B. ŠTIAVNICA. Meno Juraj Červenák zrejme netreba nikomu predstavovať. Úspešný a populárny spisovateľ začínal v žánri fantasy, kde sa mimoriadne úspešne udomácnil a vďaka nemu prerazil aj v zahraničí.

Juraj Červenák. Foto: Maňo Štrauch

Rodák z Vyhní je známy aj vďaka knižným ságam o Černokňažníkovi, Dobrodružstvách kapitána Báthoryho, veľmi obľúbené sú aj jeho knihy z cyklu Stein a Barbarič. Zaujímavosťou je, že názov zvolenskej kapely DEMONIC-EYED je inšpirovaný práve Červenákovou ságou o Černokňažníkovi, navyše Černoboh je ústredným motívom ich obalov a niekoľkých skladieb.

Ďuro Červenák je aj filmovým kritikom. Mimochodom, na filmovom portáli ČSFD je najsledovanejší a najobľúbenejší užívateľ. Červenákovi fanúšikovia a čitatelia veľmi dobre vedia, že jeho obľúbeným hudobným žánrom je metal.

S myšlienkou osloviť Ďura do našej rubriky som sa pohrával už nejaký čas. Približne v polovici mája som mu s malou dušičkou napísal (vedel som, že pracuje na novom príbehu zo série Stein a Barbarič). Netrvalo dlho a prišla odpoveď. „Veľmi rád, ale tento a budúci týždeň som ponorený vo finálnej killovačke novej knihy, tak by bolo fajn, keby to počkalo na jún,“ napísal.

A výsledok vám prinášame práve teraz. Top album a nahrávky, na ktoré nedá Juraj Červenák dopustiť aj s jeho pútavými komentármi. Svoj výber zhodnotil s úsmevom: „Je to dosť nostalgické, ale som starý, mám na to právo.“

Top albumy:

ACCEPT – Metal Heart (1985)

ACCEPT – Metal Heart

Niežeby som to považoval za zásadné či prelomové dielo žánru, dokonca mám podozrenie, že som tento album nepočul dobrých 30 rokov, ale k tvrdej muzike som pričuchol vďaka spolužiakovi Paľovi, ktorý mi pustil úvodnú skladbu a tá mi úplne vybila poistky, hlavne Beethovenova Eliška hraná na elektrických gitarách. V tej dobe (hlboké 80. roky) som však vlastnil iba obrovský kotúčový magnetofón, takže aby som mohol ACCEPT počúvať aj doma, strčil som kotúčak do batoha, hodil ho na chrbát a putoval 3 kilometre k Paľovi, aby som tú svoju skriňu pripojil k jeho magiču a získal tak kópiu albumu. Potom to už s metalom v mojom živote šlo rýchlo.

METALLICA – …and Justice for All (1988)

METALLICA – …and Justice for All

„Master“ je objektívne lepší album, Cliffova brilantná labutia pieseň…, ale „Justice“ s jej ťažkými riffmi a hlavne geniálnou „One“ mám radšej, po ňom som Metelicu začal považovať za najväčšiu a aj najlepšiu metalovú kapelu všetkých čias. Myslím si to dodnes, a hoci „Justice“ vlastním na CD, stále chránim aj tú pirátsku kazetu z poľského trhu.

MANOWAR – Kings of Metal (1988)

MANOWAR – Kings of Metal

Môžeme sa smiať z kožených slipov, naolejovaných bicákov a textov produkovaných nejakým generátorom slov (war, brothers, crown, steel atď., rovnaký program používajú aj GRAND MAGUS alebo AMON AMARTH), ale MANOWAR som svojho času uctieval viac ako trebárs IRON MAIDEN (ktorý ma zúfalo nudí) alebo HELLOWEEN (ktorý ma bavil prvé tri albumy a koniec). „Kings of Metal“ je úplne skvelý album, výborne zaspievaný, zahraný a zaranžovaný, každá jedna skladba hymna. Navyše, je v ňom tá pompézna fantasy tematika, ktorú som práve v tých časoch objavoval, takže mi táto hudba dokonale pasovala k čítaniu poviedok Roberta E. Howarda.

KRYPTOR – Neřest a cnost (1988)

KRYPTOR – Neřest a cnost

Thrash metal som neobjavil vďaka SLAYERU, SEPULTURE či TESTAMENTU. Začalo to demom tejto českej kapely z druhej polovice 80. rokov, ktoré malo príšerný zvuk a navyše to bola zhruba stodvadsiata kópia, na ktorej ste ledva počuli nástroje, z textov sa dali rozoznať možno tak refrény. Kazetu dodnes mám a príležitostne priateľom púšťam, akú kvalitu nahrávok sme vtedy dokázali počúvať. Na „Rychlost vítězí“ sme vtedy „drvili“ aj desaťkrát za večer. Zhruba v tej dobe som objavil aj ROOT (mám ich legendárne prvé demo ešte bez Big Bossa), TÖRR, DEBUSTROL, vtedy ešte thrashový KABÁT a samozrejme ARAKAIN, ktorý som potom dlho uctieval ako najlepší český metal vôbec. Než som zistil, že existujú MASTER´S HAMMER a SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY, s ktorými sa kamarátim aj osobne.

SEPULTURA – Arise (1991)

SEPULTURA – Arise

„Morbid Visions“ som počúval asi len kvôli tej Carmine Burane na začiatku, „Schizophrenia“ už bola lepšia, „Beneath the Remains“ fajn, ale až pri „Arise“ som sa ubezpečil, že SEPULTURA je najlepšia thrashová kapela na planéte. Nie, existencia akéhosi SLAYERU na tom pre mňa nič nemení. No dobre, „Seasons in the Abyss“ je skvelý album s najlepším videoklipom v dejinách žánru.

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

DEATH – Spiritual Healing (1990)

DEATH – Spiritual Healing

Za dávnych čias, milé deti, existoval Větrník. Nebola to rozprávková postavička, ale rádio s reláciou Metal Top Ten, ktorú vtedy počúval asi každý metalista v Československu. Po tejto hitparáde moderátor vždy pustil aj nejaký nový album a my všetci sme na túto chvíľu čakali pri kazeťákoch s dvoma prstami na tlačidlách rec/play. Tak som si prvýkrát vypočul „Spiritual Healing“ a zistil, že existuje kapela DEATH. Potom som objavil OBITUARY, MORBID ANGEL, VADER a stovky ďalších, ale v rámci tohto žánru zostal DEATH neprekonaný.

MY DYING BRIDE – Like Gods of the Sun (1996)

MY DYING BRIDE – Like Gods of the Sun

Nie je to ich najtypickejší album, podľa mnohých dokonca patrí k slabším veciam OD MY DYING BRIDE, ale tento som prvý vlastnil na CD, a dodnes ho mám z ich tvorby najradšej, trebárs ten ťažkotonážny riff v skladbe „It Will Come“ mi stále drví koštiale. Týmto začala moja nehynúca láska ku gotickým a doomovým veciam a MY DYING BRIDE je špička tohto žánru (PARADISE LOST som zachytil až v ich experimentálnom štádiu, kde ma neoslovili, zamiloval som si ich až po návrate ku klasike).

THE GATHERING – Nighttime Birds (1997)

THE GATHERING – Nighttime Birds

Dnes už mi to pripadá ako v minulom živote, ale niekedy na prelome milénia som „fičal“ na gothic-doomových kapelách so ženskými vokálmi – THEATRE OF TRAGEDY, WITHIN TEMPTATION, LACUNA COIL, SIRENIA, THERION a podobné „opery“. THE GATHERING má medzi nimi špeciálne miesto, lebo…, lebo Anneke. Odjakživa sme ju milovali a milujeme doteraz. Toto je podľa mňa ich najlepší album, ale možno ma ovplyvňuje to, že CD som si kúpil počas ich legendárneho koncertu v Banskej Bystrici v roku 1997.

ROTTING CHRIST – Theogonia (2007)

ROTTING CHRIST – Theogonia

Nemám veľmi rád ten „pravý“, plechovo znejúci (a pre mňa príliš monotónny) black metal, uprednostňujem skôr ten melodickejší, komerčnejší a hlavne s lepším zvukom. DIMMU BORGIR, BAL SAGOTH, BEHEMOTH, GOD DETHRONED… Nad všetkými u mňa vysoko čnie táto grécka zverina, ktorá do blackových šľapačiek skvostne zakomponovala aj etnické motívy a najlepšie to podľa mňa dokázala práve na tomto albume. Absolútne uctievam aj druhých symfonicko-black-deathových Grékov SEPTICFLESH, ale zhnitý Ježiško je predsa len o kúštik vyššie. „Enuma Elish“ je The Skladba!

WALTARI – Yeah! Yeah! Die! Die! (1996)

WALTARI – Yeah! Yeah! Die! Die!

Priznám sa, že vôbec nepoznám ich ďalšiu tvorbu (niečo som počul, ale vôbec ma to nezaujalo), lenže toto dielo je jeden z najúžasnejších úletov v dejinách metalu. Symfonický orchester, operné spevy, death metal hraný kapelou, ktorá inak death metal nehrá. Svojho času sme to počúvali dookola a analyzovali, čo všetko si tam kapela dovolila. A dovolila si toho naozaj dosť, táto kompozícia nemá obdobu.

Top slovenský album:

TUBLATANKA – Žeravé znamenie osudu (1988)

TUBLATANKA – Žeravé znamenie osudu

Mal som veľa kandidátov, od ČADU („Frustrovaný dojebaný nasratý“ je hymna týchto čias) cez CATASTROFY, až po klasiky ako THALARION. Mohol som spomenúť aj štiavnickú zverinu HROBÁR. Načrel som však opäť do mladosti, toto bol v čase pádu režimu ohromne dôležitý album, „Pravda víťazí“ je jedna z najlepších slovenských rockových skladieb vôbec. Jasné, „Skúsime to cez vesmír“ bola lepšia drvička, ale „Žeravé znamenie osudu“ zostáva pekne vyzretým, komplexným albumom. Škoda, že Tubla už potom nenahrala nič, čo by sa k tomuto počinu aspoň z diaľky približovalo.

Neverili by ste, že sa mi v zbierke nachádzajú tieto albumy:

▪ Ešte viac než metal počúvam filmovú (seriálovú, videohernú…) hudbu, lepšie sa hodí k písaniu, soundtrackmi mám absolútne zaplavený počítač i poličky s CD-čkami.

▪ THE PRODIGY, CHEMICAL BROTHERS, MASSIVE ATTACK, tieto žánre som svojho času dosť vášnivo počúval (a tancoval na ne, ach, Bože!)

▪ Madonna, Bjork, Kylie Minogue, od každej vlastním niekoľko albumov

▪ Taylor Swift. Vážne. Síce sa tvárim, že len zdieľam záľuby svojej 11-ročnej dcéry, ale… vlastne som ju k počúvaniu Taylorky priviedol ja. Ohromne sme si vychutnali aj koncert, čo je na Netflixe, parádna vec.

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk