ŠPANIA DOLINA. Prvá septembrová sobota sa už druhýkrát zapísala ako deň, kedy v malebnom prostredí Španej Doliny ožije slovenský metal. Je skvelé, že po vlaňajšom – a treba napísať, že nesmierne vydarenom úvodnom ročníku podujatia Montana Metal Fest – napísala táto akcia aj druhé pokračovanie.

Už prvý ročník ukázal, že takáto akcia má obrovský potenciál, čaro a atmosféru, zároveň sa hneď nastavila latka kvality pomerne vysoko. Sme preto nesmierne radi, že hlavný organizátor Peter Trepáč sa so svojim tímom rozhodol vo svojej snahe pokračovať a pripravil nám aj druhý ročník.

Festival je umeleckým happeningom metalovej scény spájajúci hudobné vystúpenia skupín s expresívnou tvorbou prostredníctvom workshopov, súčasťou ktorého sú expozície výtvarných diel a fotografií, ako aj prednášky a diskusie. V druhom ročníku tak boli k videniu metalové ilustrácie Marka Riddicka, grafická tvorba a ilustrácie Svjatogora, ale aj prezentácia fotografickej tvorby Jany Holíčkovej, či výtvarný workshop Martina Luciaka, metalový airbrush Jozefa Kajana alebo Šermiarsko-divadelná kumpánia Via Historica.

Montana je jednoducho festivalom s pridanou hodnotou. Na stránkach Valhalla.sk sa však pochopiteľne zameriame na jeho hlavnú časť – hudobné predstavenia. Oproti vlaňajším 7 kapelám, dostali fanúšikovia porciu 8 skupín. O účinkujúcich a kapely bolo príkladne postarané. Backstage v podobe rodinného domu, kde si skupiny mohli odložiť svoje veci a v pokoji sa pripraviť na vystúpenie, boli výborné. Takisto aj oddychová zóna pre účinkujúcich s pivkom, nealkom a výborným guľášom bola dobrým nápadom.

Na druhom ročníku sa začínalo hrať už o 14. hodine, teda, malo sa, ale už prvá skupina PATRIARCHA začala približne o 10 minút neskôr. Kapely však končili presne podľa harmonogramu. Malo to jediný dôvod, do 23. hodiny sa muselo dohrať. Žiaľ, ale väčšina kapiel svoj set začínala s miernym oneskorením a tak museli aj svoj program skracovať, čo je veľká škoda. Najviac na to doplatili headlineri večera – SYMFOBIA a RAMCHAT.

Predsa len – špecifické pódium nedovolilo prípravu kapely ešte počas koncertu druhej (s výnimkou ponosenia vecí). Dvadsaťpäť minút na pauzu medzi koncertmi, počas ktorej sa jedna skupina má pobaliť a odpratať z pódia, druhá vybaliť, pozapájať a ešte aj nazvučiť, sa zdá byť v týchto podmienkach málo. Čo fungovalo v prvom ročníku, žiaľ, nefungovalo v druhom. Možno by bolo zaujímavé smerom do budúcnosti sa vrátiť k modelu so 7 kapelami, ale začiatkom už o 14. hodine a dopriať účinkujúcim viac času medzi vystúpeniami (ehm, po bitke je každý generál, všakže).

Miro, vokalista PATRIARCHA. Foto: Luss

Na úvod teda patrilo pódium melodickým deatherom PATRIARCHA, ktorým vyšiel v tomto roku už druhý štúdiový album „Tumulus“. Chalanov som videl už viackrát a hneď musím napísať, že išlo o ch doteraz najlepší koncert. Potešiteľným faktom bolo, že aj napriek pomerne skorému času, sledoval vystúpenie tejto pätice hudobníkov pomerne slušný počet fanúšikov.

PATRIARCHA dostala niektorých aj do pohybu a to sa veruže cení. V pamäti najviac utkvela z ich vystúpenia skladba „Pandémia“. Jednoznačným ťahúňom a lídrom kapely je vokalista Miro, na ktorého sa upierali všetky zraky, a právom na seba pútal pozornosť. Nielen spevom, výzorom, ale aj pódiovým prejavom. Škoda, že sa k nemu nepridali aj ostatní členovia kapely, ktorí boli príliš statickí. Na druhej strane, ďalšou ozdobou vystúpenia boli aj Makove gitarové sóla a vyhrávky.

Pódium potom patrilo martinským death metalovým veteránom ANTARES, ktorí v programe nahradili českú formáciu MIVEDANTAL. Montana Metal Fest sa však stal aj podujatím plným mnohých kamarátskych stretnutí a výborných debát, takže touto cestou sa kapele ospravedlňujeme, pretože ich vystúpenie sme zmeškali presne z týchto dôvodov.

Vokalista a gitarista Anguis z VORTEX UNIT. Foto: Luss

Po ANTARES prišiel čas na bratislavskú black/deathovú formáciu VORTEX UNIT, ktorá má na svojom konte jedno EP, jeden singel a dlhohrajúci debut „The Bringer of Sun“ z minulého roku. Svoj koncertný program otvorili skladbou „I Speak With Verity“ práve zo spomínaného debutu. Ich playlist bol zostavený najmä zo skladieb z tohto albumu.

Zraky fanúšikov sa najviac upierali na speváčku Dášu alias Siren a gitaristu a vokalistu Anguisa. Zaujímavosťou je, že aj keď kapela hrá zmesku blacku a deathu, ich hudba je postavená práve na Sireninom sopráne, bohatých gitarách a atmosfére. Žiaľ, ich vystúpeniu chýbala práve povestná atmosféra, ktorú dokázali navodiť na svojej štúdiovke.

FUXo z HEAD2DOWN a fanúšička. Foto: Luss

Pomaly, ale isto sme sa dostávali k záveru prvej polovice koncertnú programu Montana Metal Festu. A zároveň dodám, že aj ku vrcholu večera. Tušil som, že to môže takto dopadnúť, keďže vystúpenia HEAD2DOWN z posledného ročníka súťaže Wacken Metal Battle Slovakia mám v živej pamäti. V ich hudbe jasne cítiť vplyvy RAGE AGAINST THE MACHINE, KORN a mnohých ďalších ikon, ale to vôbec nevadí.

Ich energická a našlapaná alternative/nu-metalová šou si podmanila fanúšikov v Španej Doline. Sekačky, skákačky, výborný pódiový prejav a nad tým všetkým vyčnieval rodený frontman FUXo, ktorý publikum hecoval, skákal, bavil sa. Jednoducho, preciťoval každý tón hudby svojej kapely. V hlave mi stále znie skladba „Orion“. Mimochodom, ak sa vám zdal bubeník VORTEX UNIT a HEAD2DOWN akýsi povedomý, vedzte, že to bol jeden a ten istý človek – Tuky.

„Úprimne, na túto akciu sme šli bez akýchkoľvek očakávaní, pretože line up bol tvorený z kapiel tvrdých žánrov a vskutku sme tam mohli vyznieť ako päsť na oko, ale opak bol pravdou. Pod pódiom sme vytvorili krásny kotol a po toľkých rokoch na scéne sme cítili určité zadosťučinenie, keďže sme boli touto metalovou obcou vrelo prijatí, a o tom je underground. Žiadne predsudky a bariéry. Hudba je hudba,“ zhodnotila kapela svoje vystúpenie na Montana Metal Feste.

Martinus z REALMS OF CHAOS

Od druhej polovice hudobného programu sa o niečo viac zaplnil aj priestor pod pódiom (dobré to však bolo aj dovtedy). Druhú časť otvorili banskobystrickí death metalisti REALMS OF CHAOS, ktorým vlani vyšiel debutový materiál „The Seed“. Ten bol veľmi dobre prijatý nielen fanúšikmi, ale aj kritikmi. Od začiatku bolo jasné, že sa budeme môcť tešiť na poriadny death metalový „chliev“ (pochvala) pekne od podlahy alá MORBID ANGEL, ktorého ústrednou témou sú nihilizmus, mizantropia, utrpenie či vojna. Ťahúňom tejto skupiny je jej líder, gitarista a vokalista Martinus.

