BRATISLAVA. Sympatickú a usmievavú Bratislavčanku Dášu Mičunkovú poznajú fanúšikovia pod pseudonymom Siren. So svojou kapelou VORTEX UNIT vydali začiatkom roka 2020 debutovú štúdiovku „The Bringer of Sun“. Tak ako mnohých, aj túto kapelu zasiahla pandémia a koncertovať nemohla.

V lete 2021 to už bolo iné, ich vystúpenie sme mohli vidieť napríklad na Montana Metal Feste v Španej Doline (reportáž nájdete TU). A presne tam aj vznikol náš nápad pozvať ju do rubriky Pod kožu.

Dáša Mičunková bola k hudbe vedená od malička, obľubuje najmä metalové formácie, v ktorých čele je charizmatická speváčka. Vo VORTEX UNIT má na starosti najviac sopránový spev, dopĺňa ju jej životný partner Anguis, ktorý pridáva do výrazu kapely svoj growl. Oveľa viac o sebe prezradila Dáša alias Siren v našom netradičnom rozhovore.

Vizitka

Dáša „Siren“ Mičunková. Foto: archív D. Mičunkovej

VORTEX UNIT

Všeobecný úvod

Aká si osobnosť, skús sa opísať vlastnými slovami, ako keby si zadávala inzerát…
Som úplne normálna baba, ktorá má rada život, spoločnosť tých správnych ľudí a poriadok. Mám v sebe istú dávku tvrdohlavosti a viem sa aj dobre vytočiť, ale našťastie rýchlo vychladnem (smiech). Rada objavujem nové veci a miesta. Snažím sa byť milá, nekonfliktná a väčšinu času sa mi to aj darí.

Akým si bola dieťaťom?
Že vraj celkom poslušným, veselým a zvedavým. No a spievala som už od mala (smiech), ja si to síce nepamätám, ale ako trojročná, som začala na jednej rodinnej oslave všetkých zabávať svojou interpretáciou piesne „Kukulienka, kde si bola“ (smiech). Myslím, že som bola takým bežným dieťaťom so všetkým, čo k tomu patrí.

Koľko si mala rokov, kedy si si kúpila alebo dostala prvý hudobný nástroj a aký to bol (v tvojom prípade sa ráta aj mikrofón)?
V podstate som ho nedostala, už sme ho mali doma a nebol to mikrofón, ale klávesy. Od 7 rokov som chodila do ZUŠ-ky na klavír a neskôr naši kúpili pianíno. Prvý vlastný mikrofón som si zaobstarala až keď som začala zarábať a používam ho doteraz.

Máš priateľa?
Áno mám, Peťa alias Anguisa, nášho gitaristu a growlera z VORTEX UNIT.

Kde teraz žiješ?
V Bratislave, už rok a pol som oficiálne Bratislavčanka.

Koľko máš súrodencov a ako s nimi vychádzaš?
Mám mladšiu sestru a bráchu, máme super vzťah. Vždy ich rada vidím a teším sa, keď sa môžeme všetci spolu stretnúť a pokecať.

A čo rodičia, aký máte vzťah?
Tiež úplne v pohode.

V akom oblečení sa cítiš najlepšie?
V takom, čo ma nikde netlačí a je pohodlné.

Ako si na tom s varením? Tvoj recept, na ktorý si hrdá?
Zle, pretože ja varím vlastne iba z núdze, nijak zvlášť sa v tom nevyžívam. Nemám k tomu vzťah, veľmi ma nenapĺňa stáť za sporákom. Zase na druhej strane, jedlo si viem naozaj vychutnávať. Len teda som radšej, keď ho pripravuje niekto iný (smiech). Tým pádom nemám ani žiadny špeciálny recept, som rada, keď sa mi podarí niečo chutné pripraviť za čo najkratší čas.

Siren počas vystúpenia na Montana Metal Fest 2021. Foto: Luss

Hudobné kolo

Prezraď, akú hudbu okrem rockovej alebo metalovej si doma púšťaš a nedáš na ňu dopustiť?
No musím sa priznať, že veľa si toho doma okrem metalu nepúšťam. Ale mám rada aj klasickú hudbu, filmové soundtracky a oldiesky.

Čo ťa viedlo k tomu, že chceš byť hudobníčkou a hrať v kapele?
Nejako sa to vyvinulo. Bola som k hudbe vedená od malička, chodila som veľmi dlho na klavír a neskôr, keď som už bola puberťáčka, som sa prihlásila aj na hodiny spevu. Vytvorila som si k hudbe vzťah, išlo mi to. Keď som sa dostala k tvrdšej muzike a začala počúvať female fronted metalové kapely, nesmierne sa mi to páčilo a tak som nahrala ukážku a zavesila ju na nejaký portál na internete s tým, že si hľadám kapelu (smiech).

Najlepší koncert, ktorý si odohrala a budeš na neho stále spomínať? (Kedy to bolo a prečo?)
Doteraz pre mňa naj bol koncert, ktorý sme hrali v Randal klube v Bratislave v roku 2019. Boli sme super nazvučení, veľmi dobre sa mi spievalo a ľudia boli tiež výborní.

A naopak, najhorší koncert, na ktorý by si najradšej zabudla…
To bolo tiež v Bratislave, ale vo Fuge. Kto tam bol vie, že klub je v pivnici s klenbovým stropom. Pre našu muziku bohužiaľ veľmi zlý priestor. Zvuk sa odrážal zo všetkých strán, bol to strašný humbuk. Vtedy sme si povedali, že sme tam hrali prvý aj posledný krát (smiech).

Popri muzike študuješ alebo pracuješ?
Pracujem. Mám vyštudovanú farmáciu, robím v lekárni a baví ma to.

Ako je to s trémou… Mávaš ju ešte pred vystúpením?
Vyslovene trému už nemávam. Žiadne klepačky a tep 200 (smiech). Snáď iba taký mierny pocit napätia. Keď začneme hrať, už vnímam iba hudbu, kapelu a ľudí pod pódiom. A užívam si to.

Mávaš nejaký rituál pred koncertom, ktorý stále dodržiavaš?
Pár hlbokých nádychov a výdychov.

Koľko máš doma hudobných cd a pamätáš si, ktoré bolo tvoje prvé?
Máme doma iba jednu krabicu veľkosti A4, ale je úplne „nafulovaná“. Moje prvé CDčko som dostala od otca na narodeniny a bola to tuším Shania Twain (smiech).

Aký album má podľa teba najkrajší obal a prečo?
Album „Sorceress“ od OPETH. Ten páv ma zabil.

Kapela, vďaka ktorej si prepadla metalu?
WITHIN TEMPTATION, ich staré symfo gothic metalové časy.

Prvý koncert, ktorý si navštívila?
Prvý metalový bol folk pagan koncert v Majesticu, názov tej akcie si už nepamätám. Hralo tam viacero zahraničných kapiel, ja som tam išla na ELUVEITIE, ktorých som vtedy aktívne počúvala. No a môj prvý koncert vôbec, hmm… Mohol to byť POLEMIC na vinobraní v Modre.

Aká pieseň musí hrať na tvojom pohrebe?
Nad tým som ešte naozaj nerozmýšľala…, ale prvé čo mi napadlo v tejto chvíli, je projekt TREES OF ETERNITY. To by sa tam hodilo. Také smutné a zároveň pekné…

Dáša (Siren) a Peter (Anguis) tvoria v súkromí pár. Foto: archív D. Mičunkovej

Súkromné kolo

Je nejaká osoba, ktorá je tvojím vzorom?
Mojím vzorom je speváčka Sharon den Adel z kapely WITHIN TEMPTATION. Či už po hudobnej stránke, ale aj osobnostnej. Obdivujem ju ako zvládla skĺbiť život umelkyne s rodinným, keďže má 3 deti, aktívnu hudobnú kariéru a stále vyzerá dobre (úsmev).

Máš nejaké deti alebo ich plánuješ?
Deti zatiaľ nemám, ale chcem mať. Niekedy v blízkej dobe.

