Už zo spomínaného EP sme mali možnosť poznať dve skladby „Master of Confusion“ a „Empire of the Undead“, ktoré Gammáci hrali aj počas spoločného turné s HELLOWEEN. Ešte tesne pred svojim aktuálnym turné zverejnila skupina song „Hellbent“, ku ktorému natočili aj lyric video. Isto, verní fanúšikovia vedia, že na sklonku vlaňajšieho roka kapele vyhorelo štúdio, kde prišli o všetky zlaté platne, aparatúru… a samozrejme to spôsobilo aj neskoršie vydanie tejto novinky. A práve táto skladba povráva o tom, vo videu sú aj zábery z vyhoreného štúdiu. Skladba je ako inak, rýchla agresívna, plná judasovsko-gammáckych riffov.

V reporte z bratislavského koncertu som písal o tom, že kapela vsadila na skladby z nového albumu, ale okrem troch vyššie uvedených, sme ostatné ešte nemali možnosť počuť. Už na koncerte ma zaujala rozsiahla otváračka celého nového albumu „Avalon“ a štúdiová verzia ma dostala. Takmer desaťminútová epická a aranžérsky bohatá skladba sa nesie poväčšinou v strednom tempe, no majster Hansen dokázal do nej primiešať opäť tie správne ingredience a je to určite jedna z najlepších, nielen na tomto albume, ale aj za posledné roky, ktoré kapela zložila.  Gradujúce tempo až do záveru je pozoruhodné a bez Kaiovho hlasu by nebola tým čím je. Ak máte radi „Rebellion in Dreamland“ rozhodne si obľúbite aj „Avalon“.

Na koncerte nevýrazná „A Pale Rider“ plná riffov sa na nahrávke mení na ďalšiu vydarenú vecičku. Riffy sú ešte viac zvýraznené a pieseň má tie správne gule. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Nemecká štvorica nám pripravila lahôdku v podobe pomalej „Time for Deliverance“. Nechýba v nej výborné piáno a pozorným poslucháčom neujde jemný nádych legiend QUEEN. Precítená skladba sa môže už teraz smelo zaradiť medzi vydarené pomalé songy ako „Pray“, „Lake of Tears“ alebo „Opportunity“.

Skladateľským rukopisom prispel na album aj Henjo Richter skladbou „Born to Fly“, ktorá je jedna z najmelodickejších a cítiť v nej jeho rukopis, ktorý odľahčuje tvrdšie Kaiove záseky. Azda „najtemnejšou“ je „Demonseed“ s vynikajúcim refrénom, úderná „Seven“ sa ľahko dostáva pod kožu a záver albumu obstará „I Will Return“, ktorá dýcha atmosférou posledných troch skladieb z albumu „Powerplant“. Kto máte k dispozícii limitovanú edíciu, určite vás poteší riffová a trošku experimentálna „Built A World“ s ťahavým Kaiovým vokálom.

Novinka sa pod kožu dostáva každým počúvaním čoraz viac. Samozrejme, neprajníci budú namietať, že kapela nevytvorila opäť nič nové a vykrádajú už samých seba. Pri tomto tvrdení by som však už bol trošku opatrnejší, pretože lúče Gammy už nemusia nikomu nič dokazovať a s kľudným svedomím môžu robiť, to čo najlepšie vedia. Skladby sú založené na silných a úderných refrénoch, výborných riffoch a atmosfére, ktorú vie v power metale navodiť len Kai Hansen. A už keď som pri ňom. Naživo to už nie je vždy ono, no na albume spieva naozaj veľmi dobre.

Dovolím si tvrdiť, že GAMMA RAY vydali po dvoch menej výrazných albumoch „To the Metal“ a „The Land of the Free II.“ konečne ďalšiu pecku. Áno dobre rátate, myslím od albumu „Majestic“, ktorý je podľa mňa dosť nedoceneným kúskom v ich diskografii. A ak by som ju mal prirovnať k nejakému predošlému albumu, tak najbližšie má k „No World Order!“, ale pozor! Vôbec nie je tak ovplyvnená JUDAS PRIEST a žije si svojim životom. Páni, oplatilo sa čakať, ďakujeme !