Predstavovať trenčianskych DEPRESY akémukoľvek fanúšikovi tuzemského metalového undergroundu je hádzaním hrochov o stenu. Kapela fungujúca od roku 1991 zožala počas svojej existencie veľa obdivu a uznania, nielen doma, ale aj v zahraničí. Príkladom je časté účinkovanie na jednom z najuznávanejších festivalov hudobného kovu v Európe – Brutal Assaulte, na ktorom sa predstavili aj na nedávnomročníku vo výbornom hracom čase („Shindy“ a spol. na svojich bývalých, no zrejme stále obľúbených členov svojho labelu nezabúda aj napriek faktu, že tento metalový sviatok v Českej republike už dávno nie je o československej scéne so zopár zahraničnými menami. Je to naopak).

DEPRESY – Psycold

To najdôležitejšie je však vytvorenie akéhosi „hladu“ undergroundého fanúšika po tejto metalovej stálici. Kapela už v časoch dávnych v istom rozhovore uviedla, že nie sú bandou, ktorá by účelovo koncertovala čo najviac a za každú cenu. Ruku na srdce – pri väčšine slovenských interpretoch a pri súčasnom hudobnom pretlaku, by to metalovému fanúšikovi nevadilo.

DEPRESY sú však tou kapelou, na ktorú sa poslucháč teší, vyčlení si na ňu čas a príde si ju naživo vypočuť s očakávaním koľko starých peciek z deväťdesiatych rokov odznie, aká je nová tvorba a ako skupina znie v súčasnosti (sám som ich videl asi sedem krát a vždy keď je možnosť, tak si ich idem pozrieť znova). Pri koľkých domácich zoskupeniach si toto viete povedať?

Dovolím si preto tvrdiť, že rovnako tak bolo aj vydanie novinky „Psycold“ veľkou oslavou slovenského kovového undergroundu. Jediný člen pôvodnej zostavy Roman alias Dirrt sa vyjadril, že priebeh vzniku novinky predstavoval strastiplnú cestu. Najpodstatnejšia personálna zmena sa síce udiala už pred nejakým tým rôčikom, keď bubeníka Eleva nahradil známy Hoyas z grindcorovej slovenskej stálice ATTACK OF RAGE. Tento fakt vydvihujem práve preto, že výmena postu bubeníka značne DEPRESY ovplyvnila, čo sa týka náboja novej placky. To, čo znelo ako predvoj na dvojskladbovom EP „MMXVIII“ (recenzia TU), sa na novom plnokrvnom počine len potvrdilo.

Úvodná „Psycold“ po mrazivom Intre síce začne pozvoľna, no valivé riffy striedajú Hoyasové klepačky, ktoré ukážu DEPRESY v novom šate. Práve rýchla rytmika plná nespútanej energie v kontraste s melodickými riffmi a magickou atmosférou, ktorú štandardne dotvárajú klávesy, je niečo, čo spočiatku vyrazí dych, no vzápätí spôsobí zimomriavky. Hlavne v prvých štyroch skladbách kapela vsadila na svižnosť a rýchlosť, no nezabudla ani na „oddychové pasáže“ v podobe inštrumentálnych vyhrávok.

Výraznejšie spomalenie však počujeme až pri „Tribute to Melancholy Day“, ktorú charakterizuje priam hard ‚n‘ heavy náboj. Mimochodom, možno je to len môj dojem, no na „Psycold“ sa DEPRESY „najviac nebáli“ využitia samplov a rôznych efektov, ktoré dotvárajú mrazivú atmosféru celej nahrávke. V tomto ponímaní mi „Psycold“ v rámci „elektro ozdôb“ príde ako plynulým následníkom predchodcu „Morph – Near Death Experiences “, kde kapela tiež koketovala s modernejšími aranžérskymi prvkami. Hlavné však je nebáť sa – starý duch DEPRESY v skupine samozrejme stále prítomný je, no počuť, že skupina sa experimentovania rozhodne nebála.

DEPRESY

DEPRESY si svoje uznanie získali aj vďaka textom, na ktorých si vždy dali záležať a ani v tomto smere „Psycold“ nie je výnimkou. Ako aj na predošlých počinoch, tak aj v tomto prípade, sú Vesperove myšlienkové pochody ťažším orieškom, ktorý v sebe ukrýva silnú výpovednú hodnotu. Z pohľadu textov je „Psycold“ (v preklade Zimnica) koncepčným albumom, ktorý (veľmi zjednodušené popísané) mapuje osud trpiaceho človeka pri jeho ceste k duševnému pokoju, pričom sa na tento proces díva z rôznych perspektív:

„Sme sedimentačný sled na Zemi,
súčasť vývoja, ktorý nemilosrdne krivíme.
Zívajúc hľadíme na smrteľnú posteľ,
keď smrť sa vysmieva každým plánom.“

Koncepčnosť novinky navyše ide ruka v ruke s hudbou, nakoľko album s plynúcimi stopami pozvoľna spomaľuje, pričom posledná „Thanatocenosis (Death assembly)“ je už skladbou s viac-menej doom metalovým nábojom.

Veľmi príjemne prekvapil zvuk. Doska sa vraj kvôli proti pandemickým opatreniam nahrávala na niekoľko etáp, čo však vôbec nie je počuť. Jednotlivé skladby odsýpajú plynulo, nástroje sú zrozumiteľné, nič nevyčnieva, nič nechýba. GM studio v Jablunkove odviedlo kus výbornej roboty, rovnako ako aj Studio Petrovice, v ktorom sa mastrovalo.

Kvitujem digipackové vydanie CD, ktoré je dnes už síce pomaly štandardom, no rozhodne sa skladuje v stojane na placky lepšie ako v pentagramovom origami v prípade predchodcu „Morph – Near Death Experiences “. V booklete potešia texty preložené do slovenčiny, predný motív obsahovo trefne vystihuje myšlienku albumu, i keď musím uznať, že pohľad naň mi vždy evokuje konzervatívnu raw black metalovú kapelu namiesto bandy, ktorá zvukovo a skladateľsky stále nasleduje vpred. Nie je to výčitka, skôr by som to nazval pekným kontrastom, ktorý vo mne novinka ako celok budí.

Kto ešte váha ochutnať novinku slovenských DEPRESY, nech sa tomu neštíti a dopraje si dávku melancholickej zimnice do týchto horúcich dní. Mňa už príjemne schladila asi tridsať krát… a dám si ju určite ešte neraz.

Hodnotenie autora: 9 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk