Čakanie na nový album nebolo pre fanúšikov DREAM THEATER nejaké dlhé a bolestivé. Američania si udržiavajú dvoj až trojročnú periodicitu vydávania novej hudby. Aktuálna novinka dostala názov „A View from the Top of the World“.

DREAM THEATER – A View from the Top of the World

Tento album sa mi svojim rukopisom viac približuje k obsahu LIQUID TENSION EXPERIMENT (progresívno-rockového projektu, v ktorom pôsobia Mike Portnoy, John Petrucci, Jordan Ruddess a Tony Levin), ako k samotnému nástupcovi albumu „Distance Over Time“ z roku 2019 (recenzia TU). Agilný je najmä Petrucci, ktorý ešte stihol v roku 2020, okrem čerstvej muziky spomínaného projektu a DREAM THEATER, vydať aj sólovku.

Hodnotiť DREAM THEATER je vždy obrovskou výzvou a nemôže chýbať ani dávka rešpektu k týmto výborným hudobníkom. Obsah „A View from the Top of the World“ je pomerne očakávaný. Nadrozmerné piesne poprepletané mohutným používaním nástrojov vo vysokej technickej kvalite. Nástupy, aranžmány, sóla, spev. Všetko vybrúsené do posledného detailu.

K recenzii tohto albumu som však postupoval skutočne veľmi opatrne. Novinku som počúval pri behaní, v pokoji na gauči, ale aj vo vani so zažmúrenými očami. Menil som priestor, akoby som očakával väčší prínos oných progresívne ladených ingrediencií. A čuduj sa svete, postupne to prichádzalo. Som presvedčený, že aj napriek týždňovému počúvaniu som neotvoril všetky brány a zákutia tohto nového počinu.

DREAM THEATER

O fantastických výkonoch všetkých muzikantov nebudeme hovoriť. Je to samozrejme, bavíme sa predsa o kapele DREAM THEATER. Čo sa týka nápadov a samotnej štruktúry skladieb nemá zmysel ich rozpitvávať dopodrobna. Perfektné sóla, prechody, harmónie. Všetkého je tak akurát. Niekedy mi títo muzikanti prídu ako stroje. Nieže by absentovala emócia, len je to až neuveriteľne dokonalé.

„A View from the Top of the World“ však nepôjde pod kožu len tak ľahko. Skôr by som povedal, že to ide oveľa ťažšie ako v mnohých prípadoch pred pätnástou štúdiovkou. Sedem piesní na ploche 80. minút sú oveľa ťažšie stráviteľné najmä v porovnaní s predošlým albumom. Novinku odštartuje vskutku zbesilé tempo v skladbe „The Alien“, dovolím si tvrdiť, že až prekvapivé. Do toho vstúpia ostré riffy, ktoré sa časom zmenia na krásne, miestami až zasnené melódie. A až po viac ako 2 minútach začujeme aj spev Jamesa LaBrieho. Skladba, ako aj ďalšie potom pokračujú vysokou školou progresívneho metalu.

Pozorné a viacnásobné vypočutie tohto albumu robí z novinky DREAM THEATER skutočné umelecké dielo. Treba si však nájsť čas na jeho vstrebanie. Páni sa do svojich nástrojov doslova zahryzli. Záverečný opus „A View from the Top of the World“ má až 20 minút a dá sa povedať, že je skutočným vrcholom celého albumu. Táto pieseň mi príde ako krátky film. Skutočne dokonalé.

Tak ako som napísal v úvode: s výzvou a určitou dávkou rešpektu. Presne takto som pristupoval k tomuto albumu a môžem konštatovať, že je to fantastická robota výborných muzikantov. Mojím pomyselným a neprekonateľným vrcholom v ich diskografii však ostáva nahrávka „Metropolis Pt. 2: Scenes from a Memory“ z roku 1999.

Hodnotenie autora: 8 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“