Kapela prezentovala práve svoj debutový album, ale akokoľvek by som vám chcel priblížiť jednotlivé skladby, nešlo to. Zvuk, ktorý išiel z pódia k ľuďom, bol veruže ozaj jeden „chliev“ (kritika), jedna obrovská valiaca sa a nerozoznateľná zvuková guľa. Veľká škoda. REALMS OF CHAOS som videl druhýkrát a podobne to mali so zvukom aj vtedy. Tak teraz už ozaj neviem, či to náhodou nie je zámer…

Neplex z CEREMONY OF SILENCE. Foto: Luss

Po REALMS OF CHAOS, prišla na rad ďalšia takmer domáca kapela – CEREMONY OF SILENCE. Aj toto zoskupenie sa môže pýšiť nesmierne kvalitným debutom „Oútis“, ktorým si podmanili fanúšikov i kritikov. Kapela až tak často naživo nevystupuje (tuším šlo o ich tretí live koncert vôbec), preto bolo na ich blackened death metal naživo zvedavých veľa fanúšikov.

Atmosféru navodili nielen sviečkami, hmlou a červeným osvetlením, ale aj pódiovým prejavom. Debutový album CEREMONY OF SILENCE nahrali len bubeník Svjatogor a gitarista Vilozof, ktorý mal na starosti vokál aj ďalšie nástroje, no naživo prevzal vokály Neplex (PORENUT) a basgitaru Rado (PLASTERY).

Žiaľ, aj tu musím konštatovať, že najväčším problémom tohto vystúpenia bol zvuk. Miestami sa opäť zlieval do jedného veľkého celku, ale našťastie to nebolo až tak neprehľadné ako u deatherov pred nimi. Okrem hudby potešilo u tejto kapely aj pódiové teátro. Pri takomto vystúpení sa vyžil nejeden black metalový fanúšik. Túto bandu si veľmi rád pozriem znova na nejakom klubovom koncerte.

SYMFOBIA. Foto: Luss

Pomaly sa blížil záver hudobného programu. Dokonca ostávali ešte headlineri večera. Ako prví sa predstavili SYMFOBIA. Viacerí si pri pohľade na line-up festivalu zaklepali na čelo, že čo robí symfonický metal medzi takýmito tvrdými formáciami, ale treba hneď jedným dychom dodať, že do programu zapadli parádne. Navyše, dobre sa bavili aj fanúšikovia pod pódiom, so speváčkami si neraz zaskákali. Veď táto nitrianska formácia si čoraz viac zvyká na veľké pódiá uznávaných festivalov ako je Masters of Rock, v lete 2021 má za sebou vystúpenia na Ostrava v Plamenech či Rock Castle, a chystá sa na jesenné turné s českou legendou CITRON.

Naživo výborne fungovali najmä piesne „Bury It“, „Atlantis“, „Bloody Wings“ a „Sun“. Kapela prišla bez svojho klávesáka Feriho, no kvalite ich vystúpenia to nič neubralo. Zraky všetkých sa upierali najmä na speváčky, pre Dominiku to bol štvrtý koncert (ak nerátame online koncert) so SYMFOBIOU. Baby sa pomaly zlaďujú, čo poznať každým vystúpením.

Erika je rodenou frontwomankou, skáče, hecuje ľudí, robí grimasy, čo k tomuto štýlu neodmysliteľne patrí. V zahraničí jej fanúšikovia budú zobať z ruky. Netreba však zabúdať ani na to najpodstatnejšie – spev. Obom babám zo spieva veľmi dobre. Hnacím motorom celej bandy je aj bubeník Viliam Putz.

SYMFOBIA prezentovala v Španej Doline aj úplne novučičký song „Karma“, po ktorom mali odznieť ešte epická „From Survivor to Creator“ a záverečná „Dragon“, ale žiaľ, organizátori sa snažili dodržať časový limit a tak ich trošku nešťastne zastavili v tom najlepšom. Darmo si fanúšikovia pýtali ešte ďalšie piesne. Škoda. Z avizovaných 50 minút tak bola slabá polhodinka. Aj napriek tomuto záveru sa kapele v Španej Doline páčilo. „Ďakujeme Montana Metal Fest. Boli ste fantastickí,“ uviedla kapela na svojom facebooku.

Pavel „Hirax“ Baričák z RAMCHAT. Foto: Luss

No, aby sa stihli pripraviť a odohrať aspoň približne rovnaký čas aj posledná kapela večera – RAMCHAT, inak to nešlo. Na ich pagan black metalové besnenie bolo zvedavých azda najviac fanúšikov. Martinčania sa snažili propagovať najmä ich posledný a stále čerstvý  album „Znelo lesom“, ale došlo napríklad aj na „Rúbali, sekali“!

Počas celého dňa boli kapely až príliš nahlas, no RAMCHAT zneli najhlasnejšie. V tomto nie vždy úplne najideálnejšom hluku vyzneli aspoň gitary. Chalani sú ostrieľaní borci, ktorí sa muzikou bavia, čo dokázali potvrdiť aj na pódiu. A keďže čas bol neúprosný aj pre nich, taktiež museli svoj program skrátiť, aby sa skončilo pár minút po jedenástej hodine a Montana Metal fest tu mohol byť aj o rok.

„Montana Fest – megavďaka! Dôkaz, že aj na Slovensku sa vie zorganizovať profi fungujúci fesťák. Výborné kapely, parádni zvukári, veľa ľudí, zabezpečený priestor pre kapely, jedlo, pitie, distrá…,“ zhodnotili účinkovanie prostredníctvom svojho facebooku.

Ak som bol k niektorým kapelám aj kritickejší, neznamená to, že odohrali zlý koncert. V mnohých prípadoch ich zabíjal zvuk. A tu sa dostávame ku samostatnej kapitole celého festivalového diania. Nemôžem si pomôcť, ale zvuk nebol dobrý ani pri jednej kapele. Už od vystúpenia úvodnej skupiny PATRIARCHA som mal pocit, že všetko je neuveriteľne nahlas a totálne „zahúlené“.

Myslel som si, že si musia zvyknúť moje uši, ale keď bola intenzita zvuku taká aj počas ďalších vystúpení, navyše, niekedy to bolo skreslené. Len neviem prísť na to, čím to bolo. Priestorom? PA systémom? V prvom rade si nemyslím, že to bolo zvukárom. Libor je skúsený, navyše v týchto priestoroch zvučil aj vlani a takýto problém nebol, takže si to ozaj neviem vysvetliť. Azda najlepším zvukom sa prezentovali HEAD2DOWN a ešte samostatne bicie Viliama Putza z kapely SYMFOBIA.

Potešiteľným faktom je, že do Španej Doliny zavítalo aj viacero mladých fanúšikov metalu, teda nastupujúca generácia. Za všetkých spomeniem 13-ročného chalana, ktorý na Montanu prišiel s otcom. Ten nasával atmosféru Španej Doliny mimo priestoru, kde prebiehali koncerty, zatiaľ čo mladý fanúšik s veľkým prehľadom si užíval vystúpenia jednotlivých kapiel. Z tohto máme veľkú radosť.

Veríme, že Montana Metal Fest sa už usadil natrvalo v kalendároch fanúšikov a že prvá septembrová sobota bude aj v budúcnosti spojená práve s týmto podujatím v Španej Doline.

PLUSY:
Atmosféra, organizácia, čarovné miesto, mnoho priateľov, služby a zázemie pre účinkujúcich. Z kapiel HEAD2DOWN, SYMFOBIA, PATRIARCHA, CEREMONY OF SILENCE a RAMCHAT

MÍNUSY:
Zvuk a skracovanie koncertov niektorých kapiel kvôli „večierke“

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk