MANTAR sú na scéne od roku 2012, no skutočne ma dostal až ich tretí album „The Modern Art of Setting Ablaze“ z roku 2018. Dnešný MANTAR sú však niekde úplne inde. Hlavne po zvukovej stránke. Erinc Sakarya a Hanno Klänhardt sú oveľa viac heavy ako sludge. A viac ako temní, sú melodicko-hraví. A pozor – miestami silno punkoví. Za mňa na novinke jednoducho urobili poriadny krok vpred. A uznám, že je to vývoj, ktorý ma veľmi prekvapil.

MANTAR – Pain Is Forever and This Is the End

Celú 10-skladbovú nahrávku štartuje temno industrialová skladba „Egoisto“. Úvod ma totálne posadil na riť a už nepustil. Akoby som v pozadí počul RAMMSTEIN, ktorý sa prepája s KILLING JOKE. Fantastická vec, ktorá je temnou heavy hymnou celého albumu! Melodické linky sú tak hravé, asi ako nikdy v histórii tejto kapely a ja konštatujem už po prvej skladbe, že sadám na riť.

Pokračujeme „Hang & lsquoEm Low (So the Rats Can Get ‚Em)“, v ktorej refréne zase počujem Kurta Cobaina. Jej refrén je poriadnou punk-rockovou náložou. Fanúšikovia NIRVANY by mali dozaista radosť. Zabudnime na temný black alebo ťažký a ťahavý sludge. MANTAR sú živelnejší ako kedykoľvek predtým!

Ďalšiu „Grim Reaping“ by pokojne mohli mať vo svojom repertoári DARKTHRONE alebo možno aj MOTÖRHEAD, lebo v refréne sa vokál ponáša práve na ten Lemmyho. MANTAR nahrali tak šialene priamočiary materiál až tomu jednoducho nemôžem uveriť. Priamočiary, ale nie primitívny. Silný a svojim spôsobom veľmi očarujúci. „Orbital Pus“ pokračuje vo svojej industriálnom odkaze a „Piss Ritual“ svojou razanciou odkazuje zase raz na NIRVANU. Neuveriteľné, ale je to tak.

MANTAR

„Walking Corpse“ nám trochu kolaboruje so silným pocitom noise. „New Age Pagan“ zase jemne spomalí svoj rozbehnutý metalovo-punk rockovo a heavy dokonalý stroj. Záverečná pieseň „Odysseus“ bije tak trochu do gothic rocku, ale je rovnako prepracovaná a silná, ako všetky songy pred ňou. A opäť počujeme v jednej polohe podobnú farbu hlasu ako nesmrteľný Kurt Cobain.

Niekedy znejú ako KILLING JOKE, inokedy zas ako PAIN. Fantastický materiál, ktorý ide rýchlo pod kožu bol pre mňa (a stále je) nezabudnuteľným zážitkom. Album nemá slabé, prázdne a ani hluché miesto. Má gule a je to proste strhujúce až geniálne od začiatku až do konca. Jednoducho – album mi odpálil dekel. Neviem ako vy, je síce len júl, ale ja mám určite kandidáta na album roku 2022…

Hodnotenie autora: 9,5 /10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“