaných muzikantov.

Album má presnú hodinu a vošlo sa naň 13 piesní. Hneď v prvej „Patient Number 9“ hosťuje Jeff Beck. Otvárací song je perfektnou rockovou vypaľovačkou, ktorá svojim melodickým refrénom približuje Ozzyho najlepšie časy z obdobia „Bizzard of Ozz“. Geniálny song, ktorý sa dostáva pod kožu veľmi rýchlo. Nasledujúca „Immortal“ dostáva poctu v podobe gitár kapely PEARL JAM – konkrétne Mika McCreadyho, ktorý vystrihol neskutočné sólo. Máme tu opäť rockovú pecku so štadiónovým refrénom.

V piesni „Parasite“ počujeme prvý krát gitaru Zakka Wylda, a verte, že je skutočne nezameniteľná. A máme tu refrén do rádia ako vyšitý. Pokojne aj v nedeľu na obed. Kamarát mi povedal, že Ozzyy na albume „Ordinary Man“ vymäkol. Čo si čakal? Usmial som sa. Nie je to pravda. Nevymäkol. Len časy „Ozzmozis“ sú skrátka nenávratne preč. Legendárny muzikant spolupracuje so silnými osobnosťami a persónami. A je jasné, že sa to na jeho albume musí odraziť. Aj napriek tomu pôsobí novinka veľmi vyvážene a konzistentne. Navyše je živelná a veľmi chytľavá. Nečakajte však heavy metalový ráz, oveľa, oveľa viac je rockový.

Ozzy Osbourne

Štvrtá skladba „No Escape From Now“ je najbližšie k jeho domovskej kapele BLACK SABBATH a práve tu dostávame ojedinele hutnú dávku heavy metalu. Asi aj preto, že na gitaru hrá Tony Iommi. A prichádza spolupráca s geniálnym Ericom Claptonom v „One of Those Days“, nádherný song v strednom tempe.

V „A Thousand Shades“ spomalíme, ale máme tu ďalšiu prekrásnu pieseň. Keď sa pozrieme do minulosti, tak Ozzy má na každom albume aspoň jednu pomalú pieseň, ktorá sa stala hitom. A na novinke je to práve táto. A nepíšem to z úcty k Ozzymu.

„Mr. Darkness“ by mohlo byť pokračovanie „Mr. Crowley“, ale nie je. Žije si svojim životom a máme tu znova heavy nádych a je plný životodarných ingrediencií. Pieseň jej pod taktovkou Zakka Wylda. Zakk pokračuje aj v „Nothing Feels Right“ a „Evil Shuffle“, ktorá má nádych doom metalu a pokojne by ju Zakk mohol mať aj v repertoári svojej domovskej kapely BLACK LABEL SOCIETY.

V „Degradation Rules“ sa zase ukázal Tony Iommi, tu dostávame blues rockový song s nádychom pomalých heavy metalových vôd. Áno, čudujs a svete, pieseň má najbližšie k BLACK SABBATH. Mimochodom, harmoniku, ktorú počujeme, nahral sám Ozzy.

Novinka je jednoducho lepšia ako bol predchodca. Prečo? Presne preto, lebo sa opiera o korene Ozzyho muziky viac ako „Ordinary Man“. Nemáme tu zbytočné experimenty, ktoré vôbec nie sú potrebné. Dokonca „Dead and Gone“ by pokojne pasovala do albumu „Dark at the Moon“ z roku 1983.

Šialene ma bavia refrény na tomto albume. Šialene ma baví nielen maestro Osbourne, ale všetci, ktorí toto hudobné dielo tvorili. Ťažko je vybrať najlepšiu pieseň albumu, pretože každá je svojim spôsobom veľmi výnimočná a svojim spôsobom veľká.

„God Only Knows“ nás postupne ťahá do finále a „Darkside Blues“ je už iba záverečným popevkom: Všetci odišli a ostali len spomienky. Ostatní už spia, v bare je iba jediná osoba. Má klobúk, paličku a harmoniku. Usmeje sa a otočí… Na bare necháva nedopitý drink a pomalým krokom niekam odchádza. Je to Ozzy Osbourne žijúca legenda a človek, ktorý stál za vznikom heavy metalovej muziky.

Som očarený, fascinovaný a naplnený. A aj keby už Ozzy nikdy viac nevydal žiadny album, jeho odkaz ostane večný. Amen. Ďakujeme!

Hodnotenie autora: 9 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“