Či sa to niekomu páči alebo nie, POWERWOLF sa stali fenoménom. Kapela je ale dnes na hony vzdialená od naivity či úprimnosti a hlavne zápalu prvých dosiek „Return in Bloodred“ z roku 2005 alebo „Lupus Dei“ z roku 2007. Z osobitosti vokálu Attilu Dorna, prostej a prvoplánovej lyrickej zložky, a klišéovitej teatrálnosti sa za posledných 15 rokov ťažilo maximum. Otázkou teda je či takto pravidelne zdieraný kožuch nemeckej beštie nevypĺzol už nadobro.

POWERWOLF – Call of the Wild

Komerčne zatiaľ nie a hudobne je to s aktuálnym kotúčom na hrane. Už minulej radovke „The Sacrament of Sin“ (recenzia TU) výrazne pomohli producentské opraty Jensa Bogrena. Ešte viac vyšperkoval mohutný a sýty zvukový kabátec, ktorý priam organicky prepájal power metalovú výbušnosť s typickými chrámovými zbormi, rozpínavými orchestráciami a tradičným organom. Takáto dokonalá opatera bola dopriata aj najnovšiemu zárezu s Jensom zodpovedným za mix a mastering a Joostom van den Broekom (ex-AFTER FOREVER) za aranžmány orchestra a zborov. Po technickej stránke niet „Call of the Wild“ vonkoncom čo vytknúť.

Súčasná štúdiovka však zlyháva v absencii vášnivosti a autenticity prítomných v prvej polovici diskografie. Chýba nám tu akési uvedomenie si toho, že hudba, ktorú prezentujem, je totálne klišé a teda ju nevyhnutne musím vybaviť potrebným entuziazmom, vtipom i nadhľadom, aby kusisko power metalu, ktorý predhadzujem hladným poslucháčom mal žiadanú šťavnatosť a bolo po ňom nenásytne chňapnuté.

Nahrávka pôsobí až príliš okázalo a nemastne-neslano a to aj na pomery POWERWOLF. Zamrzí neprítomnosť vyčnievajúcich momentov, kvôli ktorým nejakú pieseň otočíme zopár krát za sebou, ktoré by pomýšľali stať sa koncertnými šlágrami alebo nás prinútili opätovne prehrať kotúč. O tie na minulej radovke nebola núdza. Táto najnovšia je až nadmieru šablónovitá. Chybou lávky sa stal predpoklad, že stačí zopakovať predchádzajúci fungujúci recept a zaodieť ho do bezchybného audiovizuálneho hávu. Bez vynaliezavosti a umu to každopádne nejde. Zvyšné kúsky diskografie potvrdia, že sa to dá.

POWERWOLF

„Faster than the Flame“ sa snaží ísť v šľapajach tradične sviežich a intenzívnych albumových otvárákov. Body idú dole za kopírku riffov z „Blessed & Possessed“, čo je nanešťastie zároveň aj tým najzaujímavejším momentom. „Beast of Gévaudan“ je prvou z radu tematických skladieb prinášajúcej príbeh francúzskej krvilačnej beštie zo stredu 18. storočia. Kúsok konečne servíruje žiadanú melodickú ľahkosť a gitarovú bodrosť. Vlčí démon „Varcolac“ prítomný v rumunskom folklóre uťahá otravným refrénom, hoci úvod odkazujúci na tvorbu VANGELIS sľuboval viac. V „Blood for Blood (Faoladh)“ zmieňujúca írsku variantu vlkolaka sa rezko krepčí a hopsá vo folkovom rytme.

Očakávane prišlo aj na nemecky spievanú položku „Glaubenskraft“, od mrazivej atmosféry „Stossgebet“ (album „The Sacrament of Sin“) alebo „Kreuzfeuer“ (album „Preachers of the Night“) má však náramne ďaleko. Obdobne zlyháva aj balada „Alive or Undead“, ktorú z nudnej šede ťahá len elektrizujúci Attilov vokál.

„Dancing with the Dead“, „Sermon of Swords“ a „Reverent of Rats“ doplácajú na celkovú nevýraznosť a refrénovú či inštrumentálnu slabú uchopiteľnosť. Naopak, titulná skladba „Call of the Wild“ má toľko žiadaný melodický odpich, hravé frázovanie a konečne aj tú neviazanosť. Identicky je na tom aj „Undress to Confess“. Vznáša sa nad ňou osemdesiatkový opar so zvodne pomrkávajúcim refrénom a šibalsky zakomponovanými zbormi.

Vlčia šľachta má skvelú audiovizuálnu fazónu, ponúka nám aj opätovne špičkový obal od slovenskej umelkyne Zsofie Dankovej, no po hudobnej stránke dostanú fanúšikovia nevyhnutné kompozičné minimum. Škoda.

Hodnotenie autora: 5 /10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk