Aj inštrumentálna hudba môže mať šťavu a rovnako tak gule. Dokonca aj jemná a lyrická, priam vláčna, ktorá sa kolíše z vlny na vlnu a potrebuje obrovskú dávku pozornosti. Presne taký je jednásty štúdiový album „Pilgrimage of the Soul“ od Japoncov MONO.

MONO – Pilgrimage of the Soul

MONO nám ponúkajú osem nových piesní. Hneď v úvodnej skladbe zachytíme nádherný rukopis, ktorý nám bude robiť spoločnosť necelú hodinku. „Riptide“ začína absolútnou ľahkosťou a jemným klavírom. Po minúte však príde aj na silné gitary.

„Heaven in a Wild Flower“ jemne uspáva a pri sedem minútovej stopáži som čakal zmenu tempa, ale tá, žiaľ, neprišla. Ale beriem to len ako môj problém, pretože od MONO nie je potrebné nič očakávať, len sa treba nechať unášať. Máme čo dočinenia s lyrickým a poetickým duchovnom. Takto by som definoval hudobný výlet do neznáma na novinke „Pilgrimage of the Soul“.

Skladba „To See a World“ má prekrásne navrstvené gitary, perfektné bicie a celkovú atmosféru. Hneď po titulnom songu je to druhá najlepšia a najsilnejšia pieseň na novinke. Najdlhšou piesňou na albume je „Hold Infinity in the Palm of Your Hand“, ktorá má až 12 minút. Prvých 5 minút je až príliš rozťahaných a fakt na mňa pôsobia ako zbytočná vata.

MONO

Keď MONO gradujú svoje vášne a zvuky, vtedy ma bavia najviac. Asi by som o malé zrnko odobral melanchólie a pridal viac gitár, pretože tak im to najviac pristane. Cítiť to aj na tomto albume, pretože gitary sú skutočným umocnením inštrumentálneho deja. Na celej nahrávke mi chýba väčšie pritlačenie na pílu a oživenie deja so svižnými gitarovými linkami. Niekomu sa môže zdať na prvé počutie, že ide o monotónnu nahrávku. A je len a len na ňom, či dá tomuto albumu ďalšiu šancu. No, aj ja uznám, že predošlý počin „Nowhere Now Here“ (recenzia TU) ma baví oveľa, oveľa viac.

MONO vydali veľmi jemný a pomalý album, ktorý určite nebude pre všetkých. Príjemné melódie a precítená atmosféra, z ktorej ide zvláštny pokoj. Inštrumentálny post rock so všetkým, čo v ňom má byť. Novinka potrebuje veľmi pozorné a niekoľkonásobné vypočutie. Čím viac sa dostáva pod kožu, tým je silnejšia. Ak by som mal niekomu definovať post rock, nepoužijem slová, ale pustím mu MONO.

Hodnotenie autora: 7 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“