TOPOĽČANY. Slovenská skupina THALARION patrila v druhej polovici 90. rokov minulého storočia medzi známe spolky vtedajšieho metalového podhubia z našej krajiny. Kapela mala od roku 1996 do 2004 na konte 4 štúdiové albumy. Nadobro to zabalila v roku 2006.

Juraj Thal Grežďo so svojimi obľúbenými LP. Foto: archív J. Grežďa

A prešlo 15 rokov a THALARION sú späť. Dokonca s čerstvým materiálom „Dying on the Scorched Plains“, ktorý vychádza 10. decembra. Ústredná postava kapely THALARION je Juraj Thal Grežďo, vokalista, ktorý do roku 2004 hral v tejto skupine aj na klávesoch.

Juraj pochádza a stále žije v Topoľčanoch, pracuje v nemocnici ako ošetrovateľ. Fanúšikovia ho však nepoznajú len ako hudobníka a človeka, ktorý prostredníctvom svojho zamestnania pomáha ľuďom, obzvlášť v tejto dobe, ale aj ako spisovateľa, ktorý píše krimi romány pod pseudonymom Juraj Thal. Medzi jeho známe a obľúbené diela patria napríklad „Nenávisť“, „Nôž“ alebo „Dom na kopci“.

My však ostaneme pri hudbe, pretože Juraj Grežďo je jej veľkým milovníkom. A veľmi ochotne sa podelil s nami o svoje top albumy, na ktoré nedá dopustiť a ktoré sú pre neho dôležité a formovali jeho hudobný vkus.

Top albumy:

OVERKILL – Feel the Fire (1985)

OVERKILL – Feel the Fire

OVERKILL je moja srdcovka – naveky vekov, a to už od ich debutu „Feel The Fire“. Toto LP mi v roku 1986 priviezol kamarát z Budapešti a už po prvom vypočutí som zostal na OVERKILL závislý. Na tom albume fungovalo všetko – gitarové riffy, bicie, Blitzov vokál ma jednoducho priklincoval. Jeho hlas je originálny a ľahko rozpoznateľný medzi všetkými, rovnako tak Verniho zvuk a hra na basgitaru. Mám dojem, že čím sú títo thrasheri starší, tým sú ich albumy tvrdšie a rýchlejšie. Ale sound a skladby z debutu už, bohužiaľ, nikdy neprekonali.

DEICIDE – Deicide (1990)

DEICIDE – Deicide

Kazetu debutu DEICIDE som si kúpil viac-menej náhodou v Maďarsku v tom istom roku, v ktorom album vyšiel. Páčilo sa mi logo, o kapele ako takej som nikdy predtým nepočul. Nevedel som sa dočkať, kým prídem domov a pustím si ich hudbu. Zabilo ma to! Išiel som sa doslova posrať z tých songov, ktoré sa na mňa vyvalili. A Bentonove frázovanie, hlas, texty – masaker. Kazetu som zodral, texty som ovládal naspamäť, musel som mať CD. Od DEICIDE mám rád ešte „Legion“, potom sa mi už zdalo, že na ďalších albumoch už len kopírovali samých seba. Tak či onak, debut „Deicide“ má vyhradené vysoké miesto v mojej zbierke.

TESTAMENT – Low (1994)

TESTAMENT – Low

U mňa je „Low“ prelomový album v kariére TESTAMENT. Iste, páčia sa mi aj ich diela pred touto nahrávkou, dokonca aj „Souls of Black“, ktorý bol skôr odklon od ich tvorby, ale práve „Low“, akoby odrazu vdýchol novú energiu, išla z neho strašná sila – ako hudobne, tak producentsky. Chuck Billy primiešal do spevu aj growl, čo bolo predtým u nich nemysliteľné. A práve striedanie čistého a drsného vokálu v sprievode ťažkých a technických riffov robí tento album jedinečným.

VENOM – Possessed (1985)

VENOM – Possessed

Heh, čo k tomuto povedať? Mal som 13 rokov keď si kamarát doniesol poľskú licenciu tohto albumu. Ale na jeho vkus sa mu zdal až priveľmi tvrdý. Nikdy predtým som VENOM nepočul, ale LP som od neho kúpil už len preto, že som chcel mať doma metalovú platňu. Hneď úvodný song „Powerdrive“ sa na mňa nekompromisne vyvalil, a ja som ešte viac vyvaľoval oči. Čisté zverstvo. Bolo to šialené. Je to klasika, ktorá ovplyvnila celú vtedajšiu generáciu.