Čo si myslíš, aká je tvoja najlepšia a aká najhoršia vlastnosť?
Začnem tou najhoršou (smiech). Som prchká. Viem sa dosť rýchlo vytočiť, aj kvôli hovadine. A moja najlepšia vlastnosť je asi dobrosrdečnosť.

Čoho sa najviac bojíš?
Okrem toho, že sa niečo stane mojim blízkym, mám už dlhšie paniku z letiacej futbalovej lopty a z hojdačiek. Je mi riadne nepríjemné, keď vidím ako sa decká hojdajú až do 180-stupňového uhla.

Čo ťa naposledy rozplakalo?
Myslím, že to bolo pri pozeraní nejakého animáku. Väčšinou sú tie konce také dojemné, až sa mi chce z toho revať.

Pamätáš si svoje sny? Mávaš nočné mory?
Zo snov si pamätám viac-menej iba útržky. Väčšinou to sú nejaké zlepence toho, čo sa udialo cez deň a nejakých hlúpostí, že nechápem ako môj mozog mohol niečo také vyprodukovať (smiech). No, nočné mory nemávam.

Čo ťa dokáže najviac potešiť a naopak naštvať?
Najviac ma poteší, keď pre mňa niekto vymyslí prekvapenie. Najviac ma naštve, keď doma nájdem bordel (smiech).

Čo nikdy nesmieš zabudnúť, keď ideš von a máš to stále so sebou?
Jednoznačne balzam na pery a vreckovky.

Čo by si chcela v živote dosiahnuť…?
Chcem byť šťastná, spokojná a prežiť svoj život najlepšie ako budem vedieť.

Čo by si na sebe zmenila?
Keď som bola mladšia, chcela som zmeniť veľa vecí. Teraz som už zmierená sama so sebou.

Dáša alias Siren na pódiu. Foto: archív D. Mičunkovej

Všeobecné témy

Veríš v Boha?
Nie, som ateista.

Čo si myslíš o živote na Slovensku?
Myslím, že život v tejto krajine by mohol byť oveľa lepší. Keby sme tu od založenia republiky mali normálnu vládu (ktorá nekradne a chce naozaj zveľaďovať tento štát vo všetkých podstatných oblastiach a zabezpečiť jeho sebestačnosť), bolo by to tu o niečom inom. Ale Slováci sú divná nátura, takže sa výrazného zlepšenia situácie možno ani nedožijem.

A čo politika, sleduješ ju?
Aktívne ju nesledujem. Väčšinou sa dozvedám veci, až keď na mňa vyskočia na sociálnych sieťach, alebo to počujem z rádia. A potom iba krútim hlavou, aké záležitosti sa riešia v parlamente. Fakt sa človeku niekedy až rozum zastavuje.

Aký je tvoj názor na homosexuálov a ich registrované partnerstvá?
Osobne nemám problém ani s jedným. Sú to ľudia ako my ostatní, neprináleží nám ich súdiť a mali by sme rešpektovať ich vzťah.

Po tvrdých lockdownoch, kedy sa vôbec nedalo koncertovať sa situácia mierne zlepšila, aj vďaka vakcínam. Momentálne tu však máme opäť tretiu vlnu pandémie, ktorá sa znova rýchlo šíri a Slovensko je na chvoste zaočkovanosti. Ako vnímaš celú túto nepríjemnú situáciu, ako sa udržiavaš v psychickej pohode a čo si o všetkom myslíš?
Myslím, že tí čo sa chceli dať zaočkovať, sú už zaočkovaní dávno, a tí čo nechceli, tak je to ich rozhodnutie, a už by sme mohli začať žiť normálne. Nech sa premorí populácia a každý bude niesť zodpovednosť za svoje činy. Ja som zaočkovaná, ale mám v blízkej rodine aj nezaočkovaných a nebudem ich teraz kvôli tomu hejtovať. Môj názor je, že už je načase naučiť sa s tým žiť a uvedomiť si, že pokojne môže prísť horšia, nákazlivejšia a smrteľnejšia nákaza. A potom len budeme pozerať a plakať.

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk