Na úvod nemôžem opomenúť fakt, že na túto kapelu mám slabosť a veľmi si vážim tvorbu Robba Flynna. Jeho skladateľský kumšt je skutočne obdivuhodný. Keď som ich videl v roku 2008 v Prahe, mal som z nich lepší pocit ako zo samotnej METALLICY.

MACHINE HEAD – Of Kingdom and Crown

Po veľmi rozpačitých reakciách zo strany novinárov, ale aj fanúšikov na ostatný album „Catharsis“ z roku 2018 (recenzia TU), boli očakávania veľmi veľké. A to aj najmä preto, že po boku hlavného mozgu kapely Robba Flynna ostal už len basgitarista Jared MacEachern (v kapele je však len od roku 2013). Ja osobne som si však paradoxne „Catharsis“ veľmi obľúbil, beriem tento album ako určitý vývoj kapely.

Samozrejme predošlú nahrávku nemožno porovnávať so skvostami ako „The Blackening“ alebo mojím obľúbeným „The More Things Change…“ z roku 1997, mimochodom, to cd som snáď v mojom prehrávači zodrel. Máme však rok 2022 a pred sebou čerstvý zásek „Of Kingdom and Crown“.

Na hodinku strávenú v spoločnosti MACHINE HEAD som sa teda nesmierne tešil. Otváracia skladba „Slaughter the Martyr“ má 10 a pol minúty. Po vlažnom úvode v podobe 3 a pol minútového akoby intra, sa rozbehne poriadne zbesilá jazda, ktorá nenechá chladným azda nikoho. Dostávame fantastický riff, perfektný (a typický) spev, thrash metalové korene obohatené o sviežosť, ktorú vie do muziky vložiť jedine Robb Flynn. A to ečte nehovorím o silnom refréne. Fantastická skladba, neviem sa jej nabažiť.

„Choke on the Ashes of your Hate“ valcuje ešte s väčšou silou thrash metalu všetko, čo jej stojí v ceste. Moje pochybnosti a strach, čo nám vlastne MACHINE HEAD ponúknu v roku 2022 sa absolútne vytrácajú. Neuveriteľné, ale „Become the Firestorm“ naberá ešte viac na energii a rýchlosti. „Klepačka“ bubeníka Navene Koperweisa, ktorý ich nahral, je neskutočná. Som zvedavý ako sa s tým naživo popasuje Matt Alston. Rovnako tak ultra rýchly riff je poriadny masaker.

Ťažiskom albumu je thrash metal, ktorý však koketuje s groove riffmi a „hopsavou“ náladou. Album plný fantastických gitarových chuťoviek umocňuje geniálny zvuk a z hľadiska vizuálneho umenia aj nádherný artwork. Dokonané.

MACHINE HEAD

Ak by som to mal napísať športovou futbalovou terminológiou, MACHINE HEAD potvrdzujú úlohu favorita. Novinka nemá slabé miesto, nemá zbytočné ingrediencie, ktoré nemajú žiadnu chuť. Všetko je na svojom mieste a nič nie je zbytočné.

„My Hands are Empty“ je šialene groovy. Jej úvod je ladený až do industriálneho perfekcionizmu. Výborne vygradované hravé tempo, v ktorom sa song nesie, ma baví. Aj predel v decentnom speve čistého vokálu u Robba je úžasný. Po niekoľkých počutiach som mal pocit, že „Unhallowed“ je najlepším songom na albume, ale nie je tomu tak. Nedá sa totiž vybrať najlepšia pieseň, oni sú skvelé všetky.

MACHINE HEAD majú ešte jedno silné eso vo svojich skladbách: Premeny z pomalších a extrémne melodických častí s čistými vokálmi, do groove pasáží a silno thrash metalových, sú skutočne výborné. Šťavnaté a plné neopakovateľnej energie.

„Bloodshot“ nám pripomenie a udrie do čela faktom, že MACHINE HEAD sú späť a nechýba im skoro stratená thrash metalová sila. „Rotten“ nám zase ponúknu šťavnatú porciu groove, na ktorú sa bude v moshpite určite perfektne tancovať. Nádherná „Arrows in Words from the Sky“ s krásnym melodickým refrénom a grandióznym sólom nám uzavrie album plný poctivého muzikantského kumštu, ktorý by mohol byť výstavnou skriňou tvrdej muziky v roku 2022.

Pri počúvaní celej novinky vo mne najviac prevláda pocit radosti. Robb Flynn potvrdil, že so svojim skladateľským kumštom právom patrí k metalovej špičke a je frontmanom na pohľadanie, nielenže je výborným gitaristom, ale aj spevákom. Nech sa na to pozerám z akejkoľvek strany, máme tu kandidáta na album roka. MACHINE HEAD vydali jednoducho masterpiece a najlepší album od čias „The Blackening“. Headbang Motherfucker!

Hodnotenie autora: 9,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“