Moji milovaní PORCUPINE TREE sa dali opäť dokopy a vydávajú už svoj jedenásty album. Na aktuálnu novinku však fanúšikovia čakali neuveriteľných 13 rokov! Hneď v úvode však môžem prezradiť, že čakanie sa vyplatilo.

PORCUPINE TREE – Closure/Continuation

PORCUPINE TREE sú pioniermi progresívneho/psychedelického či atmosférického rocku. Na čele so Stevenom Wilsonom, mozgom kapely, pôsobia aj v roku 2022 veľmi konzistentne a zároveň jedinečne. Musím sa priznať že albumy jeho kapely sa mi páčia oveľa viac, ako jeho samotná sólová tvorba. Stačí spomenúť nahrávky PORCUPINE TREE ako „Stupid Dreams“ alebo „Lightbulb Sun“, je jasné, prečo som sa na novinku tešil.

Samotné šablóny a skladateľské postupy kapely sú nečitateľné. A aj vďaka tomu ma toto britské zoskupenie bavia viac a viac. PORCUPINE TREE ma udivujú každým jedným tónom, každou zmenou tempa. Steven Wilson je vo vynikajúcej speváckej (nielen) kondícii. Vo svojom hlase má dar a v duši extrémne natlakovaný skladateľský potenciál. Bubenícka legenda z KING CRIMSON – Gavin Harrison obsluhuje svoj nástroj s jazz rockovou istotou starého vlka.

Z novších albumov ma asi najviac oslovila nahrávka „Fear of a Blank Planet“. Novinka však zachádza ešte o niečo ďalej. Poslucháč nikdy nevie, čo bude za rohom. Výborné a prekvapivé prechody progresívnych prvkov zo všetkých nástrojov sú fantastické, i keď na prvé počutie to vôbec nie je ľahko čitateľné.

PORCUPINE TREE

Hneď úvodný song celej nahrávky „Harridan“ nesie v sebe všetky prvky vyššie spomínaného. Fantastická 8-minútová pieseň je postavená na úžasnej basovej linke, z ktorej sa robia až zimomriavky. A to je dobré znamenie. „Of the New Day“ nás vracia do roku 1999, a ja mám pocit, akoby som ju už niekde počul na albume „Stupid Dream“. Nádherný song s prekrásnou vokálnou linkou, by mohol byť pokojne rádiovým hitom. Nádherný pop rock. Mimochodom, 10 songov sa vošlo na plochu 65 minút, osobne by som pokojne strávil aj viac.

Tretia pieseň „Rats Return“ je akoby vystrihnutá z knihy KING CRIMSON. Technická záležitosť s fantastikou gitarou a geniálnou rytmickou sekciou. PORCUPINE TREE sú skutočnou legendou progresívneho rocku, o tom niet pochýb.

„Dignity“ nás prekvapí svojou nádhernou hravou melódiou a za vygradovaný záver piesne by sa nemuseli hanbiť ani takí PINK FLOYD. Najalternatívnejším songom na albume, ktorý sa veľmi blíži k sólovej tvorbe Stevena Wilsona, je pieseň „Walk Planet“. Je to akýsi elektronický jazz, ktorý mi veľa nenapovie. Nechávam sa však unášať ďalej. A dobre robím. Táto kapela ma nesmierne baví a k tejto novinke sa neustále vraciam. Čím viac ich počúvam, tým viac v ich hudbe nachádzam.

Nebudem zahmlievať, že album „Closure/Continuation“ ma doslova fascinuje. Aj keď som v úvode mal mierne obavy, že kapela siahne do alternatívnych a elektronických vôd. Som rád, že som sa mýlil a kult progresívneho rocku tejto britskej kapely veje nad hlavami ako víťazná zástava všetkých rockových legiend.

Hodnotenie autora: 9 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“