THE GATHERING – Nighttime Birds (1997)

THE GATHERING – Nighttime Birds

Týchto Holanďanov sledujem od debutu „Always“. Druhý album „Almost a Dance“ ma veľmi nenadchol, vlastne vôbec. Potom prišiel famózny „Mandylion“ s Anneke za mikrofónom a bolo vymaľované. Geniálne. Ďalší album som preto dychtivo očakával a dovolím si tvrdiť, že „Nighttime Birds“, minimálne z môjho pohľadu, vysoko prevýšil „Mandylion“, ako po zvukovej, tak po kompozičnej a aranžérskej stránke. A Anneke naspievala fantasticky. Pre mňa najlepšie dielo v tvorbe THE GATHERING.

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

KREATOR – Pleasure to Kill (1986)

KREATOR – Pleasure to Kill

„Pleasure To Kill“ som mal na kazete desiatu kópiu desiatej kópie, neprekážalo mi to. KREATOR ma jednoducho ukameňovali. Ostré a divoké riffy, striedanie Milleho a Ventorovho spevu, skurvená lavína. Songy som počúval stále a stále, doma aj vonku som si ich vrieskal. Išla z nich nespútaná energia, dravosť, agresia. „Pleasure To Kill“ považujem za zásadné dielo vtedy sa ešte iba rodiacej thrash metalovej vlny.

IRON MAIDEN – Piece of Mind (1983)

IRON MAIDEN – Piece of Mind

Tento album som počul o dva roky neskôr, ako vyšiel. Kúpil som ho na LP spolu s dvojalbumom „Live After Death“. Dovtedy sa hudba IRON MAIDEN ku mne nedostala, možno aj to bol hlavný dôvod, prečo sa mi zapáčil práve album „Piece of Mind“ a zanechal vo mne hlbokú brázdu, ktorú už nič nezaoralo. Iron mám stále rád, aj keď v ostatnej dobe to ide s ich albumami dole z kopca.

ACCEPT – Metal Heart (1985)

ACCEPT – Metal Heart

Mal som 11 alebo 12 rokov a susedia pod nami počúvali niečo tvrdé. Boli to nahrávky od ACCEPT „Restless and Wild“ a „Balls to the Wall“. Počúvali to tak hlasno, že cez podlahu som časom poznal každú melódiu. Svojím spôsobom mi vlastne oni vštepili základy metalu. Chodil som to k nim počúvať, lebo za boha mi, akože zasranovi, nechceli kazety požičať. Veď, čo ak mi ich namotá magič a dotrhajú sa. No a potom prišiel „Metal Heart“. Lepší zvuk, Dirkschneider dával naplno, koľko vládal, teraz už priam legendárne melódie a hymny. Skvelé dielo po všetkých stránkach.

LAKE OF TEARS – Headstones (1995)

LAKE OF TEARS – Headstones

LAKE OF TEARS mám veľmi rád. Oslovili ma už svojím debutom a album „Headstones“ dodnes považujem za vynikajúci. Neoslnil nejakou prehnanou muzikantskou genialitou, kontrastne k tomu je tak nabitý atmosférou, s akou som sa predtým u žiadnej kapely nestretol. Možno len TIAMAT s „Wildhoney“ bol o malý krok dopredu. Tie smutné nálady ma jednoducho dostali pod svoje krídla, dýcha z toho chlad, skľúčenosť, história. Lyrika albumu spadá do kategórie nadštandardu, refrény sú zapamätateľné, častokrát som sa pristihol, že si ich pospevujem. Výborné!

AC/DC – Back in Black (1980)

AC/DC – Back in Black

Vrchol tvorby AC/DC. Celú kariéru si idú v zásade to isté a nevymyká sa tomu ani „Back in Black“, napriek tomu sa mi skladby z tohto albumu javia na vyššej úrovni než čokoľvek predtým aj potom. Nie som obrovský fanúšik AC/DC, avšak „Back in Black“ považujem za skvelý album.

Top slovenský album:

TUBLATANKA – Žeravé znamenie osudu (1988)

TUBLATANKA – Žeravé znamenie osudu

Fakt si neviem vybaviť, čo by prekonalo „Žeravé znamenie osudu“ od TUBLATANKY, najmä v tom období. Už ich prvý album priniesol veľký prielom v slovenskej rockovej hudbe, „Skúsime to cez vesmír“ to celé iba podčiarkol a „Žeravé znamenie vo mne zanechal veľký dojem svojou údernosťou, a fakticky všetkým.

Neverili by ste, že sa mi v zbierke nachádzajú tieto albumy:

▪ PINK FLOYD – The Division Bell (1994)
▪ MIKE OLDFIELD – The Songs of Distant Earth (1994)
▪ ENIGMA – Le Roi est mort, vive le Roi! (1996)
▪ ERA – Era (1996)
▪ Doma mám v zbierke aj albumy od ABRAXAS, PRAŽSKÝ VÝBĚR, výborný „Eliminator“ od ZZ TOP, DEAD CAN DANCE, Enya, Shania Twain. Mám toho veľmi veľa, aby som všetko spomenul.

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk