SATYRICON. Foto: Marius Viken

OSLO. Bolo to presne 27. mája 2021, kedy nórska formácia SATYRICON oficiálne oznámila práce na jedinečnom projekte, ktorý je spojený s umením Edvarda Muncha (1863-1944).

„Od jesene 2018 pracuje SATYRICON na písaní a nahrávaní hudobného diela, ktorého hlavným cieľom je vytvoriť symbiózu s ikonickým umením Edvarda Muncha na výstave, ktorá sa uskutoční v Oslo v novom Munchovom múzeu. Po výstave bude nasledovať vydanie tohto hudobného diela s rovnakým názvom ako samotná výstava – „Satyricon & Munch“. Túto obrovskú výzvu považujeme za najväčšiu česť našej kariéry. Edvard Munch vytvoril niektoré z najikonickejších obrazov vo svete umenia a prostredníctvom svojej kariéry preukázal druh odvahy a slobody, ktorú sme ako umelci vždy prijímali. Napísať hudbu, ktorej ambíciou je preniesť Munchovo umenie na nezmapované územie, je dosť veľké dobrodružstvo,“ vyhlásila v máji 2021 kapela SATYRICON.

SATYRICON a Munch prvýkrát spolu v roku 2017

Prvé spojenie SATYRICON s Munchovým dielom bolo v roku 2017, pri vydaní albumu „Deep Calleth Upon Deep“, kde použili na artworku jeho dielo „Dødskyss“ (Kiss of Death).

SATYRICON – Deep Calleth Upon Deep

Kapela tak pokračuje v úsilí posúvať svoju tvorbu netradičným smerom alebo ju spájať s nie úplne očakávanými subjektmi, osobnosťami a hudobníkmi. Osobne patrím k fanúšikom, ktorým je bližšia novšia tvorba SATYRICON. Veľmi ma baví ich aktuálna sofistikovanejšia muzika s väčším dôrazom na emóciu, atmosféru a umeleckejšie vyznenie, tak ako je prezentovaná na zatiaľ posledných dvoch štúdiovkách „Satyricon“ (2013) a „Deep Calleth Upon Deep“ (2017).

V snahe o nové spôsoby vyjadrenia nesmieme taktiež opomenúť skvelý živák „Live at the Opera“ (2015), kde SATYRICON spojili sily s profesionálnym zborom a vystúpili v budove národnej opery a baletu Nórska. Toto snaženie môžeme vnímať aj ako rozšírenie už celkom zaužívaného konceptu vystupovania metalových kapiel s orchestrom.

Aj u mňa však muselo prísť k hudobnému dozretiu, pretože v čase vydania albumu „Satyricon“ si veľmi dobre pamätám na moje rozporuplné pocity z piesne „Phoenix“ s hosťujúcim Sivertom Høyemom. V tom čase som vážne nevedel, čo si o tom vlastne myslieť. Malo to niečo do seba, ale v spojení s menom tejto kapely mi to prišlo čudné. Dnes však hovorím niečo úplne iné. Tá pieseň je skvelá, takisto ako celý album.

Album „Deep Calleth Upon Deep“ si ma už ale získal okamžite. V hudobnom a aj zvukovom prejave tu toto nórske duo išlo ešte ďalej. Zvuková paleta bola rozšírená o kontrafagot, francúzsky roh, basový klarinet, mellotron, violončelo, husle či jemne dávkovaný operný prejav hosťujúceho Håkona Kornstada, ku ktorému pridal aj hru na saxofón. Miestami môžeme hovoriť až o muzikantskej avantgarde, ale funguje to skvele. Ich snaha dostať sa na miesta, kde by ste si pred pár rokmi len ťažko vedeli predstaviť metalovú kapelu, je zrejmá.

Všetky tieto ich spomínané projekty spôsobujú ortodoxným black metalistom nábeh na mŕtvicu, ale kapela už minimálne od roku 2013 viackrát avizovala, že to, čo má v pláne, a kam sa chce v budúcnosti umelecky vydať, budú black metaloví tradicionalisti len ťažko predýchavať. Reakcie fanúšikov boli rôzne. Padali však aj obvinenia zo zapredania sa a taktiež sa neraz operovalo so slovíčkom zrada.

Satyr a Frost nechcú byť obmedzovaní žánrovými škatuľkami

Toto smerovanie si fanúšikovia vedeli spojiť bez najmenších problémov hlavne so Satyrom, a tak istotne mierne prekvapenie priniesol fakt, že takýmto možnostiam je plne otvorený aj bubeník Frost, ktorý, asi nielen mne, pripadá ako ten konzervatívnejší typ. Ale tak, zdanie niekedy klame. Kjetil-Vidar Haraldstad, ako znie občianske meno tohto fantastického bubeníka, je totižto fanúšik opery, jazzu a klasickej hudby, a v posledných rokoch vyhľadáva v súkromí hlavne pokojnejšiu muziku.

SATYRICON

Satyr a Frost sa rovnako zhodujú, že pred tridsiatimi rokmi by aj oni odsúdili vystupovanie nórskych black metalových kapiel vo verejnoprávnej televízii NRK alebo pokusy o posúvanie žánru inými smermi. Avšak, čím sú starší, tým menej túžia byť obmedzovaní žánrovými škatuľkami či príslušnosťou k nejakej scéne.

Neustále hľadajú svoju vlastnú identitu cez neobmedzenú kreativitu. To, kde skončia, v túto chvíľu nevedia zrejme ani oni sami. Satyr, ako hlavný skladateľ, sa podľa vlastných slov musí v tvorivom procese jednoznačne posúvať vpred. Jednoducho povedané, SATYRICON už dlhšiu dobu oslovujú hlavne metalových fanúšikov s otvorenou mysľou a za svojou čisto black metalovou minulosťou sa už príliš neobzerajú.

Munch v spojení s nórskou metalovou hudbou

Prvé zmienky o novom albume prišli v marci minulého roka, no to sme ešte nevedeli, že novinka je spojená s umeleckou výstavou, ktorej bude dotvárať hudobný podmaz. „Nový album SATYRICON, na ktorom pracujem, je svojim prístupom blízky hudobnému dielu. Nejde o zbierku skladieb a nemá nástroje, ktoré ste zvyknutí počuť. Black metal má neobmedzené formy vyjadrenia, pokiaľ má feeling, ktorý je preň jedinečný. Bude sa vám to páčiť a teším sa, až ho budem s vami zdieľať takto o rok,“ informoval vlani Satyr fanúšikov na svojom Instagrame.

Ešte sa na okamih môžeme vrátiť k spojeniu Edvarda Muncha a metalovej muziky z Nórska. SATYRICON totižto nie sú jediní. V januári 2019 vydala kapela 1349 (aj tu hrá na bicie Frost) singel „Dødskamp“. Pieseň si vtedy „objednali“ spoločnosti Innovation Norway, Visit Norway a múzeum Edvarda Muncha, ktoré požiadali štyri nórske kapely zo štyroch hudobných žánrov, aby interpretovali svoj uhoľ pohľadu na ľubovolnej tvorbe maliara Edvarda Muncha.

„Munch je pravdepodobne najväčším nórskym umelcom spolu s Edvardom Griegom. Jeho diela sú temné, tajomné a odrážajú veľa úzkosti, bolesti a osamelosti. Vybral som si prácu „Dødskamp“ (Death Struggle). Bola to emocionálne ťažká úloha a úplne nový spôsob komponovania. Nakoniec to však stálo za to. Je to soundtrack k dilemám smrteľnosti,“ povedal gitarista 1349 Archaon.

Spojenie dvoch svetov

Späť však ku SATYRICON. Slávnostná premiéra hudobného diela „Satyricon & Munch“ aj za účasti kapely prebehne 29. apríla so štartom o desiatej hodine dopoludnia. Výstava potrvá až do 26. augusta. Album bude následne dostupný na streamovacích platformách, neskôr ho doplní digipackové vydanie a počas leta prídu na rad vinylové vydania. Popri fyzických nosičoch hudby vyjde aj kniha fotografií od Mortena Andersena, ktorá zdokumentuje proces tvorby.

Satyr pri diele Edvarda Muncha. Foto: Morten Andersen (zdroj: Munchmuseet.no)

Svoj pohľad na tento projekt poskytla aj kurátorka výstavy Trine Otte Bak Nielsen: „Myslím si, že spôsob, akým SATYRICON fungujú naprieč žánrami, je skutočne vzrušujúci a je to niečo, čo môžeme vidieť aj u Muncha. Pokus o kríženie black metalu s Edvardom Munchom, tak aby sme videli, čo sa stane, má tiež niečo do seba. Myslím si, že veľa ľuďom to môže pripadať vzrušujúce. Sú tu aj podobnosti s tým, ako Munch pracuje pri skúmaní rôznych médií. Jeho umenie nemôžeme kategorizovať. Mieša techniky a rôzne materiály a to uvidíme na vystavených dielach. Máme tu techniku leptaním, litografie, drevoryty a maľby. Takže je to dobrý mix.“

Doplnil ju aj samotný Sigurd „Satyr“ Wongraven: „Ak poznáte hudbu SATYRICON, potom spoznáte štýl a tonalitu (harmonicky základ hudobného diela, pozn. redaktora), ktoré sú súčasťou mojej DNA ako skladateľa. Ale spôsob, akým je to prezentované, je nielen iný, je úplne postavený na hlavu v porovnaní so všetkým, čo ste v týchto častiach predtým počuli. A tak to musí byť, pretože práve to je potrebné na vytvorenie symbiózy s Munchovými dielami. Na túto výstavu sa musíte prísť pozrieť, pretože takáto výstava s hudbou SATYRICON alebo s dielami Edvarda Muncha tu ešte nebola. Je jediná svojho druhu. Každý rád tvrdí, že to, čo urobil je jedinečné, ale toto je skutočne jedinečné.“

V týchto dňoch finišujú prípravy, jednou z posledných úloh je vhodné doladenie zvuku s prihliadnutím na špecifickú akustiku výstavnej miestnosti. „Hoci je mix pre hudobné dielo „Satyricon & Munch“ hotový, od začiatku sme pochopili, že ho treba doladiť vo výstavnej miestnosti v Munchovom múzeu. Nie je to nahrávacie štúdio, je to obrovská výstavná miestnosť, v ktorej nepoužívame štúdiové monitory (okrem chodby) ani HI-Fi stereo, ale skôr PA systém. Miestnosť sa ozýva inak a PA systém tlačí zvuk mohutnejším spôsobom. Emocionálne a atmosféricky je to s Munchovými dielami visiacimi na stene prirodzene odlišné. V posledných dňoch sme presunuli prenosné mixážne zariadenie do výstavnej miestnosti a pracujeme na týchto technických vychytávkach, aby sa miestnosti zvukovo prispôsobili. Najdôležitejšie je, aby to rezonovalo s umením a aby sa umenie a hudba stali spoločne vyššou entitou. Tešíme sa, že uvidíme Satyricon Ultras a všetkých ostatných,“ napísala kapela na svojom facebookovom profile.

Otvorený prístup

Nie je úplne jasné, čo od nového albumu majú fanúšikovia očakávať. Podľa pár krátkych ukážok a podľa toho k čomu bola hudba vytvorená, pôjde zrejme o ambientne/orchestrálnu nahrávku so silnou atmosférou. Takisto je otázne či pôjde len o inštrumentálny počin alebo sa dočkáme aj textov a vokálov.

„Špeciálne napísaná hudba SATYRICON sa stretáva s výberom malieb a grafiky od Muncha. Výsledkom je monumentálny a zároveň intímny zážitok, ktorý uchváti vaše zmysly už v momente, keď vstúpite do sály. Vybrané umelecké diela čerpajú z existenciálnych tém, ale aj rytmov a vĺn, čo sú črty, ktoré poznáme zo sveta hudby. Priesečník Munchových expresívnych motívov a základu tvrdej hudby SATYRICON vytvára priestor na premýšľanie a reflexiu, ktorá presahuje oblasť samotného black metalu. Rovnako ako u Muncha, aj prístup SATYRICON je otvorený, zvedavý a neustále sa vyvíja. Hudba výstavy nesie nezameniteľný rukopis kapely, no svojím formátom, dĺžkou a výrazom, sa oddeľuje od všetkého, čo predtým vytvorili,“ píše sa na oficiálnej stránke múzea.

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk