Žiadate si zážitok? Nech sa páči, tu ho máte. Ale čo je to vlastne zážitok? Je to každý jeden duševný stav, ktorý jedinec prežíva. Je vždy vnútorný, subjektívny, citovo sprevádzaný; je zdrojom osobnej skúsenosti, hromadí sa celý život a utvára jedinečné duševné bohatstvo každého človeka. Zážitok je výsledok alebo konštituent prežívania. A o to sa snaží aj germánsky gitarový axeman Michael Willy Schenker so svojimi vokálnymi náprotivkami a sprevádzajúcou kompániou. Sprostredkovať čo najlepší hudobný zážitok… A snáď sa im to podarilo, aj keď archetypálnym rockovým štýlom, ktorý už bol použitý na minuloročnej doske „Immortal“.

MICHAEL SCHENKER GROUP – Universal

Ústredná myšlienka, ktorá sa preháňa hlavou každému, kto nejakým spôsobom zavadí o tvorbu tohto nemeckého krotiteľa šiestich strún, je spojená so slovíčkami: klasický sedemdesiatkovo-osemdesiatkový hard rock. Základom toho, čo sa na každého vyvalí z tohto albumu, je mimoriadne intenzívny, masívny a pri tom dokonale čitateľný zvuk a klasické gitarové riffy, bublajúce basové linky a breakmi nasiaknuté škopky. Toto všetko vytvára mohutný hard rockový výklad, ukončený vokálnymi figúrami a sólovými linkami gitary a kláves.

Bohužiaľ…, nie je to však úplne tak! Oproti minuloročnému albumu „Immortal“, na ktorom táto formulka fungovala na 100 percent, je novinka šablónovitá, tisíckrát počutá inkluzívna hard rocková limonádička a nezaujímavá príležitosť pre všetky tie „hviezdy“ klasického heavy metalu a staručkého hard rocku, čo sa tentokrát kopli a zbytočne sa upísali tomuto talentovanému gitarovému mágovi, ktorý keď má slinu a potrénuje, má vskutku vynikajúce nápady. Avšak teraz to vyzerá na najnudnejšiu dosku od dôb vynálezu gitarových albumov.

Komplet vykradnuté hard rockové sedemdesiatky a osemdesiatky, čo samozrejme mladí rockoví fans možno ani nebudú tušiť. Originalitu poslal úplne do „pipidufky“ a riffy, sound, postupy, melódie či sóla, ktoré pred štyrmi dekádami nútili k nekontrolovateľnému chveniu, sú tu dokonalo skopírované a len mierne pretavené do nejakého vlastného výrazu, respektíve skoro vôbec. Je to majstrovský plagiát, v ktorom starý rocker bude hľadať svoju dávno stratenú mladosť a mladý – násťročný headbanger, nad ním ohrnie nosom.

Pri zbežnom vneme mu na to človek skočí, avšak pri pozornej analýze sa receptor nevie zbaviť pocitu, že je to účelové a spichnuté bez hlbších emócií. Naozaj je tu cítiť kvalitnú predlohu v legendárnych albumoch rokov sedemdesiatych, a preto zamrzí, že nakoniec tracky pôsobia len ako rutinný tribute starých UFO, Blackmoreovskej Dúhy, či klasických BLUE ÖYSTER CULT. Dá sa tu nájsť aj inšpirácia BLACK SABBATH či AC/DC a objavia sa prvky aj z prvých dosiek JUDAS PRIEST. A nie som jediný, kto to tak vidí, rozdiel je len v konečnom hodnotení.

Niekomu sa to páči a dá vysoké hodnotenie, ale mne sa tento album zdá diskutabilný, a aj keď mu musím priznať vysokú kvalitu, predsa len originalita by mala byť pre muzikanta prvoradá. Vydať ho v roku 1975, tak je to bomba… V dnešnej dobe však pôsobí trochu archaicky a spiatočnícky. Niekto to nazve retro, mne to pripadá ako regres (nie je to myslené ako vyslovene negatívum).

MICHAEL SCHENKER GROUP

Úvodné tóny prvej pecky „Emergency“ naznačia zdroje inšpirácie. Melodický, akoby nedokončený motivický úryvok gitarovej linky, pod ním nadupaný hard rockový spodok skvelých škopkov, v ktorom lietajú klasické zvuky hammondu zamiešané do bublajúcej basy. Všetko navodzuje asociáciu na dúhový „Rising“. Síce pecka…, ale nič, čo by cieľovým respondentom bolo príjemné. Naopak. Veď každý, kto miluje klasickú tvrdú hudbu, si vypočuje originály a nie tento priemer s výrazným odkazom na zakladajúcich velikánov, ktorý dáva jasne najavo, ako veľmi sa môže prekombinovať pravý pôvodný rock až do negativity. Onen neotesaný valivý štýl kombinujúci odkaz klasického hard rocku siedmej dekády s útočnosťou novej vlny britského heavy metalu a prístupnosťou nemeckých škorpiónov.

Odkaz hardrockového postulátu „Rising“ je jasný aj v intre „Calling Ball“, pripomínajúc ikonický úvod „Tarot Woman“. Aj nasledujúca „A King Has Gone“ je prekrásnou ukážkou reminiscencie na diovskú dúhu maestra Blackmorea. Background nekompromisne šľape a groove pripomína tie najlepšie časy vrcholu tvrdého rocku. Zaujme citlivosť na výstavbu a použitie gitarových sólových liniek v prostredí každej jednej skladby. Tento prístup je unikátnym vkladom schenkerovského fenoménu do problematiky novátorstva v takom klasickom a obohratom štýle, akým hard rock, bohužiaľ je.

Asi najlepšia vecička na albume, a to aj vďaka skvelým hosťovačkám – Michael Kiske, Bobby Rondinelli, Bob Daisley a Tony Carey, z ktorých poslední dvaja boli priamymi účastníkmi nahrávacích sessions „Rising“. Vokálny duet Ronnie Romera so starým Garym Bardenom vystaval power baladu „The Universe“, heavy metalová „Yesterday Is Dead“ je odpichnutá z tvorby JUDAS PRIEST, a taká „Wrecking Ball“ s Ralfom Scheppersom (PRIML FEAR) má viac power metalovej energie ako jeho domovské združenia.

Ďalšie kompozície pôvodný dojem čiastočne modifikujú a koncept albumu pokračuje viacerými líniami. V niektorých prípadoch smerom ku konvenčnejšiemu melodickému rockovému štandardu ako v „Turn Off the World“ alebo k diovským inšpiráciám („Fighter“), ktorá je z hľadiska puristického hard rocku ospravedlnením Michaela Schenkera, či akousi epickou cestou ako v „Sad Is The Song“, kde sa Schenker pasoval za pokračovateľa a nositeľa vlajky klasického hard rocku a v aktualizovanej podobe vytvára fyzický prežitok hudby, ktorej vrchol dosiahol v 70. rokoch, a následne sa zaradila medzi korene agresívnej muziky.

V doterajšej bohatej kariére Michaela Schenkera ide o priemerný materiál. Jeho invencia dostala na frak a vyvážil to výberom spoluhráčov a muzikantským feelingom pripomínajúcim odkaz gitarových velikánov.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Maťo Hoza

Redaktor Valhalla.sk