Rozhodnutie Fernandy Lira (vokál a basová gitara) a Luany Dametto (bicie) opustiť stabilne etablovanú thrash metalovú značku NERVOSA, bolo prinajmenšom prekvapujúce a deklarované dôvody príliš všeobecné a vágne. Už vtedy však bolo jasné, že metalovú scénu obohatí ďalší projekt, v ktorom obe zmienené členky vari nájdu omnoho väčšie naplnenie a realizáciu.

CRYPTA – Echoes of the Soul

Zostavu kapely s poetickým názvom CRYPTA doplnili gitaristky Tainá Bergamaschi (ex-HAGBARD) z Brazílie Sonia Anubis (ex-BURNING WITCHES) z Holandska. Debutový album tejto formácie sa na rozdiel od poslednej thrashovej novinky NERVOSA „Perpetual Chaos“ (recenzia TU) zaodieva výhradne do hávu pretkaným smrtiacim kovom.

Štvorica muzikantiek prišla s nahrávkou, ktorá je oslavou podstaty daného metalového žánru. Osciluje medzi jeho starosvetským vyznením a miestami odkazuje aj na jeho novodobú melodickú odnož. Zvukovo či inštrumentálne je natoľko osobitá, že nezvádza k bezduchej retro kopírke. Vokálne, gitarovo alebo aj rytmicky je nádherne vyzretá, umne vybalansovaná, a hlavne účelná. Dokáže zmyselne budovať a udržiavať atmosféru skladieb, umne kľučkovať jej rôznymi odtieňmi. K jej dotváraniu si vystačí s obratnými riffmi bez dodatočného a zbytočného orchestrálneho či klávesového balastu.

Aj na tejto doske Fernanda Lira nekompromisne žmýka svoje hlasivky, strieda black metalový scream a hlbší growl. Tak ako ju poznáme zo živých vystúpení, s vypúlenými očami, nenávistne, húževnato a s vervou sa opiera do každej skladby. S rytmickou dvojičkou Luanou dodáva kotúču na sýtom a úsečnom výraze. Výstavnou skriňou celého materiálu je však gitarový dvojzáprah.

CRYPTA

To, s akou ľahkosťou a hravosťou súkajú riffy je doslova neuveriteľné. Čo skladba, to gitarový riff zanechávajúci hlbokú a pamätnú jazvu. Neraz sa piesne pýšia celou plejádou takýchto kúskov, ktoré by iným kapelám vystačili aj na celú dosku. Gitarový val je na nezastavenie a hlavne je dostatočne variabilný na to, aby uživili svojou mnohotvárnosťou celý kotúč. Vonkoncom nemožno opomenúť ani sólové party, tie neraz dodávajú melodický odlesk, striedajúc trilkujúci, šľahajúci, dobiedzavý či popínavý výraz.

Príhodne atmosféru vykresľujúce intro „Awakening“ nám odkryje kryptu, z ktorej ako po víchrici besnej rytmiky a zúrivo bodajúcich riffov vyletí úvodná položka albumu „Starvation“. Omnoho dusivejšou a nepokojnejšou aurou disponuje nasledujúca „Possessed“ s dominantným klenutým gitarový sólom. Kombinácia schizofrenických riffov a spletitej melodiky svedčí „Death Arcana“. „Shadow Within“ má zase blízo k švédskej death metalovej škole a s „Under the Black Wings“ opáčime prvopočiatky legendy DEATH.

Dvojici nezastaviteľných smrtiacich morových rán „Kali“ a „Blood Stained Heritage“ kraľujú jednoduché, ale fungujúce refrény, skuvíňajúce gitary a neľútostný riffing a rytmika. Obe položky majú svojou valivou energiou isté miesto v koncertných setlistoch. Najkomplexnejším kúskom dosky „Dark Night of the Soul“ naťukneme atmosféru egyptológov NILE a „From the Ashes“ pripraví priamočiary záver s hojnou dávkou melodiky a zubatých riffov.

Debut „Echoes of the Soul“ napĺňa parametre death metalového žánru takmer do bodky. Nepôsobí archaicky či spiatočnícky, ale výživne a ambiciózne so zachovaním osobitosti, inštrumentálnej vycibrenosti, vokálnej surovosti, a čo je vari najpodstatnejšie – aj prirodzenosti.

Hodnotenie autora: 7 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk