Čerstvý štúdiový album je samotnou kapelou označovaný za „The End of Chaos“ (ich predchádzajúca radovka – recenzia TU) na steroidoch. Toto trefné prirovnanie vskutku bez kompromisov popisuje zhmotnenú hudobnú smršť nachádzajúcu sa na tomto kotúči. Američania vo svojej doterajšej kariére nikdy neatakovali popredné rebríčky popularity či predajnosti, a ani nikdy neboli pasovaní do popredných rankov kapiel žánru. Napriek tomu si vo svojej, takmer štyri desaťročia trvajúcej kariére, vybudovali meno, ktoré sa ruka v ruke spája pojmami ako konzistencia, osobitosť a nezdolnosť.

FLOTSAM AND JETSAM – Blood in the Water

Práve osobitosť a im svojsky vlastná uchopiteľnosť spomenutého žánru im dodáva na trvácnosti a veľmi nízkej hudobnej opotrebovateľnosti. Už výrazovo a náladovo bohaté spektrum doteraz nahranej diskografie svedčí o ich jedinečnom prístupu k thrash metalovému žánru. Kapela bez zábran pracovala s prvkami power či heavy metalu. Začiatkom deväťdesiatych rokov aj s progresívnym metalom, rockom alebo grunge. Práve z toho obdobia pochádzajú vydarené zápisy „Cuatro“ alebo „Drift“, ktoré sú výrazovo veľmi vzdialené ich aktuálnej hudobnej tvári.

Tá samozrejme stavia na časom nezvetraných základoch ikonického albumu „No Place for Disgrace“ (recenzia TU), ku ktorým máličko pridáva ozveny tvorby z deväťdesiatych rokov prepletenými s ich typickou melodikou nadstavbou, power metalovým drajvom a moderne dravým, kryštalicky ostrým zvukom z dielne Jacoba Hansena.

„Blood in the Water“ je nesmierne intenzívnym, vypätým a koncentrovaným zážitkom, ktorý si bude poslucháča omieľať na meandroch svojich nálad, oplieska ho riavou besniacich gitár, ohlušia ho duniace bicie a už zúboženého na franforce roztrhá nekompromisný vokál. Hneď úvodná skladba „Blood in the Water“ prekypuje nevyprchávajúcou potenciou. Gitary tu vytvárajú zvodné protiklady. Znejú popínavo, honosne a útočne zároveň. Bicie neľútostne pustošia a pomyselnú korunu nasadzuje úchvatný a likvidačný refrén.

FLOTSAM AND JETSAM

Takto agilne pokračujú aj „Burn the Sky“, „Brace for Impact“ a „A Place to Die“ s priehrštím húževnatých, sýtych a obratných riffov, ale aj ukážkovo výstavnými refrénmi. Každá z týchto skladieb obsahuje aj momenty dávajúce vydýchnuť, v podstate slúžiace ako únik pred plieniacimi inštrumentmi a vokálom. Predstavujú tak pomyselné oko orkánu s vedomím, že tento úkryt je skutočne len dočasný.

V „The Walls“ dôjde na menšie zľavenie, piesni svedčí istý rádiový potenciál. „Cry for the Dead“ zase načnú „maidenovké“ gitary a podmanivé vokály. Tie neriadene striedajú zádumčivé a agresívne polohy. Pieseň tiahne k US power metalu, miestami pripomenie ICED EARTH, dominuje ňou nepokojná a temnejšia aura.

FLOTSAM AND JETSAM sú na novinke v bezchybnej inštrumentálnej a kompozičnej kondícii. Žiadna z prítomných skladieb nie je len do počtu. Čo položka, to osobitý riff, dychberúce sólové šantenie s riadnym kusiskom emočného pnutia, či refrény, ktorých ľahkosť a údernosť vzbudzuje rešpekt i závisť. Niektorým svedčí power metalový náboj („Too Many Lives“ alebo „Grey Dragon“), iným zase výraznejšia a hutnejšia riffová svalovina („The Wicked Hour“ i „Reaggression“), prípadne očarí iskrivým frázovaním a bezprostrednou melodikou ako v „Undone“.

Dosku uzatvára nástojčivá „Seven Seconds ‚til the End of the World“ s ohlodávajúcimi gitarami a nápaditými bicími, ktoré len potvrdzujú akou správnou voľbou je angažmán Kena Maryho za bicou artilériou. Nováčik Bill Bodily (basgitara) zapadol do kapely taktiež vynikajúco a len utvrdil zabijácku chémiu vo vnútri FLOTSAM AND JETSAM, ktorá dala stvoriť tak dynamický a živelný kotúč.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk