Kultúra rakoviny od dekapitovaných Poliakov bez škrupúľ pretiahne všetko, čo len pípne v jej blízkosti oslabenou imunitou a slastne zadrhne o futro nad nadchádzajúcou sonickou terapiou zabíjajúcou nudnú pop kultúru. Parádne iritujúce, pochodové intro „From The Nothingness With Love“ uvádza dosku tak, že jeden pri jeho vneme „imrvére“ bytostne túži po prvom štádiu tohto neškodného onkologického nádoru.

DECAPITATED – Cancer Culture

Pri tom čo sa vyvalí na pacienta prvými tónmi titulnej skladby „Cancer Culture“ by sa ho dalo omlátiť o kachličky v pitevni až by ožratý lapiduch dve hodiny potom ešte staticky strnul a predvádzal dokonalý tvárový rigor mortis. Nadšený deather sa chová úplne inak a jeho opotrebovaná krčná chrbtica je mu toho dôkazom. Náznak melódie, zgroovované veršíky, dvojkopákový pattern a brilantná sólová linka je prekrásnym dotykom so zlovestným nádychom tejto extrémnej a technickej fošničke.

Za iných okolností by blastbeaty, ostré muskulárne riffy a netradičný dystopický sound, spolu asi nefungovali, ale v tretej „Just A Cigarette“ sa vynárajú z hlbín podporené Piotrowského chropotom i pochmúrnym šepotom ako rakovinotvorné bunky v pľúcach notorického fajčiara. Náznak black metalu a skvelé presné bicie kompulzívne dávajú snívať o nesmrteľnosti smrťkovu.

Niektoré karcinómy majú hrozivú prognózu a vtedy si treba do mozgovne vpáliť tri a pol minútovú, beštiálnu kúru „No Cure“, pri ktorej pacient zabudne na všetky svoje starosti a s ľubovoľnou nafukovacou Ančou si užije až-až. Táto liečba-neliečba s primeranou štýlovou agresiou má svoje vyvážené ňuansy a umne balansuje medzi svetlom a tieňom, vytiahnuté z každej polohy ich doterajšej tvorby.

DECAPITATED. Foto: Maciej Janas

O kvapku iné, a preto aj zaujímavejšie, je posledné, strachom zmietajúce zvolanie umierajúceho „Hello Death“ s koncentráciou úlomkov všemožných patologických postupov, temp a atmosfér. Žiadna prvoplánová snaha, ale solídne ukončenie života s besným, blastickým úvodom s následnými vášnivými synkopami hosťujúceho anjela smrti – Tatiany Shmayluk z JINJER. Duet smrteľného murmuru a melodického anjelského vokálu funguje bravúrne a prináša do tejto extrémnej kolekcie melodiku a hymnickosť.

Pre každého vyliečeného jedinca bude vrcholom albumu obrazoborecká riffovačka „Iconoclast“ a všetkým ostatným deathovým masturbátorom treba len odporučiť vnem s vtákom v pregelovanej ruke. Ohromujúci groove, melodické gitarové linky a po prvýkrát predstavujúce čisté chlapácke vokály robia z tejto kompozície naozajstný slastný deathgazmus, aký očakávajú všetci tí „müslitelia“. Ostatní neprajníci očakávajúci tú „hlbokú smrteľnú drámu“ od floridských či švédskych deatherov, sú evidentne sklamaní a hystericky to tomu kazí aj rejting.

To čo najprv vyzerá ako jedna onkologická diagnóza plný zhubnej agresie a karcinómovej rýchlosti, je vlastne geniálne vymysleným metalovým opusom s kritickými posolstvami. Každý si tie odkazy môže vysvetliť po svojom. Môže si v desiatich dávkach chemoterapie nájsť prvky súčasného thrashu, opar načernalej scény, či môže skúsiť, čo s človekom urobí nadupaný moderný death s poľským naturelom. Tento opus takisto môže byť aj poukázaním, ako sa dá zahrávať pomocou hudby s ľudskou psychikou. Alebo môže byť len výpoveďou o ľudskej spoločnosti a o negativite v nás.

Posledná skladba „Last Supper“ je vskutku ideálnym zakončením tohto skvelého albumu. Po naozaj blastickej prvej polovici dosky prechádza kapela do thrashoidnej inštrumentácie rýchlo odznievajúcej a každý sa môže s týmto albumom rozlúčiť po svojom…

Hodnotenie autora: 9 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Maťo Hoza

Redaktor Valhalla.sk