SENEC. Okrem toho, že sám je hudobník a jeden zo zakladateľov atmosferickej bandy APRIL WEEPS, ktorým vyšiel začiatkom júna tretí štúdiový album „Cataclastic“, je aj obrovským fanúšikom metalovej hudby ako takej. V jeho zbierke sa nachádza kvantum albumov.

Miloš alias Stronghold so svojou zbierkou cd a platní (v rukách s tretím albumom svojej kapely APRIL WEEPS). Foto: archív M. Dupaľa

Sympatický klávesák Stronghold – vlastným menom Miloš Dupaľ, bol naším ďalším hosťom v rubrike Top albumy, kde vybral svoje top albumy, na ktoré nedá dopustiť, považuje za najlepšie a priviedli ho k metalovej muzike.

Slovenský hudobník je veselá kopa, čo potvrdil aj pri svojom spomínaní na nahrávky, ktoré ovplyvnili jeho život. Tu sú jeho TOP albumy.

TOP ALBUMY:

1. METALLICA – Metallica (1991)

METALLICA – Metallica

Pri tomto albume môžem povedať, že šlo o absolútnu vstupnú bránu do môjho metalového sveta. Ako to tak vo väčšine prípadov býva, človek sa k týmto záľubám dostáva cez najbližšie osoby vo svojom okolí. V tomto prípade to bol môj brat, s ktorým sme „šérovali“ jednu „pidiizbu“, takže to nainfikovanie netrvalo dlho. Mal som vtedy len 6 rokov a pamätám si, že som tomu prepadol takmer ihneď. Album je jednoducho legendárny a neviem, či mám niektoré pesničky za tie roky, čo metal počúvam, opočúvanejšie, ako tieto. METALLICA sa mi začala po tomto albume tak nejako strácať, keďže som postupne pričuchal k extrémnejším žánrom metalu.

2. DEATH – Human (1991)

DEATH – Human

V čase vydania tohto klenotu bola svetová death metalová scéna na masívnom vzostupe. Pamätám si na to, ako sme chodili v rámci bratislavskej časti Ovsište do suterénu jednej bytovky nakupovať kazety. Kazeta bez textov stála 75 korún, kazeta s textami 110 korún (smiech). Death metal bol vtedy riadny ošiaľ a veru, neminulo to ani nás. Nechýbali doma nahrávky od CANNIBAL CORPSE, GRAVE, OBITUARY, DISMEMBER, MESSIAH, UNLEASHED, no ale žiadna z týchto kapiel a ich albumy nemali na mňa taký tučný vplyv ako „Human“. Veľkú úlohu v tomto období zohrávala televízna stanica MTV a showka Headbanger’s Ball, moderovaná veľkou sympaťáčkou Vanessou Warwick, kde mala premiéru skladba „Lack of Comprehension“. Bola to láska na prvé vypočutie. Postupne sme skúpili aj ostatné nahrávky od DEATH, pre mňa ale žiadna z nich na „Human“ nemala.

3. MY DYING BRIDE – Turn Loose the Swans (1993)

MY DYING BRIDE – Turn Loose the Swans

Rovnako ako aj v prípade „Human“, aj v prípade tohto albumu zaúradovala nedeľná polnočná dvojhodinovka Headbanger’s Ball. V rámci jeho „extrémnej“ sekcie odznela skladba „Symphonaire Infernus et Spera Empyrium“, pre mňa, dovtedy úplne neznámych MY DYING BRIDE. Veľmi som prepadol tomu, čo som počul. Prišlo mi to ako spomalený death metal, ktorý bol navyše obohatený o husle a celé to bolo zabalené do strašidelnej atmosféry. Logicky sme šli s bratom zháňať kazetu do suterénu v Ovsišti (smiech). S konkrétnym titulom sme však nepochodili, ale bol tam „Turn Loose the Swans“ a okrem toho, že mal vygravírovaného takého malého krásneho dráčika v pravom dolnom rohu obalu, pridávalo mu na jeho exkluzivite ešte to, že z neho mali iba 2 kusy.

Prekvapenie ale nastalo hneď po prvých tónoch, lebo veď sme čakali growly, pomalý death a pohrebnú atmosféru. Namiesto toho sme v rámci prvej albumovej skladby „Sear Me MCMXCIII“ dostali klavír, husle, čistý spev, žiadne bicie a žiaden distortion (smiech). Ale boli sme aj tak spokojní, album totiž rástol každou pesničkou a mám taký pocit, že práve táto nahrávka spôsobila, že som sa postupne začal úplne odkláňať od surového death metalu a začal inklinovať skôr k melodickým, no stále však extrémnejším odnožiam metalu.

4. AMORPHIS – Tales from the Thousand Lakes (1994)

AMORPHIS – Tales from the Thousand Lakes

Zas raz Headbanger’s Ball a v rámci neho video k skladbe „Black Winter Day“. Všeobecne nie som veľkým fanúšikom klávesových sól a „honičiek“, kde sa kadencia tónov za minútu dá prirovnať k ľahkému samopalu, ale tu v tejto pesničke to sólo vyšlo na 100 percent. Sólo bolo však čerešničkou na torte, keďže celá pesnička (a vlastne aj celý album) bola od prvého vypočutia dych vyrážajúca. Zároveň sa mi páčilo ozvláštnenie ich death metalu o prvky fínskeho folklóru a veľmi silných a zapamätateľných melódií. Keď hovoríme o tomto albume, musím spomenúť aj môj úplne prvý metalový koncert, na ktorý ma brat zobral.

Na rok si nespomeniem, ale viem, že sa konal v Dome kultúry Lúky v Bratislave, kde hrali GALADRIEL a MORGAIN. A poslednou pesničkou setu GALADRIEL bol song „Into Hiding“ z tohto albumu. Pamätám si, že na tom koncerte som rovesníka nemal a keď Dodo oznámil, čo sa ide hrať, zvreskol som od radosti tak, že všetky oči boli na mne, vrátane tých Dodových (smiech). Z našich neskorších spoločných konverzácií vyplynulo, že to bol ich druhý koncert v poradí a že áno, nejaký taký fagan tam vrieskal od radosti (smiech). Dnes je pre mňa najlepší album od AMORPHIS „Elegy“, tam bola podľa mňa tá kapela vo svojej životnej forme, ale to je iná kapitola, bol to totiž „Tales from the Thousand Lakes“, ktorý ma k nemu priviedol.

5. THERION – Theli (1996)

THERION – Theli

„Doupě“ v Ovsišti z nejakého dôvodu zavreli, mali sme však šťastie, že v tom období začal fungovať „kameňák“ Victory pod Michalskou bránou v Starom meste. Mali tam úplne všetko, o čom sa dalo dočítať v česko-slovenskom vydaní Metal Hammeru. A aj keď tam človek nenašiel, po čom mu srdce pišťalo, dalo sa s predavačmi dohodnúť, že čo by bolo super do predajne doniesť. Brat mal na strednej škole v triede zopár rovnakých nadšencov, akými sme boli my, a keďže tých nahrávok vychádzalo stále viac a viac, tak sa dohadovalo, kto-čo kúpi a potom sme si tie kazety medzi sebou požičiavali.

A raz takto brat došiel domov, vo walkmane mal kazetu „Theli“ a hovorí, že: „Z tohto skapeš“. No a takmer som aj skapal (smiech). V tej dobe vychádzalo množstvo fakt zásadných nahrávok, ale ja mám pocit, že „Theli“ bol od nich ešte o niekoľko svetelných rokov vzdialený. To spojenie metalu, symfonična a operných vokálov nemalo obdoby. Čo song, to zimomriavky. Dodnes sa k tomuto klenotu rád vraciam, nahrávka znie veľmi sviežo aj teraz. Album mal na mňa dokonca taký vplyv, že som sa začal pohrávať s myšlienkou, že by som si aj ja rád zahral na klavír, prípadne kláves, ale boli to zatiaľ len také záblesky, nič konkrétne.

6. THEATRE OF TRAGEDY – Velvet Darkness They Fear (1996)

THEATRE OF TRAGEDY – Velvet Darkness They Fear

Kupovanie kaziet vo Victory veľakrát bolo aj o tom, že ten obal neskutočne zaujal. To bol presne tento prípad. Polonahá kráska vo fialovej plachte už tak trochu napovedala, že nepôjde o nejakú zverinu, no do tohto roku o fenoméne „kráska a zviera“ veľa ľudí netušilo. Šoky z nahrávky by sa dali prirovnať k „Theli“, ale nebolo to až takých rozmerov, lebo kým „Theli“ bol natoľko farebný, že jednotlivé pesničky boli jasne odlíšiteľné, pri tomto albume to také jednoduché nebolo. Zaujal však na prvé vypočutie natoľko, že ho človek dokázal obtáčať niekoľkokrát denne a dlhé dni objavovať dovtedy prehliadnuté motívy. Aj z tohto hľadiska vnímam tento album ako jeden z najdôležitejších, lebo ma naučil bádať v hudbe, prenikať do nahrávky. No a to, že album odštartoval žánrový ošiaľ, to už je vec druhá.

7. DISMAL EUPHONY – Soria Moria Slott (1996)

DISMAL EUPHONY – Soria Moria Slott

K tomuto albumu som sa dostal na základe recenzie v Metal Hammeri, kde autor veľmi vtipným spôsobom analyzoval situáciu, že čo by sa stalo, keby táto nahrávka vyšla tak aspoň o 10-15 rokov skôr. Mal na mysli to zmýšľanie, kedy boli definíciou metalu bicie, gitary, basa, zásadne mužský vokál a akékoľvek experimentovanie nepripadalo do úvahy. DISMAL EUPHONY boli úplný protipól tohto popisu a recenzia vo mne evokovala dojem, že pôjde o niečo podobné ako THEATRE OF TRAGEDY. Bola to však už akási nadstavba, v rámci ktorej boli do už beztak výživného kokteilu primiešané aj veľmi výrazné prvky black metalu a folku.

Výsledok je úplne ohromujúci, človek cez túto nahrávku vyslovene počuje nórsku prírodu a taký ten príjemný severský chlad. Na druhú stranu je platí, že nahrávka je zásadná v tej dobe, kedy vyjde na svet. Keby som dnes niekomu pustil toto dielo a povedal mu, že ako som z neho mimo, zrejme by si pomyslel svoje. Album vyšiel aj v limitovanej edícii, kde sa v rámci mixáže albumu pristupovalo úplne iným smerom, evokujúcim podmienky jaskyne. A tá verzia je podľa mňa neprekonateľná. Vlastním originál pôvodnej verzie, vlastním LP, o ktorom pôvodní členovia hovoria, že presne tak mala znieť originálna verzia albumu, no limitovaná edícia u mňa víťazí vo všetkých smeroch.

8. DIMMU BORGIR – Enthrone Darkness Triumphant (1997)

DIMMU BORGIR – Enthrone Darkness Triumphant

Fenomén melodického black metalu v rokoch 1996-1997 zažíval svoje najlepšie obdobie a jeho svetová špička vyšla von s kľúčovými „zelenými“ albumami: CRADLE OF FILTH s „Dusk and Her Embrace“, EMPEROR s „Anthems to the Welkin at Dusk“ a DIMMU BORGIR s „Enthrone Darkness Triumphant“. S prvými dvomi menovanými som dlhý čas bojoval a evidentne som musel na nich poslucháčsky dozrieť, ale takému DIMMU BORGIR som podľahol od prvých tónov. Bol to míľnik nielen na svetovej scéne, ale aj v mojom živote. Z tých klávesových motívov som bol natoľko mimo, že som si kúpil – alebo skôr kúpili mne (smiech), moje prvé Casio klávesy a pomocou Guitar Pro tablatúr som sa celé dni a noci učil hrať songy z tohto albumu. Bolo to krásne obdobie bez starostí, všetok voľný čas (a že ho teda bolo požehnane!) patril klávesom a DIMMU BORGIR. „Enthrone Darkness Triumphant“ je veľmi kľúčový album a je základným kameňom toho, že sme neskôr založili kapelu.

9. ANATHEMA – Alternative 4 (1998)

ANATHEMA – Alternative 4

Po albume „Eternity“ som bol veľmi zvedavý, kam sa kapela bude uberať a že či sa náhodou opäť nevráti k drsným vokálom. Aspoň teda mňa by potešila, lebo „Eternity“ bol síce po hudobnej stránke album skvelý, ale tie Vinnieho čisté vokály boli na nahrávke veľmi neisté. Progres takých rozmerov, aký spravila kapela medzi predošlým albumom a „Alternative 4“, čakal asi málokto. Vinnie dozrel v speváka obrovských rozmerov a kapela s ním skladateľsky držala takt. Album vyšiel v období , kedy sa u mňa udiali veľké životné zmeny a popravde, neviem si k tomuto obdobiu predstaviť krajší a emočne vypätejší soundtrack. Zároveň je to album, ktorý považujem za top, čo sa týka skĺbenia hudobnej a textovej zložky. Od týchto čias som počul šialené množstvo nosičov, no nespomínam si na žiaden, ktorý by ho v tomto smere tromfol.

10. DARK TRANQUILLITY – Haven (2000)

DARK TRANQUILLITY – Haven

„Détečko“ som sledoval už dlhšiu dobu, štatút pionierov švédskeho melodic death metalu im odjakživa patril právom, ale až po príchode klávesáka Martina Brandströma na albume „Projector“ začala v rámci môjho osobného rebríčka ich tvorba rapídne stúpať. Do tohto momentu klasický melodický death metal bol zrazu obohatený o čisté vokálne polohy, klávesy a neskôr aj o jemnú elektroniku. Kým na „Projector“ bol Martinov vklad na úrovni experimentu, na „Haven“ sa prejavuje v plnej miere.

Človek tak dostáva do uší moderný melodický death s veľmi silným emočným nábojom a platí tu formulka, že čo song, to hit. Album mi veľmi imponuje aj z toho hľadiska, že má silný gotický feeling, minutáž jednotlivých pesničiek je „tak akurát“ a celý veľmi prirodzene odsype. Týmto albumom si ma DARK TRANQUILLITY definitívne získali a keďže si tento perfektný štandard dokázali v priebehu nasledujúcich rokov udržať, sú dodnes mojou najobľúbenejšou kapelou.

Top slovenský album:

SNOVONNE – The Nightmare Bride (2012)

SNOVONNE – The Nightmare Bride

O tejto šarmantnej dáme som nemal potuchy až do času, kedy som prvýkrát videl video k skladbe „The Difference“. V prvom rade som nedokázal uveriť, že sa pozerám na video slovenského interpreta. Bolo to celé tak veľmi profesionálne, či už po vizuálnej alebo hudobnej stránke, že mi padla sánka. Zaobstaral som si CD a bol som milo prekvapený, že úroveň, ktorú som zažil pri videu, sa prelína celým albumom. Rovnako som nadšený aj z netradičného prevedenia fyzického nosiča a z tej psycho atmosféry, ktorá z nahrávky sála. Veľmi vrelo odporúčam!

Neverili by ste, že sa mi v zbierke nachádzajú tieto albumy:

▪ BIJOUTERRIER – In Autumn 2013, Ladies and Gentlemen
▪ HURTS – Happiness
▪ THE ANIX – Shadow_Movement

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk